jhrasko

Príliš (v češtine je krajší výraz: PŘESPŘÍLIŠ) antikvárneho romantizmu (ako odkaz na jeden moj starý článok) a voyerizmu..

Je vôbec možné, že jediný úžívateľ majúci T.Huttona v Top10 nechápe, prečo dostal za ORDINARY PEOPLE Oscara? Jeho Conrad je totiž jednoznačne najzaujímavejšou postavou v Redfordovej mozaike obyčajných ľudí podstupujúcich to najťažšie, čo si pán Boh mohol vymyslieť. A v opakovaných tónoch geniálneho Pachelbelovho Canonu in D (ktorý je naopak z toho najkrajšieho, čo pán Boh kedy vymyslel) je Conradova bolesť ešte intenzívnejšia. Ďalší prekliato dobrý a neprekonaný debut!

...konečne hlúposť by mala byť rovnako trestná ako darebáctvo...

Brutálne arogantné či arogantne brutálne ?? BOTH.

Mojimi očami nado všetko neúprimné, falošné, didaktické, so záverom, ktorý ma mal rozsekať namiesto toho mi svojou teatrálnosťou potvrdil, že s pánom Kayeom sme sa opakovane a (tentokrát) fatálne minuli...pretrpené, ale ako si čítam, som jeden z mála...jednoducho mi akosi nestačí nasadiť Lucy Liu allenovské popolníky, aby som veril, že je intelektuálka, ani Adrianove psie oči, ani umierajúci blízky, prostitútka s ranami (nielen) na duši...nie, nie, nie...presne to napísal David, "decentný diktát", absolútne súhlasím, ale na rozdiel od neho (*****) mi ostáva len DIKTÁT....a MARKETINGOVÝ HOLOCAUST ???!!!

Váženíííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííí - dovoz z Hungárie, ktorý je starší ako ja, ale na rozdiel odo mňa nikdy nezostarne. Slovenský dabing je neprekonateľný.

zlé, všetko zlé, čistý midcult, príliš ambiciózne a tým falošné, umelé, predvídateľné, vo výsledku smiešne nefungujúce (spomaľovačky) a banálne...dokonca i vykradnuté, Max Richter, ktorý /prečo?/ použil vlastné motívy známe z geniálneho Scorseseho Prekliateho ostrova...ťažké sklamanie.

Rušivé teatrálne afektovaným vedením hercov, plné veľkých právd o živote a láske, čím banálne, smiešne až trápne. Navyše s naliehavou hudbou Petra Breinera, ktorá by možno obstála sama o sebe, v danej konštelácii je ale vyložene otravná. I stopážou maximálne prestrelené. EXEMPLÁRNY ODPAD.

Musí byť americký sen zároveň tým najpredvídateľnejším autorským klišé ? (Asi) musí ! Hviezdičky za geniálnu Juliette Lewis !!

Rodinný psychoteror, ktorý bolí, núti plakať, občas sa smutne a horko (pou)smiať, chápať i nechápať. Neviem prečo mám pocit, že Frances, Richard i Bill hrajú sami seba. Áno, drvivá banalita existencie (iantomasik, vďaka).