pride

Tak tuna nieje čo riešiť, tématika ktorá mi je sdrcu najbližšia podaná v obrovskom rozpočte a na 3D plátne. Čo viac si človek môže priať. Vec na ktorú som čakal dlhé roky.

Ak by sa filmy mohli podávať ako jedlo v reštauráciách, v tomto prípade by som ho podával ako bažanta opekaného na víne s riadnou porciou chrumkavých hranolčekov , všemožnou oblohou a na záver v podobe dezertu lahodný krémeš. Pretože toto všetko pre mňa tento film predstavuje, lahodnú pochúťku so všetkým čo k tomu patrí. Ak k tomu ešte pridáme najlepší soundtrack všetkých čias, ktorý servírujeme ako francúzske Bourgogne ročník 61, dielo je dokonané. Už od úvodných titulkov až po mne dych berúci Rage Against The Machine v záverečných titulkoch som vedel, že ide o niečo skutočne výnimočné. O tomto kultovom počine bolo snáď už všetko povedané. Tu sa dá už len dodať: “Bon Apetit!”.

Najkrajší Keirin film ktorý som si zamiloval hneď na prvý krát. Krásne úprimné, očarujúco jemné, lahodne podané. Ja nič viac nepotrebujem.

Toto bola úplná fatalita, presne ako v Mortal Kombat kde vás na konci onen protivník potrhá na kusy alebo niečo podobné. Presne toto so mnou tento film urobil, úplne bezmocný som sa musel oddať onej spanil jazde planej megaultrafatalbrutal nápadov, ktoré neviem ako niekto dokázal podať na plátno tak efektne. Ak budem v budúcom živote režisér, chcem natočiť presne takýto film. :D