Recenze (1 148)
Neviditelná (2011)
ONE WOMAN SHOW...and that´s all.
Nevinné lži (2013) (seriál)
od desiatich k piatim...a keby aspoň k piatim...
Nezapomenutelné prázdniny (2013)
The souls cannot be fooled...You just surprised me, that´s all...
Nezvaný host (2007)
Srdcová záležitosť. Strhujúce nie tempom, ale zmyslom pre detail, čím mne tak blízke. Ukážka geniálneho hereckého minimalizmu Richarda Jenkinsa a Hiam Abbass. F.I.L.M.roka!
Než ďábel zjistí, že seš mrtvej (2007)
ZLOČIN a TREST. Legendárny Sidney Lumet v special features hrdo pomenováva svoj posledný opus melodrámou. Hm, ak má takto vyzerať melodráma, musím niekde v sebe hľadať tú melo časť. Čo smeruje k tvorcom ale ako jednoznačný kompliment, pretože si skvele i vďaka flashbackom pohrali s divákom, mňa konkrétne dokonale naporcovali a v priebehu deja tak psychoticky rozložili, že sa mi po ich 2hodinovej rodinnej jazde nechcelo ísť ani domov (ale rýchlik Detvan si myslel svoje). P.S. 2sec pred záverečnými titulkami sa mi prepol mozog a ťuklo mi, že hudbu nemohol zložiť nikto iný ako Carter Burwell. Atmosférické.
Něžný polibek (2004)
..o tom, že život často nie je otázkou individuálnej voľby, o tom, aké je ťažké nechať za sebou rodinu, tradície, vieru a ísť "LEN" za hlasom srdca..pán Loach opäť predviedol, že je majstrom nenápadných príbehov o malých životných etudách každého z nás.
Nic než pravda (2016)
Áno, veľmi trefne napísal godycz, starnú nám k nepoznaniu. Keanu a Reneé, smutný to pohľad. A jediné, prečo ma "celá pravda" ako tak zaujímala je krásna a vskutku talentovaná Gugu Mbatha-Raw. Aká je veľmi relatívna popularita. A hlas boží i hlas ľudu.
Nikdo není sám (1995)
Tragická televízna nuda kombinujúca rodinnú drámu s generačnou výpoveďou, v tretej 1/4 dostávajúca takú scenáristickú ranu, že už nie je cesty späť a jediný sposob ako film ukončiť je sentimentálne "dramatický" (happy) end.
Nikdo nic neví o perských kočkách (2009)
Iránska (post) verzia ONCE, ktorá najviac trpí tým, v čom chce byť najsilnejšia: (ne)schopnosťou interpretovať príbeh. Dopláca na mozaikovitosť, naivitu a obrazovú preexponovanosť. Ako nepodarený sequel k Madonninmu Ray of Light OK, ako celovečerný film KO.
Nikdo se nebude smát (1965)
Dokonalá absurdita o malých, nenápadných a snaživých debiloch medzi nami. A o tom, že každého z nás si nejaký nájde, sú totiž strašne spoľahliví.