kikuka

kikuka

Kristína A.

kraj Bratislavský
Be White.Live White.Like this.

ICQ: 284276062

38 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Miami Vice (2006)

    One of these mornings..Wont be very long..You will look for me..And I´ll be gone..//..keď som si Miami Vice pozrela posledne po skúške z deleuzovskej filmovej filozofie (obraz-pohyb, obraz-čas), pochopila som, o čom to nebohý pán písal: Miami Vice je ukážkou vnemového filmu, ktorý unáša, no nenechá si diváka odplávať úplne..drží ho presne medzi Havanou a Miami.. a to mi maximálne vyhovuje..aj keď, v Havane najlepšie mojito som mala v hoteli National..a Chico neprišiel :-( .. sakra, film, ktorý urobí leto v ktorejkoľvek ročnej dobe a pri ost ktorého je príjemná činnosť od varenia, cez veľké upratovanie, po šoférovanie, letné sprchu a "relaxovanie" vo dvojici..

  • poster

    Klub rváčů (1999)

  • poster

    Fontána (2006)

    I died for beauty, but was scarce Adjusted in the tomb, When one who died for truth was lain In an adjoining room. He questioned softly why I failed? "For beauty," I replied. "And I for truth - the two are one; We brethren are," he said. And so, as kinsmen met a-night, We talked between the rooms, Until the moss had reached our lips, And covered up our names. //v jednoduchosti je krasa..a ak by ste chceli namietat, ze jednoducha je aj Maria, vytiahnem parafrazu: there's simplicity and simplicity..and the fountain is the latter..

  • poster

    Legenda o vášni (1994)

    ..everything we had is dead..as i am dead..marry another..

  • poster

    Jsem kyborg, ale to nevadí (2006)

    ..krásne, cynické, absurdne logické (v každom prípade si dáme dolu ponožky:)..jemné a kruté..práca s hudbou mi pripomínala Pani Pomstu, štylizácia Parkovu poviedku z Three Extremes a Kamikaze Girls..mám pocit, že Park tak trochu rád inklinuje k japonskému..//..opäť nie samoúčelné striedanie štýlov snímania a strihu od komiksových po jednoducho wild (FX) s fascinujúcim zapojením laterálneho travellingu (to sú tie zábery od boku, dosť často sú rámované ešte cez nejaké dvere, okná alebo tak; mám ich rada)..na pohľad jednoduché, no predsa členité rozprávanie - najmä v prvej polke sa pomerne často striedajú "rozprávači" a hľadiská postáv.. juj..DOBRE!! VRRRN..vrrrn..

  • poster

    Zpívání v dešti (1952)

    Keď som bola malá, žila som v presvedčení, že to, že je film fakt dobrý, zistím podľa toho, že je čiernobiely a / alebo sú na televízore hore a dolu čierne pásy. Spievanie v daždi nespĺňa ani jednu podmienku (ako napr. Vtedy na západe, ktorému som bola na prvý pokus odspala koniec - mala som asi 7 a šlo to ako druhý film), a predsa si ma získal na prvé pozretie. A aj na každé ďalšie.

  • poster

    Cléo od pěti do sedmi (1962)

    Agnes Varda si nesie etiketku feministickej režisérky. Skôr by som v spojení s ňou použila "ženskej" režisérky - najmä pokiaľ sa vám slovko "feminizmus" spája s jeho radikalizovanou pragmatickou formou. Varda je feministická, pokiaľ si pod týmto prívlastkom predstavíte niekoho, kto sa zaoberá tým, čo ženy zaujíma a trápi. Vždy na hrane medzi dokumentárnym a hraným, vždy osobná a zároveň dištancovaná pozorovateľka. Tak aj Cléo od 5 do 7 je filmom (nielen) o ženských obavách a poverách, ale o obavách ak nie sveta, tak aspoň Francúzska. Zároveň je tematizáciou filmu ako takého. Hravé, inteligentné, krehké a silné. Racionálne intuitívne a intuitívne racionálne.Tiež jeden z filmov, do ktorých som sa zamilovala na prvý pohľad. A na každý ďalší ešte viac.

  • poster

    Anglický pacient (1996)

    ..am I K. in your book?.. I just can´t help myself loving this one.. when I swoon, will you catch me?..

  • poster

    Dobrou noc a hodně štěstí (2005)

    Téma McCarthyizmu a hlavne okolnosti McCarthyho „pádu“ sú pre drvivú väčšinu divákov neznáme. Riziko, ktoré by za „normálnych“ okolností na seba distribútor vzal, je prekonané kombináciou veľmi presvedčivých prvkov. Sú to jednak nominácie na Oscara v kategóriách najlepší film, réžia, herec v hlavnej úlohe, pôvodný scenár, kamera a výprava, ale tiež, milé dámy buďme úprimné, George Clooney a Robert Downey Jr.. George Clooney vo svojom druhom režijnom počine pristúpil ku citlivej téme takmer metódou hraného dokumentárneho filmu, kombinujúceho archívne zábery a hraný dej. Archívne zábery sú vo filme použité vo funkcii reportáží, prezentujúcich – dokumentujúcich Josepha McCarthyho, pojednávanie Komisie, alebo prípad Mila Raduloviča. Hraný dej zaznamenáva prácu redaktorov a reportérov CBS na prelome rokov 1953-1954; štylizácia kombinuje 70. roky a TV 50. roky. Neuveriteľne dobre snímané v úúúžasne organizovanom minimalistickom priestore. Osoby citlivejšie na vnímanie svetla vo filme a fotografii už z plagátu odčítajú retro ostré svietenie, pri ktorom výrazne vystupujú kontrasty, eliminuje sa šero – objekty sú buď vo svetle, alebo v tme. Scénografi sa pohrali s členením priestorov – hladkých plôch jednak v dvojrozmernosti (stupienky, šírka chodieb, veľkosť miestností a pod.) a tiež pri vytváraní hĺbky záberu. Kancelárie, „diskrétne“ miestnosti pre hovory medzi 4 až 6 očami, štúdio, ale aj byt Shirley (Patricia Clarckson) a Joea (Robert Downey Jr.) sú navrhnuté so zjavným dôrazom na ich fotogenickosť. V Dobrú noc a veľa šťastia napomáha priestor príjemne strohej výrazovej štylizácii, udržiavajúcej vnútorné napätie medzi postavami vždy „uzamknutými“ medzi stenami; jediné exteriéry uvidíme v „televíznych“ archívnych materiáloch. Celý film doplní 6 klasických jazzových skladieb. Clooneyho réžia príjemne rytmizuje film, plynulé zmeny tempa, ktoré by v menej zručne zrežírovanom diele klali oči, tu fungujú akoby samé od seba. Nechýba napätie vyvárané spôsobom snímania, strihu, ale aj detailmi snímanej reality: cigaretového dymu, nervózneho poťahovania z cigariet, rovnako nervóznych gest.juj! DOBRÉ to je..

  • poster

    Nebohá paní Pomsta (2005)

    Pani Pomsta je ukážkou harmonického fungovania protikladov v umeleckom diele. Snúbi silu a krehkosť, vážnosť a ľahkosť, humor a dojatie. Je viac, než len súhrn vplyvov a inšpirácií, ktorým Park zároveň vzdáva tichý hold. Vizuálne pútavá, dychberúca, rozhodne nie prázdna. Emócia, ktorá z nej plynie je jedna z druhu, ktorý nazývam „inteligentná emócia“ prameniaca z filmu prirodzene, akoby intuitívne (práve z napätia medzi obrazom a tým, čo je za ním) a je opakom „emotívnej emócie“ vtlačenej do filmu a pôsobiacej pomerne umelo a neprirodzene. Snúbi v sebe silný a pútavo „prerozprávaný“ príbeh, kedy štylizácia obrazu (kamera, strih, ale aj herecká akcia), zvuku i hudby s príbehom dynamicky spolupracuje. Tento krát to, čo je efektné, je aj efektívne. A nič nie je celkom také, ako sa javí, pretože neskorší záber či replika môžu dať veci úplne iný význam. Preto odporúčam nechať sa vtiahnuť do príbehu ženy, ktorá sa rozhodla nosiť červený očný tieň, aby jej pomsta mala štýl, no na jeho konci skončila s čistou, bielou, tvárou uprostred tmavej ulice.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace