murakamigirl

Slabé 3*, duchovia nevydesili, viackrát to bolo skutočne úsmevné (!), celkom štýlová vizuálna stránka a často príjemne mrazivá atmosféra, ale nič viac, adrenalín sladko drieme... Potešia výkony, skvelý Sutherland, medovo presvedčivá Rachel Hurd- Wood... Bleskové vyvrcholenie... nie najhoršia pointa... no nepomôžem si, tieto hororové príbehy "podľa skutočnej udalosti" vo mne zanechavajú skeptickú pachuť...

Nemôžem sa sama so sebou dohodnúť- 3 alebo 4* ? Ak vsadím na zážitok z prvého vzhliadnutia, budú to 4... A vsadím naň... Malo to guráž, malo to švih, efekt, humor i adrenalín. Malo to Huga Weavinga- aj keď so šarmom potlačeným maskou škľabiaceho sa klauna (pardon, Fawkesa), Natalie Portman a skvelých záporákov. Parádny je úvod "Véčka"- rozbeh na plný plyn, výborné zoznámenie s hrdinami... Weaving bol ako muž s posadnutosťou v srdci charizmatický, aj napriek tomu, že vlastne počuť len jeho hlas a "tvár" mu okupuje stále ten istý škodoradostný úškrn, občas karikujúci svojho nositeľa. Čo na mňa pôsobilo divne, to bola staromódna teatrálnosť jeho vyjadrovania. Síce osobnostná črta a črta originality, ale myslím, že Hugo by podmanil aj bez Výstredného a Veľmi Veselého Výberu Veľkolepých Voľných i Viazaných Veršíkov... Natalie je pôvabná a niekedy pekne mrazivá, no úplný prerod Evey som jej nezhltla (alebo skoro zhltla, až na posledný kúsok, ktorý mi ostal nechutne trčať v krku...). Výrazne upútal Stephen Rea čoby poctivý poliš Finch... A áno, hudbu máme radi, a tú od Marianelliho obzvlášť. P.S.: Nepodceníš ideu a noža silu, 'bo zažiješ trpkú chvíľu! )))

Provokujúci film Anga Leeho? Lovestory dvoch kovbojov? Zle a opäť zle... Film o dvoch homosexuáloch samozrejme môže provokovať, no to závisí len od témy a jej poňatia. Je smutné, ak sa ešte aj dnes znevažujú snímky hovoriace o tejto podobe lásky iba preto, že o nej vôbec hovoria (!) Skrotená hora ani trochu neprovokuje. Nejde ani o lovestory. Ang Lee veľmi dobre spracoval drámu o spletitom vzťahu dvoch mužov- rančera a kovboja. Ide o DRÁMU s veľkým D- postavy neustále zápasia so zábranami v sebe (s vlastnou prirodzenosťou, rozpakmi, strachom) či s prekážkami Ameriky 2. polovice 20. storočia, s konzervatívnosťou a spoločenskou mienkou. Skrotená hora celá stojí na vzťahu Ennisa a Jacka. Do výrazne rozdielnych charakterov Lee obsadil Heatha Ledgera a Jakea Gyllenhaala, čo bol v skutku vydarený ťah. Ich láska pôsobí prirodzene, obaja herci sú neuveriteľní. Avšak uzavretý, nezhovorčivý a mrmlajúci Ledgerov Ennis ma uchvátil viac. (Ledger v životnej forme!) Pozoruhodnou, sympaticky ľudskou je aj Michelle Williams ako Ennisova žena Alma. Veľkú moc skrýva Hora i v tom, že tam, kde sa dá, nenásilne zbavuje predsudkov... Neváhajte a pozrite si tento film- pohladí vás krehká výpoveď o láske a potešia prekrásne momentky úžasnej horskej prírody.

Kontrast medzi frustrovanou spisovateľkou v strednom veku a bezstarostnou, nespútanou mladou blondínou je pútavý, režisér (i 1 zo scenáristov) Ozon vsádza hlavne na napätie, vychádzajúce zo stretu dvoch opozitných obrazov žien, ale občas je prítomný aj osobitý humor. (Nazývam ho osobitým, lebo plynie z kontrastov, často je čierny a minimálne pri jednej scéne i trochu zvrátený- vysušený záhradník slintá nad slniacim sa telom spisovateľky- do snímky to ale pekne zapadá.) Postupne zisťujeme, že obe ženy spája čoraz menej rozdielov a ich prežívanie a túžby sú vlastne veľmi podobné. Téma sa mi páči, toľko bohatých kontrastov sa ale podľa mňa dalo oveľa zaujímavejšie a predsa len aj dramatickejšie zobraziť. Strih má nedostatky, je nudný, ani len sa nesnaží vyčerpať tú pestrú, dobrú látku. Takisto je to aj v závere- spisovateľka vyňuchá zločin, šup- suchá krátka retrospektíva... Posledným záberom, keď zistíme, že všetko vlastne nie je TAK, ale ÚPLNE INAK, rovnako chýba nápaditosť. To rozuzlenie nie je zlé, no mohlo byť skvelé, keby si scenáristi (Francois Ozon a Emmanuéle Bernheim) ešte viac prehnali závity. Odhalenie pointy je jednoduché, pôsobí prvoplánovo a skrátka nenápadito. To je škoda... 70%.

Zvláštna atmosféra. To som aspoň celý čas mala na jazyku. Až v závere sa dostavilo meno pre túto zvláštnosť- je chladnokrvná. Presne ako námet i názov románu, ktorý Capote píše... Človek, čo nepozná ani minimálny opis tejto svojskej osobnosti, si s veľkou pravdepodobnosťou pri pohľade na Hoffmana pomyslí niečo ako: „Čo je toto za prapodivný zjav???“ A tým sa uzavrú všetky cesty ku Capotovi, Hoffmanovi i Millerovmu počinu. Je teda lepšie vedieť vopred niečo o výstrednej figúrke Trumana Capote. Dej plynie pozvoľna, ale pútavo. Atmosféra sa nikdy nevytráca, najpôsobivejšími momentami sú väzenské rozhovory a Capotovo čítanie zmrazujúceho úryvku z In Cold Blood. Philip Seymour Hoffman maľuje vyčerpávajúci obraz komplikovaného vnútra spisovateľa (tu balansujúceho medzi sebectvom a nekontrolovateľnou náklonnosťou). Dokáže sypať z rukáva necitlivý čierny humor, nesmierne jemne rozprávať a v zápätí byť znovu mrazivo drsným. Je to také úprimné(!), a preto vás skôr či neskôr Hoffman dostane. Čerešnička na záver: stvárnenie homosexuála vynikajúce, spôsob reči na nepoznanie, neuveriteľný, klobúk dolu! V českom prevedení už Hoffmanova postava trpí... Čo sa týka hudby, podľa mňa sa jej darí byť výstižnou, po celú dobu je chladnokrvná tak ako spôsob Millerovho rozprávania, tak ako Perry i Truman častokrát. A ako prenikne do duše záverečný Capotov odkaz, preniknú tam aj jej záverečné tóny. Zaujímavé komentáre: kleopatra, Renton, Amarcord_1, Triple H

Parta astronautov na ceste za Slnkom, ktorému treba dobiť baterky. Ako vyhasína život na Zemi či v kyslíkovej záhrade Ikaru, tak vyhasínajú životy týchto posledných odvážlivcov. Od začiatku je jasné, že toto so zdravou kožou nevykryjú, takže prekvapenie sa nekoná. Som minimálnym znalcom žánru, a preto mi vypožičané nápady tak do očí nebili. Fanatický vyvražďovač z poslednej tretiny sa mi do Sunshine ale skutočne nehodil a zabil aj moje osobné nádeje v sofistikovanejší koniec. Najväčším plusom sú tak pre mňa ohromujúce vesmírne výjavy a hudba. Sunshine som v kine nevidela a uznávam, že to mohlo môj výsledný zážitok značne okresať. Moje hodnotenie by plátno ale asi ťažko zvýšilo. V niektorých miestach to bola neuveriteľná nuda. Nie som síce fanúšikom sci-fi, ale taká Fontána ma v momente vtiahla do svojho sveta a napriek viacerým nedokonalostiam spravila na mňa dojem. O tomto to tvrdiť nemôžem.

Wau... I`m totally impressed! Drsné vzťahové puzzle, aké som ešte nevidela. Skladačka zo štyroch tvárí, skutočne lišiacky vymyslená. Julia Roberts, Jude Law, Natalie Portman, Clive Owen- žeby sme hovorili o ďalšej fantastickej štvorke (no tentokrát o niečo :) viac fantastickej)? Neviem, či môžem označit tento výber hviezdnych tvárí za fantastický, za vydarený ale určite. Rozhodne toto zaujímavé kvarteto už na prvý pohľad svojím zložením musí upútať. Prvý pohľad často klame (alebo nemusí hovoriť celkom nič), Na dotyk ale nie je ten prípad. Každým ďalším pohľadom som bola vzrušenejšia, zvedavšia a presvedčenejšia o jedinečnosti tohto Nicholsovho počinu. Dostal sa mi pod kožu, úplne som ho do seba vstrebala... Je drzý- áno! Je šokujúci- áno! Je ironický. A je pôsobivý? Áno, áno, áno! Hovorím áno. A áno aj pre Clive Owena, ktorý je jednoducho úchvatný. (Neviem, neviem, či týmto filmom nepribudne k mojim all time favoritom...) Akurát jedna vec ma trápi: po vzhliadnutí Closer absolútne netuším, či veriť alebo neveriť v tú lásku na prvý pohľad. No fakt. Som bezradná. :)

Sympatický, zaujímavý, veľmi príjemný... Trebárs aj trochu schizofrenický, ale čo na tom... Čo na tom, keď sa vám pred očami roztancujú Bridges a Spacey?! Tie dialógy.. ! A niektoré scény- Prot kreslí mapu K-PAX-u, psychiater sa prekopáva k (pozemskej) pravde, Spacey- banánový kráľ...- sa nedajú vytrieť z mysle. Zaujímavé komentáre: golfista, KevSpa, Lima, k0C0UR, Anthony, pshimi....

To ráno je stelesnenou katastrofou jednej rodiny. Bežného typu rodiny, kde niekto sa znáša s niekým, ale nik s každým. Teda, v skutočnosti to ráno sa javí katastrofické len nám, pre rodinu je to iba ďalšie hlučné ráno. Besson chaosom v byte a neporozumením popri predstavení jej členov predpovedá nadchádzajúcu šialenú kataklizmu- a to nielen atmosférou, ale dokonca i priamou narážkou: zdanlivo nevinná veta "Tady bude uklizeno!", ktorú prenesie rozčúlený otec rodiny nad bordelom v byte..... Už prvá akčná sekvencia je plná nenormálneho napätia, úžasne sugestívna i cool. Nasledujúca je potom ešte pôsobivejšia: sakramentsky atmosférický príchod mužov na scénu, brilantné rozvrhnutie masakru, srdce hľadajte v krku, a nakoniec nás Besson stihne ešte aj nenásilne, úprimne dojať (Mathilda klopajúca na dvere). Srdce hľadajte v krku..... Besson veľmi dobre odľahčuje krvavé vyčíňanie a až po záverečné Renovo vyznanie ukážkovo narába s prejavmi emócií. Vo finále si ale neodpustí štedrú dávku pátosu a sentimentu- v jednej vete ich zrazu máme akosi priveľa, ani sám Reno sa s tým nevie vysporiadať (nepresvedčivý!)..... Fantastická muzika a dnes už kultová dvojka Reno- Portman. Renovi tento typ charakteru proste sekne. Ohromujúca Natalie mu však dáva na frak. Moje výhrady sa dotýkajú iba scenára: Stansfield vyzerá vo svojom obleku skôr alcaponovsky, avšak mafiánom nie je (práve naopak); Leon nevie čítať; štýlový nárez rozochvievajúci struny nervov vybuchne vo finále v čisto efektnú assassin show bez najmenšieho zreteľa na pravdepodobnosť: Leon vybabre so 400- nohým tímom privolaným na jeho likvidáciu a vyviazne len s pár škrabnutiami... No potom príde Bessonov scenáristický tromf: spoľahne sa na iróniu a náhodu (či fatálnosť, ak niektorí chcete) a nechá Leonovu púť vyvrcholiť skutočne dychberúco i v rámci medzí originálne. Mimo réžie a legendárneho tria Reno- Portman- Oldman mám na Leonovi najradšej božskú štylizáciu postáv: Leon, Mathilda, Stansfield (títo predovšetkým). Čo dodať, JEDINEČNÝ akčný SKVOST. So stálym miestom v mojej TOP 20. S dopytom po mlieku u teenagerov sa odvtedy museli diať veci.....:) 90%

Možno to nie je bezchybný počin, zato určite to je moja filmová slabosť. Veľmi dobrý príbeh, skvele vykreslená dobová atmosféra, zišiel sa ten správny herecký ansámbel, ktorému trónia Juliette Binoche (mimochodom pôvabná ženská), Judi Dench a Alfred Molina. Johnny Depp (mimochodom talentovaný originál) sa tu svojím talentom až tak neoháňa, ale keďže je zakaždým potešením pozerať do jeho čokoládových očí (o tom, že sú čokoládové, sa nediskutuje) a ani jeho postava nie je nejako obšírne načrtnutá, nemožno mu veľa vyčítať. Hudobná stránka sa za tou vizuálnou takisto vôbec nedá zahanbiť... Roztopí sa každé srdce, keď ochutná Viannine dobroty. A roztopia sa aj vaše chute, pretože Čokoláda je prefíkanou sladkou návnadou, na ktorú sa veru ľahko chytíte. Hallstrőma mám v povedomí len vďaka nádherným Pravidlám muštárne, ale po tejto vyberanej maškrte už jednoznačne musím napraviť svoj omyl a pustiť sa s veľkou lyžicou i do ďalších kúskov jeho filmografie. Dúfam, že si pochutím!