Meraxes

Atmosféra je tu výborná a od začiatku je to určitým spôsobom znepokojivé. Prostredie v úvode je skvele zvolené, tieto tiché prímorské rybárske dedinky mám rád, ale aj strašidelný dom plný vypchatých zvierat a fotiek baletiek je pôsobivý. Je vidieť, že sa tu Laugier trochu inšpiroval pre Incident in a Ghostland a tak ako sa mi tento štýl domu páčil tam, tak sa mi páčil aj tu. Rovnako sa tu dejovo inšpiroval Alvarez pre Don't Breathe, ale predsa len tu pôsobí tá vlámačka podstatne slabšie, je nepripravená, nelogická a mužské postavy ma dosť vytáčali svojím správaním. Zahrané to tiež nie je zvlášť dobre, ale uvedomil som si, že dievčatá s dvojfarebnými očami sú dosť zaujímavé. Kamera je tu veľmi podobná ako v ich predchádzajúcom filme, mäkká s trochu preexponovanými exteriérmi. To, čo sa stalo v tom dome sa skoro ani nedá popísať a rozhodne som nechápal a ani sa nedá plne pochopiť čo to malo znamenať. Fantazijné orgie vystriedali tie krvavé. Záblesky minulosti sa prelínali so súčasnosťou a predstavivosť s realitou. Každopádne bola to štýlová kombinácia zaujímavých vízii, hororových výjavov, gore a baletu. Tancujúce dievčatká v bielych šatočkách od krvi bodajúce ľudí okolo seba, zakonzervovaná dcérenka, čajový večierok žijúcich vypchatých zvierat alebo stará ľudožravá ježibaba praktikujúca podivnú chirurgiu sú rozhodne unikát. Livide je iný a hľadať v ňom logiku sa moc nedá, ale ako hororová vízia funguje skoro fantasticky. Slovíčko skoro som použil, lebo predsa len mohli Bustillo s Maurym pritlačiť v hrozivých výjavoch a aj gore bolo na túto dvojicu dosť umiernené. Najprv som úplne nevedel čo si o tom mám myslieť, ale vlastne som relatívne dosť spokojný. 4* 78%

Pravý Vreskot je späť a som z toho naozaj natešený. Ako od Cravena s Williamsonom v ich najlepších rokoch a druhý najlepší diel série. Pre mňa bol Scream vždy skôr komédiou ako hororom, ale tou najvtipnejšou a najtrefnejšou hororovou komédiou/paródiou všetkých čias. A tentokrát som sa pobavil naozaj parádne. Veľmi trefne komentuje hororové trendy posledných rokov, obľubu elevated hororov a trend requelov hororových klasík, ktorým aj sám je a ktoré sa vracajú naspäť ku koreňom po všetkých tých remakeoch, rebootoch, sequeloch, prequeloch a spin-offoch, ktoré nemali s originálom takmer nič spoločné a ich kvalita každým ďalším filmom klesala. To urazilo skutočných fanúšikov a tak sa Ghostface vrátil aby pobodal ďalšiu kopu mládežníkov a vytvoril skvelý námet na ďalší Scream (Stab). Návrat starej gardy je tu zbytočný a nijako do príbehu nezasiahnu okrem toho, že sa nechajú pobodať, ale je to requel, musia tam byť a musia schytať zopár rán, aby bolo jasné, že je to myslené vážne. Áno, je to blbé, je to slasher so všetkými klišé a hlúpymi postavami, ale Scream vie, že je blbý a robí si z toho srandu, presne tak ako v origináli. Herci nijako nenadchli, ale ani neurazili, hlavná hrdinka je pohľadná  dcérenka, zistíte koho, a Disney Channel mi sympatická už asi nikdy nebude, ale má tu dobrý hororový vkus. Písať aké všetky narážky, vtípky, komentáre trendov, výsmech klišé a ďalšie nový Scream má, by boli zbytočné spoilery. Ak máte radi originál a napozeraný žáner posledných desiatich rokov budete spokojní a skvele sa pobavíte. Autori sa za seba rozhodne nemusia hanbiť. For Wes. 4* 75%

Herecky aj filmársky určite lepšie než jednotka, pričom čiernobiela kamera značne pomáha. Narozdiel od obetí dostáva tentoraz hlavný priestor úchylný maniak posadnutí stonožkami, tak sa po vzore filmu Human Centipede, ktorý je jeho obľúbený, rozhodne spraviť vlastnú ľudskú stonožku. Je to ale amatér, tak použije to, čo doma nájde ako kuchynský nôž, kladivo, sponkovačku a samozrejme kobercovú pásku, tá v podobných filmoch nesmie chýbať. Ten scenár je opäť veľmi biedny, takto unášať a vraždiť ľudí z podzemných garáží, ktoré stráži alebo takto ľahko sa dostať po herečku, ktorá ide na "konkurz", asi nie, ale v jeho zvrátenej mysli to tak fungovať môže. Toto je ale film o hnuse a gore a to funguje fantasticky, ani chvíľku som nemal pocit trápnosti a do smiechu mi rozhodne nebolo. Na hlavného hrdinu a jeho telo je odporné sa len pozerať a vlastne sa mi z neho dvíhal žalúdok viac ako z jeho precíznej chirurgie. Tá je sama o sebe dosť nepríjemná a niektoré gore scény veľmi intenzívne, ale hlavná je tu špina a hnus. Ten spôsob, akým ich tu skladoval, akým ich pospájal a jeho následné ukojovanie zvrátených chúťok ako kŕmenie jednotlivých článkov alebo znásilnenie toho posledného. Uff, naozaj stelesnenie absolútneho odporu a exemplárna úchyláreň. K tomu tento film láme mnohé tabu ako unesenie tehotnej ženy, rozdrvenie čerstvo narodeného bábätka alebo znásilnenie ostnatým drôtom, aj hranica za ktorú až zašiel Srpski Film sa tu trasie. Naozaj by som práve Human Centipede II považoval za filmový top hnus. Trochu tu chýbalo vykreslenie charakterov obetí, nič o nich nevieme, nemôžeme s nimi súcitiť, ale popravde to ani nechceme. Filmársky lepšie ako jednotka, hororovo funkčnejšie, ale predsa len mi štýl prvého dielu vyhovoval trochu viac, proste uprednostňujem precízny lekársky prístup na zošívanie ľudí. A možno aj Martin by bol radšej lekár, potom by mu jeho cenné články nezomierali pod nožom a jeho stonožka by mala dlhšiu životnosť. Každopádne špinavý humus je to naozaj extrémny. Ako hororový fanúšik by som dal 4* 72%, ale potom by som sám seba musel poslať na psychiatrické liečenie, takže sa hodnotenia tentokrát zdržím. Práve som vlastne hodnotil, všakže ;).

Nedávno som o Srpskom Filme napísal, že sa zastavuje rozum nad tým, ako to mohlo niekomu napadnúť. Omyl, nechápem ako mohlo toto niekomu napadnúť. Herecky aj filmársky je to relatívne dosť slabé, scenár je veľmi biedny, postavy sa nesprávajú ako skutoční ľudia a v prvej polovici je väčšina dialógov komicky trápnych. Toto má Human Centipede spoločné s Rothovým Hostelom, kde som taktiež naozaj nevedel, či sa mám smiať alebo chytať za hlavu nad tým, kto to napísal. Ale ten nápad, ten je proste geniálny! Úchylný, nechutný, strelený a geniálny. A od chvíle čo ich šialený doktor zošije dohromady, mi to už ani herecky nevadilo. Dva zadné články prestali rozprávať a dokázali sa tváriť absolútne prirodzene, čo je neuveriteľný výkon a čudujem sa, že vôbec Tom Six dokázal nájsť niekoho, kto bude polovicu filmu holý štvornožkovať s hlavou strčenou v riti toho pred sebou. Nie je to zďaleka tak explicitne násilné ako mohlo byť a priestor je venovaný tomu chorému nápadu. Dieter Laser stvárnil narušeného úchylného doktora fantasticky, je naozaj správne nesympatický. Mnohé scény, ako keď v bielom plášti a slnečných okuliaroch venčí stonožku, sú uleteno štýlové a na mnohé rozhodne nikdy nezabudnem. Viackrát som sa nevedel rozhodnúť či sa mám smiať alebo vracať. A ako film postupuje, naberá aj ťaživo nepríjemnú atmosféru, začnete súcitiť s postavami, ktoré vám boli do vtedy ukradnuté a ich tragický osud, v minimálne jednom prípade sa ani horší nedá vymyslieť, na vás doľahne. Najviac v záverečnej scéne, kde sa všetky tie emócie vyvalia na povrch. Je to síce relatívne amatérske, ale správne strelené, pričom v mnohých scénach som nechápal na čo to vlastne pozerám. 3* 58%

Po minulotýždňovom No Exit ďalší milý triller na hulu, ktorý by sa dal označiť aj za čiernu komédiu. Je to brané vcelku s ľahkosťou a hlavný hrdina vykonáva svoju prácu pri pustenej hudbe a s úsmevom na tvári, také príjemné chvíľky. Gore tu nie je žiadne a tie kusy ľudských tiel moc nepripomínajú to, čo by mali, Fresh ide proste inou cestou. Je to vlastne taký gurmánsky film, ktorý prezentuje prípravu a servírovanie jedla ako umenie, snahu o dosiahnutie dokonalosti chutí (ľudské mäso má skvelú textúru), ktoré si treba náležite vychutnať. Musí to byť perfektné, lebo zákazníci si chcú byť čo najbližší so svojou večerou, proste taká sympatická komunita. Herci sú fakt sympatický, čo vynahradzuje, že Stevove správanie je dosť nepochopiteľné a Noa so svojou najlepšou kamarátkou sa správajú ako totálne husi. Stopáž je možno trošku príliš dlhá, ale nenudil som ani chvíľku a za povšimnutie rozhodne stojí, že úvodné titulky prídu až po 33 minútach filmu. Kamera tu často ukazuje veľmi detailné zábery úst, jedla, toho ako si ho vychutnávajú alebo aj pri ich rozhovoroch vidíme len jej ústa a jeho oko. Nejaká depresívna alebo ťaživá atmosféra tu vôbec nie je, celé je to brané s ľahkosťou a čiernym humorom, ktorý mám rád, ale predsa len by si to žiadalo aspoň trochu strachu o zdravie jeho obetí, ale bolo mi jedno na koho tanieri skončia. Naopak boli veľmi zaujímavé úvahy o tom, ako niekto s tak blbým menom ako Melissa môže chutiť tak delikátne. Rovnako si nemyslím, že sa ľudia dajú takto uchovávať dlho pri živote, ale je to profík všakže. Ešte by som spomenul, že hudba je tu veľmi dobrá. Asi by som od Freshu chcel radšej niečo iné, ale aj tak to bola príjemná chuťovka. 3* 67%

Každý kto sa na tomto filme podieľal, od režiséra, cez kameramana, po hercov, rovnako ako každý, kto mu dal 5* je hodný na psychiatriu. Duševne úplne zdravý človek by mu mal dať Odpad!, iné hodnotenie ako tieto dve neprichádza do úvahy. Ale ja si uvedomujem, že úplne duševne zdravý nie som (kto dnes je) a práve preto podľa Hlavy XXII na psychiatriu hodný nie som ;). Srpski film každopádne vyvolal absolútny odpor a hnus, pričom ostáva až rozum stáť nad tým, čo všetko tam vymysleli. Ale ak by som ho mal opísať, prvé slová, ktoré mi napadnú sú ťaživý a depresívny. Tým skutočne je, psychologicky zničujúcim, zostupuje do tých najtemnejších a najúchylnejších zákutí ľudskej mysle a vy nechcete veriť, že tohoto je človek schopný alebo, že bol vôbec schopný niečo také vymyslieť. Pri fyzicky nepríjemnom zážitku, ktorý vyvolal, aj ten z Martyrs trochu bledne. Ten film je hnusný, špinavý, odporný, extrémne násilný a explicitný až príliš, viaceré scény som určite vidieť nechcel. K tomu je v naozaj fantastickej forme, kamera, herci, hudba, proste všetko je na špičkovej úrovni. Srpski film je naozaj perfektný exploitation, ktorý ďaleko prekročil všetky hranice toho, čo je prijateľné a ani tam sa nezastavil a išiel ešte ďalej. Otázne je či tým chcel autor povedať viac, než tým najburanskejším možným spôsobom vyjadriť, že ľudia sú úchylné hovadá. Aj keď nie, účel totálne zhnusiť a zdeptať splnil dokonale. Nie je to zďaleka tak sofistikované ako Martyrs a v niektorých scénach nie sú vizuálne efekty úplne presvedčivé, ale to, že to video pustené pri vysvetľovaní nového žánru nie je úplne presvedčivé, mi bolo úprimne úplne jedno, absolútny odpor to vyvolalo rovnako a ďalšia neprekročiteľná hranica bola pokorená. Drobná výtka ide smerom k dialógom, ktoré mi nie vždy prišli úplne realistické, ale toto nebolo o dialógoch, že. Absolútne nechápem ako mohlo niekomu vôbec napadnúť natočiť niečo také ako Srpski film a naopak chápem každého, kto to nedokázal stráviť a vypol to alebo sem dal odpad. Ale v rámci žánru je to absolútny vrchol, to najlepšie (pre mňa po Martyrs) a najextrémnejšie čo tu máme. 5* 94%

Išlo o prvý horor svojho druhu, čo ho robí v istom zmysle špeciálnym. Niekde vnútri na ňom je niečo naozaj surové a zvrátené, v istých chvíľach pri nútení unesených dievčat do sexuálnych zvráteností som z toho začínal mať naozaj zlý pocit. Ale potom zrazu prestrihli do idylických príprav rodinnej oslavy, na komické duo nasprostlých policajtov, či prišla iná humorná vložka, ktorá celú vec odľahčila a zabila nepríjemnú atmosféru. Asi išlo o zámer, o vytvorenie kontrastu, avšak kazí zážitok z tých skutočne silných scén, robí dojem ako keby to s tým hororom ani nemysleli vážne. K tomu je väčšina z týchto scén trápnych aj samých o sebe, nie len v danom kontexte. Hudba je tu často úplne odveci, kamera tiež nič skvelé a herci? Rodičia ktorí sa dozvedeli o smrti svojej dcéry, alebo dievča pred znásilnením sa tvária ináč, proste som im nič z toho neveril. Dej, ktorý to vlastne nemá je tiež dosť nepravdepodobný, neviem či by si rodičia trúfli zlikvidovať známych zločincov v prevahe, alebo ako mohli byť tie baby také blbé a liezť do toho bytu? Záverečná pomsta rodičov je navyše vyložene komická. Proste má to veľa chýb a je to škoda, lebo samotná myšlienka je drsným a skvelým námetom na horor. Niekde pod povrchom to tú surovosť má a má to aj silné scény pri ktorých vylieza na povrch, tie sú ale následne zabité nejakou absurdnou vsuvkou. Byť znásilnený a zavraždený kúsok od domu, tak blízko od záchrany je dosť depresívne a aj samotný spôsob kde sa s tebou vrah hrá a psychicky aj fyzicky ta ponižuje je krutý. A rovnako krutý bol Craven k divákom, keď premárnil takýto námet. Má to niečo do seba, ale o kvalitný film rozhodne nejde. 2* 45%

Drsný a reálny, ale možno až moc. Určitá surovosť a zvrátenosť, ktorú mal Cravenov originál, plynúca hlavne z toho, že tí maniaci nemali na svoje činy iný dôvod než vlastné potešenie sa tu vytratila, keďže tu majú vcelku dobré dôvody z pozície v ktorej sa nachádzajú. Samozrejme to ich neospravedlňuje. Takisto je korektnejší, menej nahoty či krvi a tí maniaci sú rozhodne menší úchyli, aj keď je brutálnejší s minimálne jednou naozaj intenzívnou gore scénou. Kvalitná kamera a solídne napätie spolu s uveriteľným scenárom a hereckými výkonmi z neho robia tvrdú a reálnu drámu, ktorá nenudí ani chvíľku zo svojej dlhej stopáže. Naopak ponúka intenzívny zážitok a núti nás zamyslieť sa nad tým, že toto sa môže stať. Možno trošku škoda príliš happyendového záveru, ktorý nie je v danej situácii moc pravdepodobný, ale samotný film vás núti si takýto koniec priať. 4* 82%

Tak to bolo dobre úchylné psycho. Tá kombinácia hnusného exploitationu a dievčatka v ružových šatočkách v miestnosti s balónmi a diskoguľou je úplne trhlá. Nie je to veľmi explicitne násilné, ale z tej atmosféry plynúcej z úchylného vzťahu rozmaznanej princezničky a jej pedofilného otecka som bol značne nesvoj. Keď už ju nikto nechce pozvať na skutočný ples, tak jej princ (otecko) pre ňu spraví jeden doma s jej "vyvoleným". Vrcholom večera bude kreslenie a vŕtanie (jej prvé) a nešťastníci skončia v jame plnej kanibalských retardov ku ktorým sa pripoja. To všetko za plesovej atmosféry zo všetkým, čo k tomu patrí vrátane hudby a tanca otca s dcérou. Miestami je to naozaj hnusné, tlačenie stehienka alebo nútené vykonávanie malej potreby, a jesť pri tom nebol úplne najlepší nápad. Úvodná tragédia emočne veľmi dobre funguje a poznačí Brentovu psychiku aj jeho vzťah s matkou. Bolo by to vlastne veľmi reálne, keby to nebol taký úlet, ale ktovie na aké potrhlé princezny môžete na strednej naraziť. Ja som rád, že som žiadnu takúto Lolu nepoznal. Trochu by som vytkol, že dejová linka s ich spolužiakmi je úplne zbytočná. Ale celé to pekne odsýpalo a čumel som na to poriadne. The Loved Ones veľmi príjemne prekvapili. 4* 83%

Na papieri to nevyzeralo zle, ale napriek tomu, že je to slušne natočené aj zahrané ma to zo začiatku nebavilo a viaceré momenty mi prišli trochu pritiahnuté za vlasy, tak ľahko utečiete z odvykačky? Rovnako emócie, ktoré mali plynúť z jej evidentnej starosti o chorú matku neboli dostatočné. Postupom času, hlavne keď našla unesené dieťa, ale napätie značne stúplo a záver je vcelku dosť drsný. Bolo fajn znovu vidieť použitie klincovačky ako zbrane. Takisto sú tu všetky postavy vykreslené relatívne ľudsky a menšie chyby v scenári nevadia, v takýchto trilleroch, ktorým to určite je, je ťažko vytvoriť úplne presvedčivý scenár. A tento je relatívne nepredvídateľný a rozhodne zaujal. Celkom milé prekvapenie. 3* 66%