Aljak

Billyho Elliota som videl už veľmi dávno, ale akosi som si ho nepamätal. Nevedel som, či preto, lebo ma to nezaujalo, alebo preto, že som tomu nevenoval vtedy až takú pozornosť. A teraz po rokoch zisťujem, že to bol bohužiaľ ten prvý dôvod :( Námet je síce pekný, ale tá atmosféra, v ktorej sa to celé nieslo mi prišla taká nedôstojná - miestami som ani nevedel, či si z baletného umenia robia srandu alebo to myslia vážne. Navyše, Billyho baletenie mi skôr pripomínalo step a nie balet! Áno, je to už taká filmová klasika, ale podľa mňa strašne preceňovaná. Mohli tomu venovať väčšiu vážnosť, aj keď určite to nebolo na zahodenie - keď sa to tak vezme, je to mierny nadpriemer, avaš zaostávajúci za očakávaním (ak vezmem do úvahy hodnotenie 85%). P.S. Kto chce vidieť skvelý film s tematikou baletu na precítenom sociálnom podklade, tak odporúčam film Mao's Last Dancer, ktorý Billyho bez problémov zatieni.

Zaujímavé poňatie teórie chaosu, ktorá vraví, že všetko so všetkým súvisí. Aj keď podľa môjho názoru ten film dosť prehustili tými rôznymi dejovými líniami, a najmä zo začiatku sa v tom človek dosť strácal - a hľadať súvislosti v takej spleti dejov bolo občas trochu náročné. Výborný námet, ktorý sa však v ďalších rokoch dočkal oveľa lepšieho spracovania - a napr. Chaos Theory s Ryanom Raynoldsom sa mi zdala oveľa lepšie spracovaná. Le battement d'ailes du papillon mi prišlo v podstate dosť nedokončené, veď vlastne nejakého koncu sa dočkal len ten jediný príbeh zo všetkých. Takže na tej presýtenosti a občasnej nelogickosti podľa mňa celý film dosť stroskotal, čo je obrovská škoda.

Waw, tak to bolo niečo neuveriteľné. O tomto filme už som počul viackrát a nikdy som si nevedel predstaviť ako môže byť film vytvorený v totálnej retrospektíve - bolo to nepredstaviteľné, o to viac ma však prekvapil výsledok. Spočiatku to trošku trvalo, kým som pochopil celkovú situáciu a následne aj postupný vývoj príbehu. Keď už som bol ale presvedčený, že je všetko jasné a zapadá to do seba - zrazu koniec (aj keď reálne vlastne začiatok) odkryl úplne iný príbeh. Vynikajúce spracovanie mysterióznej thriller detektívky! Normálne strácam slov nad tým aké to bolo skvelé a výnimočné, no a myslím že na tento film budem ešte určite dlho spomínať. Veď takéto niečo sa veru len tak nevidí.

Skvelý film z hudobného rockového prostredia zasadený do zlatej éry 70tych rokov. Mladý talentovaný 15-ročný William dostáva od populárneho hudobného časopisu zákazku, aby napísal reportáž o svojich obľúbencoch z kapely Stillwater. Spočiatku si síce držal profesionálny objektívny odstup, ale kto by odolal tomu všetkému, čo sprevádza bohatý život rockových hviezd? Z jeho obľúbencov sa pomaly ale isto stávajú jeho priatelia a keď príde rad na písanie reportáže, zrazu príde dilema či napísať pravdu alebo proste vykresliť hviezdy v čo najlepšom svetle. A toto je len hlavná dejová línia, ktorá sa počas deju poriadne rozvetvuje a dramatizuje. Fakt zaujímavý film s kopou kvalitnej rockovej hudby a atmosféry zo zákulisia populárnych členov rockovej kapely. Nie je všetko až tak dokonalé ako by sa mohlo zdať... To napokon zistí aj samotný mladík William, ktorý razom objavil, že život hviezd nieje ani zďaleka bezproblémový a bezchybný. Zaujala samozrejme aj Zooey, pre ktorú to bola jedna z prvých filmových úloh - a už aj tu žiarila, len škoda že jej rola Willyho staršej sestry nedostala až tak veľa priestoru (opäť treba uznať, že Zooey pôsobí pôvabne vždy a všade).

Spočiatku to pôsobilo nesmierne tajomne a dobrodružne. No po tom ako táto trojka priplávala k rajskému ostrovu ma to akosi prestalo baviť. Čakal som nejakú lepšiu drámu, obzvlášť od takého majstra akým je Danny Boyle. No napokon to až tak veľmi nezaujalo, hoci tá scenéria thajského ostrovu Phi Phi bola nesmierne pôsobivá. Ale zápletka mohla byť veru aj oveľa kvalitnejšia a epickejšia. Takže z tohto pohľadu dosť sklamanie. Nevyužitý potenciál sľubne rozbehnutého filmu vždy zamrzí...

Filmy s drogovou tematikou neboli nikdy môj šálok kávy, a tak som sa aj tomuto filmu dlho-predlho vyhýbal. Ale nedalo mi to, zvíťazila zvedavosť a toto Aronofskeho dielo som proste túžil vidieť. No priznám sa, že také znechutenie ako po tomto filme som už dlho nemal - pretože tá beznádejná životná cesta za vytúženým šťastím hlavných "hrdinov" bola naozaj poriadne deštruktívna. Táto štvorica uviazla akoby v kruhu, kde moc nad nimi prevzali drogy a už nemali kontrolu nad svojim konaním. Je pekné túžiť, je pekné ísť si za tým, ale vždy treba zvážiť že za akú cenu - lebo vymeniť teoretický pocit šťastia za vlastný život, to už je trochu scestné. To spracovanie filmu ako celku bolo výborné, aj to zameranie na detaily, a dramatizácia scén doplnená tou neutíchajúcou melódiou Lux Aeterny od Clinta Mansella, ktorá je pre mňa majstrovským dielom. Film Requiem for a Dream je proste kapitola sama o sebe, v podstate výnimočný film, no to znechutenie bude vo mne ešte asi dlhšie doznievať...

Znehodnotiť tak perfektný scenár a predlohu? To snáď nie je ani možné! Teda je... Tento film dokazuje, že je to predsa len možné. Otázka znie, Prečo? Veď rok predtým zožal obrovský úspech Cruel Intentions - a tam už veru nebolo poriadne ani čo zlepšovať. Oproti tomu bola táto "dvojka" neskutočná fraška. Samozrejme ten skvelý Sebastianov ironický prejav nezmizol ani v tomto. Ale v porovnaní s Ryanom Phillippem, tomuto predstaviteľovi Sebastiana (Robin Dunne) tá rola vôbec nesadla, resp. ju zahral naozaj mizerne. Celkovo som od tohto filmu nečakal žiadne divy, ale že to bude až takáto skaza? No ďakujem pekne... Vysoký podpriemer hraničiaci s odpadom!

Pre mňa jasne najlepší z krátkych filmov od Jasona Reitmana. Jednoduchý a nápaditý dej so skvelou pointou. Ako to asi vyzerá keď umriete a ocitnete sa v "očistci", kde zistíte, že vaše skóre skutkov je záporné? Aj keď neviem neviem, či útek z "očistca" by nenahromadilo poriadnu dávku mínusových bodov. Ale aj tak pointa bola veľmi vydarená, a hlavne scénka rádia z ktorého znel Ricky Martin ma náramne pobavila :D

Waw, tak to bolo niečo, na čo budem ešte asi dlhšie myslieť. Na prvý pohľad úplne obyčajný film o jednej malej 3-člennej rodine s napätými vzťahmi, ktoré vytvárajú tri prepletené vetvy celého filmu. Priznám sa, že prvá trištvrtina filmu mi prišla tak trochu priemerná, ale zato posledná pol hodina to všetko dokonalo vynahradila. Vynikajúco vykreslené charaktery postáv, skvelé dialógy, a samozrejme aj herecké obsadenie. Každá z postáv akoby navzájom dotvárala inú postavu a napokon celú koláž deju. Škoda, že nebol celý film tak dokonalo podaný ako tá záverečná čas, inak by to bolo 5* bez diskusií, takto je to "len" na 4*.

Značne podhodnotený film, ktorý nebol ani zďaleka taký zlý ako ho prezentujú hodnotenia. Áno, scenár mal rovnaký kaliber ako to, s čím prichádzajú Rosamunde Pilcher či Inge Lindstrom, ale ja osobne som z toho nemal až taký zlý pocit. Zaujala africká exotika, ktorá tu zohrala veľkú rolu, len škoda, že to všetko padalo na totálnej schematickosti a predvídateľnosti, ktorá bola miestami veľmi neprirodzená. Ale inak celkom fajn oddychovka, ktorej prednosťou boli okrem iného aj príjemné dialógy s dôvtipom a občasným metaforickým podtónom. Jednu vec však nedokážem prekusnúť - a síce to, keď vo filme dôjde k stretu rôznych kultúr či národov (a tým pádom aj rôznych jazykov), a namiesto toho, aby bola táto skutočnosť využitá v prospech filmu, tak sa tvárime, že nevzniká žiadna komunikačná bariéra a všetci si so všetkými bez problémov rozumejú :o (pre mňa nepochopiteľné!). Takže toto hodnotím ako obrovské mínus, a okrem toho aj "Vodu, čo ma drží nad vodou" - ten song vyslovene neznášam...