Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Horor
  • Animovaný

Recenze (76)

plakát

Rozhněvaný muž (2021) 

Guy Ritchie zase raz inak. A paradne! Je neuveritelne ako ten chlap v kazdom zanri (Sherlock Holmes, King Arthur) meni vzorce a trendy s nadsenym divackym zaujmom filmovych fajnsmekerov. Chyba tu vtip a nadhlad Snatchu alebo Lock, Stocku? Vobec nie, prave naopak. Mannovsko-zahlerovsky styl tomu sakramentsky sekne spolu s bezemocionalnym, cez mrtvoly iducim "terminatorom" Stathamom. Kazda nova casova sekvencia boostuje divacku zvedavost (po styridsiatich minutach pride ultra-zvrat, ktory zmeni a rozvinie uz i tak zaujimavy tajomny pribeh) a nadsenie az do vychutnavkoveho, remeselne najvrcholnejsie opatreneho finale v... (nechcem spoilerovat). Vedlajsie gangsterske ksichty su zarucene castingovou vyhrou roka (Scott Eastwood dokonaly demon, uplatny a zradcovsky McCanally). Skvely temny (az mysteriozny) hudobny sprievod vsetkej tej krutosti a realistickosti dodava este vacsi rozmer. Prepadovky skvele zostrihane a ozvucene... Kamera opat na Oscara (pravdaze, ako vzdy nedostane ani nominaciu)! PS: Zaverecna akcia sa co do intenzity a gradovania hravo vyrovnava bankovej lupezi z Mannovho Heatu.

plakát

Tumbbad (2018) 

Poriadne uleteny indicky horor takmer bez bollywoodskych gycovitych taneckov a spevov (az do 40. minuty, kedy sa to zase raz "pekne" rozospieva). Vizual pritazlivo temny, herci opat otravni. Jedine nezabudnutelne sceny su tie v podzemnej kobke s krvilacnym demonom (demonmi), ktory "serie" zlate dukaty. Ostatne aspekty su typicky "bollywood average".

plakát

Boy (2010) 

Waititiho vtipna variacia na "Once Were Warriors". Reziser najzabavnejsieho Thora a najlepsich epizod Mandaloriana predtym ako prerazil v meste filmarskych snov tocil tieto hrejive, vtipne a hlavne ludske "indie" zalezitosti. Part svojho rebelantskeho otca s agresivnymi navalmi si tu nesmierne uziva, ale jeho maly syn, hladajuci v nom idol, v podani talentovaneho Jamesa Rollestona ho este o milimeter prevysuje. Pri scenach ako nasadenie do auta cez okno alebo tarzanovske zliezanie zo stromu na lane som zazival hlucne navaly smiechu. Tieto typy snimok (nezavisle) nevyhladavam, ale raz za cas sa velmi vydaria a prijemne prekvapia.

plakát

In Search of the Last Action Heroes (2019) 

Uzasny dokumentarny "loveletter" nam vsetkym, najma narodenym v 70. a 80. rokoch. Epitaf neohrozenym svalnatym hrdinom, ktori uz dnes kvoli CGI a komiksovkam neletia a ostali tak trochu nepravom v zabudnuti. Plus sprevadzane skvelymi postrehmi a komentmi tych, ktori tuto jednu skvelu eru tvorili. Pamatam si tie uzasne chvile tesne po komunizme, ked Cesko-Slovensko zaplavili videa a vsetky VHS-ky. Rambov, Krvave sporty a Predatorov som videl snad stokrat... Mileniali toto nikdy nepochopia, pretoze po tychto filmoch sme mi skor narodeni vysli von a rozkopali desiatky vriec alebo roztrhali niekolko nohavic pri robeni snur a la Van Damme. Dnesna mladez sa po dopozerani Avengerov zavrie do izby na playstation a potom je 80 percent deti obeznych. Smutne!

plakát

Sirény z kabaretu (2015) 

Upirske "male morske vily" v bizarnom (az perverznom - vily bez pi... medzi nohami v ludskej podobe, zato v rybej casti s pi..., kojenie vil stripterkou, ci lizanie rybich casti etc.), na akysi neuspesny art sa hrajucom, polskom muzikali s otravnou 80's disco hudbou a neatmosferickym filmovym kabatom. Dve hviezdy idu len morfologicky i herecky dobre vybranym "nymfomankam" Michaline Olszanskej a Marte Mazurek, ktore tento lacne a televizne vyzerajuci projekt drzia v akej takej pozornosti vdaka ich sexualite. Vedlajsie role na odstrel.

plakát

Papíry (2012) 

Prvotriedna ukazka toho, co sa da dokazat nadseneckymi filmarmi vytvorit za necelych sedem minut. Nielen filmova magia (ozivene papierove lietadla), ale aj osudova realna (laska si vzdy najde cestu).

plakát

Pán prstenů: Společenstvo Prstenu (2001) 

Najlepsi prolog v dejinach filmu! V scene po vstupe do Morie, ked Gandalf zahlasi "Pridam trochu svetla" vznika jedna z najkrajsich monumentalnych scen ever. Dokonale ohudobnena, epicky priestranne zobrazena s az staromilskym nadychom starych legiend a povesti. Prenadherna vyprava a dekoracie (ta praca vsetkych rekvizitarov, vyrobcov zbrani a architektov je tu sakramentsky hmatatelna ako v ziadnom inom filme), krasne elfky (Blanchett, Tyler), nebojacni bojovnici (Aragorn, Boromir) a najkrajsia hudba od pana Shoreho, vytvorena s laskou a entuziazmom k dielu. Najkomornejsi, ale zaroven najdetalnejsi a najludskejsi Pan Prstenov a predzvest velkych epickych bitiek, ci zmenenych osudov vytrvalych hrdinov. "Svet sa zmenil, citim to vo vode"

plakát

Pán prstenů: Dvě věže (2002) 

Najdynamickejsi a najakcnejsi Pan Prstenov.  Pri prichode Gandalfa do Helmovho zlabu s Eomerom a nastupe entov na Isengard mam zimomriavky a adrenalin na maxime, tlieskam v stoji  a takmer placem od dojatia (videl som tie sceny asi tisickrat). K tomu "chutovecky" ako svojho casu narealistickejsia CGI bytost Gollum, usta otvarajuci gymnasta Legolas a hrdina vsetkych hrdinov, kral vsetkych kralov chodec Aragorn. "Vyjed se mnou. Za smrti a slavou" Oh, yes!

plakát

Pán prstenů: Návrat krále (2003) 

Nie ohnove majaky, alebo Pelennorske polia (samozrejme su to tiez legendarne sceny), ale Gandalf rozpravajuci o zivote po zivote je najoptimistickejsou, najnakopavajucejsou a najantidepresivnejsou scenou vsetkych fantasy cias. Najvacsi a najlepsi velkofilm filmovej historie (len za 94 mega?!), ktory si so vsetkymi Ben-Hurmi a Titanicmi vytiera svoju zlatu rit. A neudelenie Oscara (nedostala ani nominaciu) snimke za kameru je najodpornejsim zlocinom zradcovskej americkej Akademie.

plakát

Armáda mrtvých (2021) 

Opat raz paradne snyderovske uvodne titulky (uz jeho samozrejmy trademark) a vizualne hrava akcna smrst v poslednej polhodine. "Walking dead" tiger ako strach nahanajuca potvora dekady, hibernujuci zombies s headshotmi a la John Wick a ultracharizmaticky sympatak Bautista ako realna konkurencia The Rockovi, co sa statusu filmovej (hollywoodskej) hviezdy tyka. Vsetko medzi tym je ale akoby natocene druhotriednym Paulom W. Andersonom. Tych takmer 50 minut po "opening credits" az po konecny vstup do rozboreneho mesta gamblu (apokalypticky Vegas so vsetkymi tymi nahromadenymi zhoreniskami, polorozpadnutymi budovami a rozmlatenymi autami vyzera napriek CGI ultrarealne) je jednou nezazivnou snurou zivackoveho zoznamovania s clenmi komanda, ktora mala byt odbita v 10, maximalne 15 minutach. Dva a pol hodinova stopaz pre tento typ filmu je sliapnutim vedla a skresava mi zazitok na mierne sklamavajucich 7/10. Snyder by si mal dat po tomto zareze definitivny pokoj od nemrtvych a natocit tu apokalypticku verziu Justice League.