jojo33

Nie ohnove majaky, alebo Pelennorske polia (samozrejme su to tiez legendarne sceny), ale Gandalf rozpravajuci o zivote po zivote je najoptimistickejsou, najnakopavajucejsou a najantidepresivnejsou scenou vsetkych fantasy cias. Najvacsi a najlepsi velkofilm filmovej historie (len za 94 mega?!), ktory si so vsetkymi Ben-Hurmi a Titanicmi vytiera svoju zlatu rit. A neudelenie Oscara (nedostala ani nominaciu) snimke za kameru je najodpornejsim zlocinom zradcovskej americkej Akademie.

Najdynamickejsi a najakcnejsi Pan Prstenov.  Pri prichode Gandalfa do Helmovho zlabu s Eomerom a nastupe entov na Isengard mam zimomriavky a adrenalin na maxime, tlieskam v stoji  a takmer placem od dojatia (videl som tie sceny asi tisickrat). K tomu "chutovecky" ako svojho casu narealistickejsia CGI bytost Gollum, usta otvarajuci gymnasta Legolas a hrdina vsetkych hrdinov, kral vsetkych kralov chodec Aragorn. "Vyjed se mnou. Za smrti a slavou" Oh, yes!

Najlepsi prolog v dejinach filmu! V scene po vstupe do Morie, ked Gandalf zahlasi "Pridam trochu svetla" vznika jedna z najkrajsich monumentalnych scen ever. Dokonale ohudobnena, epicky priestranne zobrazena s az staromilskym nadychom starych legiend a povesti. Prenadherna vyprava a dekoracie (ta praca vsetkych rekvizitarov, vyrobcov zbrani a architektov je tu sakramentsky hmatatelna ako v ziadnom inom filme), krasne elfky (Blanchett, Tyler), nebojacni bojovnici (Aragorn, Boromir) a najkrajsia hudba od pana Shoreho, vytvorena s laskou a entuziazmom k dielu. Najkomornejsi, ale zaroven najdetalnejsi a najludskejsi Pan Prstenov a predzvest velkych epickych bitiek, ci zmenenych osudov vytrvalych hrdinov. "Svet sa zmenil, citim to vo vode"

Forrest rozpravajuci Jenny pri smrtelnej posteli o najkrajsich zazitkoch pocas jej nepritomnosti a nasledny placlivy monolog pri hrobe je najdojimavejsou filmovou scenou vsetkych filmovo-filmovych cias. Bodka!