bloodline

Hodinu a štvrť nejaví Coco náznaky výnimočnosti. Pohľady uhranie jedine úchvatným vizuálom a výpravou, kde pre inšpiráciu z The Book of Life nechodili v Pixare ďaleko. Všetko ostatné už je mimo toho z väčšej časti obohraný evergreen. ALE! Záver jednoducho zomelie emócie aj chladnokrvnému zakončeniu Jožka Golonku do sovietskej brány a ten, kto tvrdí, že nevyronil slzu, má asi vážny problém s hydratáciou organizmu. Posolstvo o rodine a hodnotách, čo ju držia pokope s nadväznosťou na úctu starých ľudí a spomienkou na tých, ktorí sú už iba v našich srdciach muselo chytiť za srdce a... chytilo. Krásny hold všetkým v nebi (nielen) na dušicky.

Collateral zreje ako omšové. Časy, keď ma sužovali smrteľné poty z digitálnej kamery, odišli do zatratenia. Musím pripustiť fakt, že v tomto prípade digitál urobil z ďalšieho Mannovho skvostu sexy pozerateľný film a dodal mu drsnejšiu autenticitu. S prepracovanejším scenárom a záverečným rozuzlením by zrejme došlo aj k atakovaniu výšin Heat. Chcelo to viac filozofovania, pitvania do hĺbky charakterov, aby aj Cruise zožal sympatie (čo zožal) s chlapským podaním rúk na konci. Ale stačilo snívania. Aj v podaní, v akom Collateral ohuruje, máme oku lahodiaci thriller s nezabudnuteľnou hudbou, prestrelkou v klube, scénou s kojotmi či rozpravou o Rwande. A ten zvuk... Už iba on samotný vtiahne celú obývačku do diania. Mann ho môže vyučovať na univerzite.

Dehonestujúco znásilnený prostý motív (vyšperkovaný v minulosti k dokonalosti pod názvom Leon) ma s pribúdajúcim časom bytostne viac a viac urážal. Od filmovej stoky zachránilo túto úbohosť lámanie kostí so zubnými kefkami.

Asi takto by mal vyzerať The Shawshank Redemption či The Green Mile po utrhnutí reťazí fantázii v cele smrti! Väzenská All-Stars Game vydraftovaná do jedného tímového klbka najšťavnatejších asociálnych živlov, na aké sa kedy odvážilo slnko zočiť, s najbláznivejším plánom na útek, pri ktorom sa môže aj Andy Dufresne červenať ako plechovka Coca-Smoly na XVIII. zjazde ÚV KSČ. Nebudem mlátiť prázdnu slamu. Humorne, akčne a audio-vizuálne dokonalý akčný gýč s dokonalým Malkovichom (ale aj Buscemim), pri ktorom musel zvlhnúť nejeden trestný čin. Veľká to preškoda z uboleného záveru. Žiaľ, ani môj zhýčkaný guilty pleasure to už morálne a logisticky nezvládol. Ukradol, okradol, zmlátil, znásilnil, rozštvrtil a zjedol jednu hviezdičku. Závidel, hajzel jeden :)

Žiadne strachy, Creed netrpí autobusovým a kamiónovým syndrómom a ani náhodou nevybočuje z rutinérskych boxerských dejových liniek, na ktoré, bohužiaľ, nadväzujú aj veľmi zhumpľované zápasy (k tomu kamera v rukách pána Parkinsona, čo ľúbi všetko rozliať). Rocky ale predstavuje najsvetlejší stavebný kameň žánru a v jeho tieni treba hľadať záblesky pracovitosti, stojacej nad konečnými rezultátmi v červených číslach. Zjavne definitívna labutia pieseň zapadla skvele do takmer 40 ročnej mozaiky a ak má pán Stallone dostať toho pozláteného bazmeka na filmovom kotúči, nastala správna chvíľa. Postava Rockyho dospela do štádia, kedy spĺňa všetky (papierové) predpoklady - americký sen za zenitom v pozadí vrcholového prieniku medzi špičku, neveselá minulosť a ešte neveselšia až žiadna budúcnosť. Zbohom Rocky...

Pred troma rokmi som nad Rockym boxoval do umieračika, ale osud opäť premohla reč čísel, ktorá vylúdila, žiaľ, ďalšie zbytočné pokračovanie. Reputáciu nezachraňuje ani resustitovaný Drago, Sly pôsobí unaveným dojmom a zvyšok zmieta akosť B úrovne. Viem, že boxerské zápasy musia byť na filmovom plátne (trochu) pritiahnuté za vlasy, ale ten záverečný súboj bol prisilný aj na Alfových osem žalúdkov. 2 a 1/2*

Mimoriadne hlboko plytká zábava tak, ako ju nepoznáme z televízneho panelu. Ikonické hlášky, narážky a iné dychberúce perimetre kačacej doby dostanete z ľahkého polpercenta. Všetko ostatné splýva so silene trápnou nudou, úspešne znásilňujúc značku komediálnej istoty. Je síce pravda, že dobre známy prejav dua Šebová/Polnišová by v celovečernom časopriestore sotva obstál, ale vynechať ho takmer úplne, sa rovná škaredej podpásovke na nič netušiacom divákovi. Je to podobný pocit ako, keď prídete do ZOO na biele tigre a namiesto nich premietajú Chlapca v pruhovanom pyžame.

Prelietavá demoverzia Hotel Transylvania prevažne so slabšie našľahaným dejovým súkolím, ale stále v pohode zábavným poňatým, ktorému sa nevyhýbajú účinné vtipy a iné, vysoko úsmevné, vsuvky. Všetky pochvalné prvky striedajú menej záživné pasáže. Cítiť z nich pachuť tlaku na pílu a absolútne nulové účinky v diváckych očakávaniach. V širokospektrálnom ponímaní za rok 2016 sú Storks v animovanom priemysle tá lepšie odprezentovaná strana mince.

Nič čo by ma nejako extra nadchlo. Audio-vizuálne zmysly dostali čo čakali, ale inak ani moc nebolo na čo pozerať. Molina jediný výraznejšie vyčnieval, Cage predviedol svoj štandard, aj keď v niektorých pasážach som mal chuť hodiť guľu po ňom aj ja, ale nie plazmovú... Musím však priznať, že som čakal väčšiu katastrofu, aj keď posledná tretina filmu nemala od toho ďaleko.

Ukážkový príklad ako poukázať na problém bez veľkohubých Kingovských politických formuliek s militantno-hypnotizujúcim efektom. Veľmi citlivá, jemná a správne emotívna dámska jazda. Tam, kde chlapi berú kopije, ženy použijú rozum a cit. Nadmierná spokojnosť, bez pochybností o plnom hodnotení. Očarenie neplynulo len z hereckých výkonov, ale aj z úžasne zachytenej atmosféry 50. a 60. rokov 20.storočia (kostýmy, výprava, masky). Už som napísal dosť, kto nevidel, pochopí po 146 minútach filmového bonbóniku :)