bloodline

Abraham "Blade" Lincoln... Zlý vtip všakže? Kdeže... Monštruózne desivý vtip, ktorý pije trpezlivosť horšie ako stádo prváčikov na veľkej prestávke. Zlyhalo obsadenie, scenár, logika, súdnosť... Zlyhalo toho veľa... A tak desivo hrozné efekty, na to sa nedalo pozerať, nie to ešte prežívať. A tých spomalených scén s vlakom... Potom mi je jasné, čo toho pokojného Angličana priviedlo do zúrivosti, keď čakal v Leopoldove na prestup. O kvapku krvi 1*

Nenadchlo, nenudilo, nedojalo, neurazilo. Koniec sladší ako liter Coca(in)-Coly, ale stále prospešnejšie zneužitý čas, narozdiel od Modrého na nebesiach.

Pamätám si, keď som po prvých častiach takmer musel ísť na transplantáciu bránice. Išlo o časy internetového praveku, v ktorých binárna sústava sprostredkovala ešte len prvú sériu. Seriál ani v dnešnej dobe nestráca na originalite. Prvé dve série získali legendary status, tretia a štvrtá má chybičky krásy, ktoré odzrkadľuje inkonzistencia vtipných nápadov. Ataky smiechu sa tak obmedzili na jednotlivé epizódy. Ale je to stále srdcovečka. Zbožňujem britský humor a The IT Crowd ho stelesňuje celou svojou matičnou doskou. Seriál vyťažil maximálny potenciál a záverečným špeciálom The IT Crowd: The Internet Is Coming Special dal za dobrodružstvom dôstojnú bodku v príkazovom riadku.

Vzhľadom k súčasnej dobe a k spoločenskej situácii, účelne mierená novinársko-politická rana s presnosťou Vasilija Zajceva. Spielbergov cveng a prostriedky naservírovali technicky atraktívne spracovanú drámu s hereckými esami, ktorá skôr slúži ako povinná výplň v nominačných jazdách zámorských ocenení. Bežný divák, viacmenej, nemá šancu nájsť vlastnú niť v kope (ušľachtilého) scenáristického sena, pokiaľ sa aspoň z časti neorientuje v danej historickej problematike. Pre liberálno-kapitalistických deviantov chlieb každodenný, pre zvyšok ľudstva mierne nadpriemerný Spielberg.

ALF patril k neodmysliteľnému komediálnemu folklóru počas môjho detstva a dospievania a aj v dnešných časoch neodolám tomuto, občas plytkému, humoru. Hlas Stana Dančiaka sa zapísal do zlatého fondu dabingu a s viac nekorektným či obscénnym humorom by to bola jazda hrdelného smiechu na plné gule. Prvé dve série rezonujú na bránici ako koncert Petra Stašáka na Live Aid. V druhom polčase postupne dochádza invencia a úplnej spokojnosti nelichotili ani zbytočné personálne rošády vo vedľajších postavách. 4 a 1/2*

Hudobný prelet nad kukučím hniezdom o Michaelovi Jacksonovi svojej doby. Forman je macher. Jeho pitvanie v psychológii postáv môže poslúžiť na nejednu dizertačku. Tam, kde dochádzajú slová, necháva prehovoriť molové a durové stupnice, ktoré odzrkadľujú stelesnenie doby. Jej božská majestátnosť musí vibrovať v srdci každého hudobného neznajboha. Kašľať na to, že Amadeus nekráča s faktografiou po jednej ceste, to prináleží dokumentu. Amadea treba chápať ako oslavnú spoveď nôt v ebenovej filmovej škatuľke, ktorá s prehľadom rozoberie akýkoľvek muzikál na súčiastky. No a zvyšok je história...

Ako mohol zrežírovať takýto patriotický výmoľ Clint Eastwood mi vŕta v hlave ako banda termitov mahagónovým sekretárom. Alebo už režisérskym esám ako Spielberg či Mann načisto hrablo vo veži? Clint nám predostrie na výpredajovom sete z Ikey srdcervúcotrhajúci príbeh o polovymetenom Yankeeovi, ktorý rád bije svojich intelektuálnych rovesníkov, chľastá light-alcohol pivo a mužstvo si sem-tam nechá poškriabkať na ródeu. Potom si zopár krát odskočí služobne na druhú stranu zemegule, kde "zachraňuje" vlastnú krajinu pred "jaskynnými" ľuďmi... Všetko by zobralo na milosť fakt kvalitné umelecké a efektové prevedenie, ale po hereckej stránke ťažká opica, dejové interakcie Irak-USA pichali do očí ako kreatúry v rodine Addamsovcov, efekty a výprava hojdali ako iracká sloboda a scenár odpľul horkú slinu nacionalizmu. Súdny člen homo sapiens sapiens ocení nervovo a akčne vypäté scény s vŕtačkou a púštnou búrkou a šibalsky vydarený trailer. Záver už iba zosmiešnil aj tých najluxusnejších majstrov propagandy 20. storočia. Gran Torino musí plakať pri pohľade na tohtoročnú súpisku AMPAS nominácii... a ja s ním tiež.

Ľahko stráviteľné akčné béčko, ktoré si neláme hlavu nad scenáristickými blábolami a dejovými stereotypmi. Jednoducho to do vás nasolí z prvej a máte vystaranú necelú dvojhodinku makareny zlámaných kostí, letiacich guliek s minimálnou dávkou výstrahy a na rad prídu aj nejaké tie okázalejšie detonácie. Občas povznesú osoh príjemné prekvapenia, občas čosi nečakané. Na mojej krvotvornej mienke to určite nezanechalo trvalé následky syndrómu American Sniper.

Prvý krát mám výraznejší problém napísať niečo zmysluplné o tajomne nezáživnom, ale svojim spôsobom priemeru sa vymykajúcom filme. Veľa sa nehovorilo, veľa sa nezabíjalo, veľa sa neprezradilo, napriek tomu film nestratil na svojom charaktere a držal sa v rozmedzí/na pomedzí jedinečnosti. Réžia, herci, kamera, výprava bez problémov, akurát strih a scenár trestali viac ako súčasná slovenská seriálová "tvorba". Nečakajte "Stalinove čistky", ale slušne spracovaný námet bez citov, akcie a zbytočných "drístov".

Gloriola hnusu The Devil's Advocate kutá snáď samotným Luciferom (alebo Louis Cyphre). Postupom času som sa cítil viac znepokojený a zmätený ako samotný Mickey Rourke a Roberd De Niro, ten má charizmu na rozdávanie. Jednoduché prostredie, atmosférovo vypätý jednoduchý nesúrodý dej, zovretý v okovách hereckej ekvilibristiky... pekelne horúca cesta! 4 a 1/2*