kikuka

Nič výnimočné. Jeden z tých filmov, ktorý ma v rámci súťaže (pardon, ide o MFF Bratislava) prinútil zamyslieť sa nad mnohými vecami. V zásade ďalšia stávka na istotu "silného príbehu", len na rozdiel od napr. takej "Smrti pána Lazarescu" to bolo spolu s herectvom všetko, na čom film stál a padal. Vysoko televízne.

Súťažná sekcia - svetlý moment. Vtipné, hravé, inteligentné, šikovné.

Silný príbeh a prísna ruka réžie dokážu veľa.

Súťažná sekcia - jeden z tých svetlých momentov. Takto nejako sa rozpráva obrazom.// Príbeh a jeho spracovanie nechávajú pripomenúť dvoch postarších režisérov, a to N. Michalkova a A. Tarkovskeho. Príbeh národa, ale aj štátu v momente jeho (znovu)zrodenia vyrozprávaný prostredníctvom jednoduchého príbehu chlapcov a ich zápale pre futbal (garpastum je slovo odvodené od latinského "harpastum" označujúceho loptovú hru - predchodcu futbalu). Príbeh je zvláštnym spôsobom súčasne tak historický, ako aj ahistorický - na prvý pohľad sa zdá, že by sa mohol odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek, hoci pravdou je opak. Malé narážky v rámci rozhovorov (Gavrilo ide do Sarajeva, lev ujdený zo ZOO, socialistická revolúcia,...) vytvárajú presný časový rámec, ktorý sa nevyhnutne spája s konkrétnym miestom - St. Petersburgom. Ak by sa príbeh odohrával inde a v inom čase, je veľmi pravdepodobné, že by už postrádal mnohé zo svojho čara. Výnimočná schopnosť Alekseja Germana zachytiť práve túto dobu a jej náladu dáva vzniknúť lahôdke pre oči. Každý obraz, každá scéna je nakrútená veľmi premyslene, udržiavajúc si poetiku bez toho, aby sa vytratil či rozbil rytmus, čím by sa krásne obrazy stali len sériou krásnych fotografií.

Súťažná sekcia. A nebol to jeden z tých svetlých momentov.

To "špecifické tempo založené na zmenách statického a dynamického" jednak trvalo dlho, a jednak bolo fakt "špecifické".

Príjemné na pohľad i pre ucho.. Ale to by bol najmä 10minútový zostrih Aberdeen Beach, aj keď to by to nebolo CAT III.. Škoda režisérskej neistoty, prejavujúcej sa v neistote plynutia rozprávania, ktorá následne necháva vyznieť prešľapom v skripte a v logike "výpravy" a pár scénam len preto, aby boli.. No, sekcia "Súťaž".. Liu Fendou si od Johnnieho požičal dve z jeho stálic (aj tak mám pocit, že si Simon Yam a Suet Lam "odskočili" počas niektorého Johnnieho projektu nakrúcaného na HK Island), ale to je asi tak všetko..Ďakujem vyšším vesmírnym entitám za to, že MFF Bratislava uviedol "len" 98-minútovú verziu.. A v tomto prípade tú o 40 minút dlhšiu ani nejako extrémne vyhľadávať nebudem..

A ball.

Aj keď mám s Kitanom pár osobných problémov. Teda, nieže by sme sa pohádali alebo tak. My sa len nerozprávame. ;-). Anyway, podivný autoportrét (teda, autoportrét a zároveň súčasť autoportrétu), v ktorom sú postupným plynutím vždy viac a viac zjavnejšie atribúty Kitanových režisérskych "úchyliek" a zároveň reflexia vývoja tvorenia a hľadania "seba" ako umelca, hľadanie vlastného štýlu (ktorý vlastne mal od počiatku) a proces jeho "prznenia" vzdelávaním a príliš horlivým načúvaním "múdrym radám". A tiež je to pekná frčka "radcom", ktorí radia bez rozmyslu. A vlastne to bolo dosť deprimujúce. Ale pekné.

Švédske. A cynické. A vlastne dosť zvrhlé. A bavila ma predstava, ako by sa tento filmík vynímal na festivaloch detských filmov / filmov o deťoch, popri takom Deniasovi.. ;-)