Aljak

Zdanlivo všedný film, ktorý by za normálnych okolností pôsobil zrejme obyčajne či priemerne. Ale Mike Mills podobne ako pri Beginners dokázal opäť zo všednosti vďaka kvalitnému formátu a prevedeniu vytvoriť atraktívny a zaujímavý film, dokonca aj s neklišovitou zápletkou. Mali sme tu celú škálu medziľudských vzťahov a prevedení Lásky - od rodičovskej, cez priateľskú, až po platonickú. Mňa osobne najviac fascinovala tzv. friendzone medzi Jamiem a Julie, čo bol podľa mňa bezchybne realistické stvárnenie princípu platonickej Lásky medzi chlapcom a dievčaťom. Trochu ma zamrzel ten ťažkopádny koniec, ale vždy lepšie ako hlúpe klišé.

Filmy o cestovaní časom, to býva väčšinou dosť veľká výzva a chuťovka zároveň. Vždy je dôležité, aby úplne zafungovala logika, časový rámec a zachovať všetky aspekty, ktoré pri cestovaní časom vznikajú. Inak to nemá zmysel... A mám pocit, že tu naozaj všetko fungovalo, teda aspoň čo sa tých chronologických záležitostí týkalo. Ústredná zápletka bola v podstate dobrá, no tá romantická línia zobrala podľa mňa zbytočne veľa času. Nehovoriac o tom, že to bola prehnane teatrálna súčasť filmu. A na to podstatné nám napokon zostalo akosi málo priestoru a záver mal razom až príliš rýchly spád a sled udalostí. To je podľa mňa veľká škoda. Ale inak to bola vcelku vydarená hra na mačku a myš (to priam zbožňujem). Aj ten ústredný motív hodín. Hoci, jedna vec mi vŕta hlavou - (spoiler) - akosi sa mi nechce veriť, že by bol Mani taký hlúpy, aby sa zúčastnil tej súťaže s replikou tých svojich hodín, ale keď sa tak nad tým zamyslím, zrejme tým chcel zistiť pozadie existencie toho daru. A celkový dojem? Nebyť tej prehnane teatrálnej romantickej línie, ktorá zožrala zbytočne veľa času, bolo by to aj na plný počet...

Typická šablóna s prvoplánovou zápletkou a dokonale predvídateľným dejom á la stará láska nehrdzavie. Mňa by v prvom rade zaujímalo, čo vôbec takého pohoďáka Bradleyho mohlo vlastne zaujať na takej rozmaznanej a povrchnej paničke ako bola Catharine Mannová. Každému muselo byť asi vopred jasné ako sa toto celé skončí. Ten koniec bol presladený, snáď viac ako trištvrtina rozprávok. Jediné čo sa mi na tomto filme v konečnom dôsledku páčilo, tak asi jediné to vidiecke prostredie. Nič viac...

Keby to nebolo podľa skutočných udalostí, tak by som asi normálne pochyboval, že je také niečo vôbec možné. Ale zjavne áno. Trojici vojakov po zrútení ich bojového lietadla do mora zostal len gumený čln, niekoľko ťažko využiteľný predmetov, no predovšetkým to najdôležitejšie - Nádej! A tak dni ubiehali, nádej sa miestami už asi aj vytrácala, ale nič iné ako to im ani nezostávalo. Dúfal som, že to bude mať trochu väčší psychologický rozmer a konverzácie medzi týmito tromi mužmi budú aj o čosi zaujímavejšie, ale čo sa dá robiť. V podstate celú dobu človek len čaká či sa im zachrániť podarí alebo ich osud skončí vo vodách Pacifiku.

Aj keď je filmov o šikane už relatívne dosť, stále je táto téma bohatou studnicou pre filmové spracovanie, ktoré má neustále čo povedať. A Girl Like Her má zaujímavú kompozíciu prostredníctvom found footage a viacerými retrospektívami, ktoré rozhodne ťahajú film výrazne vpred. Spracovanie témy je silné a plné emócií, hoci je pre mňa nepochopiteľné, že by tá Avery bola až taká krutá a ani po tej samovražde by jej to neprišlo ihneď ani trochu ľúto. No ešte väčšia záhada je pre mňa to, prečo sa Jessica takto odrovnala, keď s Brianom natočili celú spleť dôkazov, ktoré mohli šikanu okamžite ukončiť... Práve tieto otázky vo mne akosi utlmili celkový dojem na výsledné 3*

Ukážkový naturalizmus! Priznám sa, že originál z 1972 som nevidel, takže nemôžem porovnávať. Ale toto tak či tak rozhodne predčilo očakávania. Malo to všetko, čo by som od filmu tohto žánru očakával - reálny historický podklad, charizmatické postavy seržanta i statočných žien, strastiplná zápletka, napínavý dej, trefné dialógy, emócie, no a samozrejme spomínaný dominantný naturalizmus. To všetko zaobalené do pôsobivých kulís ruských lesov, jazier a močiarov. Výborné herecké výkony! Tento film je dôkazom, že aj Rusi vedia natočiť úžasný film, ktorý sa človeku dostane pod kožu. V podstate niet nič, čo by som tomuto filmu vytkol - takže posielam 5*.

Je to možné? Toľko áčkových hercov, k tomu vynikajúci režisér, a výsledkom je takáto podpriemerná dráma (aj keď neviem do akého žánru by som vlastne celý film adekvátne zaradil). Keď som zbadal to herecké obsadenie, normálne som sa potešil, že si pozriem nejaký dobrý film z exotického havajského prostredia. Scenár bol však totálnym sklamaním, a celý film naozaj neprekročil ani len prah priemernosti (tentokrát sa asi skutočne oplatilo veriť predchádzajúcim hodnoteniam na ČSFD). Príbeh bol naozaj slabučký a žiaľ sa nezaobišiel ani bez zbytočných klišé. Čo bolo na tomto filme najlepšie? Jednoznačne, Emma Stone v uniforme!

Námetovo mi to pripomínalo o 12 rokov starší americký film Thirteen s famóznou Evan Rachel Wood. Avšak toto bolo skôr prenesené do európskych pomerov, kde sa trend snahy dospieť čo najskôr stal pubertálnym cieľom číslo 1 - a potom to vyzerá presne rovnako ako v tomto filme. Boli tu vystihnuté priam všetky stereotypy súčasnej mládeže - od chalana s dilemou ktorý nechce byť na posmech kamošom, cez dievčinu snažiaca sa zažiť čo najviac dobrodužstiev aby bola za "hviezdu", až po zvrátených indivíduí bez zábran. Takže z tohto pohľadu celkom realistický kúsok, ktorý určite zaujme a je nelichotivým zrkadlom tejto doby. 4*

Príbeh vo svojej podstate nebol až tak zlý, ale mám pocit, že by sa to pokojne dalo zhrnúť aj do 40 minút. Toto bolo absolútne zbytočne natiahnuté do mamutej dĺžky a väčšina filmu boli viacmenej len prázdne reči a scény dokola o tom istom. Samozrejme, krásne scenérie Lakadiv mi veľmi imponovali, ale bohužiaľ, samotný film bol neúmerne slabučký. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tak to neustále oddialovanie spoločnej budúcnosti len preto, lebo "pán generál rozhodol" bolo maximálne iracionálne. A na tom postaviť celú zápletku, to je trochu mimo. Hmmm, a tak veľa som si od tohto filmu sľuboval.

Absolútne prehľadná šablóna, pri ktorej už po 10 minútach presne vieme ako sa bude dej vyvíjať a aj ako to celé skončí. Takže hodnotiť scenár, to je asi aj zbytočné. Ale inak, musím uznať, že základ príbehu nie je vôbec na zahodenie a prvá polovica filmu, ktorá sa niesla v znamení rebélie mladučkej puberťáčky Viktórie, mala čosi do seba. Miestami to bolo aj nápadité a sem-tam sa dokonca zjavil aj dôvtip. Len bohužiaľ, aj tej trápnosti tam bolo zbytočne dosť. Po tom ako nastúpil klasický rozprávkový obrat to už bola len umelá dramatizácia hroziaceho vyústenia deju, ktorá samozrejme končí happyendom (snáď som nemusel dať ani spoiler, lebo toto musí byť jasné každému hneď od začiatku). Takže tak, za prvú polovicu 3*, za tú druhú 1*, takže dokopy akurát tak 2*. Nebolo to zas až tak hrozné...