Aljak

Po scenáristickej stránke to malo celkom úroveň a dejový rámec sa mi pozdával, akurát to prevedenie mi prišlo miestami príliš mdlé a monotónne. Milostný trojuholník v ústredí s mystery atmosférou mal celkom potenciál, ktorý bol aj čiastočne využitý. Potom prišiel ten zlom a postupný prienik k pointe, ktorá však nebola až tak ohromujúca, a vyznelo to trochu podivne. Ale inak, ako celok podľa mňa zaujímavé a divácky atraktívne. 3*

Námetovo zaujímavá dramédia o dvoch ženách, ktoré sú absolútne protiklady, no napriek tomu nájdu k sebe porozumenie a oporu. Catherine Frot a Catherine Deneuve sú výborné herečky, a tu dostali vcelku dobrý priestor na preukázanie svojich kvalít. Dej bol relatívne jednoduchý, a pri živote ho držali jedine dilemy a trápeniach oboch žien, čo bolo v tomto prípade trochu mrhanie potenciálom. Dialógy tiež nič extra, a pritom by som čakal, že práve v takomto type filmu sa Francúzi vybúria. Celkovo mi to až tak nesadlo, hoci začiatok vyzeral nádejne, a aj námet bol zaujímavý. Škoda toho, je mi ľúto dať len 2*, ale okrem výborných Katiek tu nebolo veľa čo obdivovať...

Príbeh Hira Onodu vyznieva v danom kontexte doslova tragikomicky. Po roku účasti vo vojne pokračoval Hiro ďalších 29 rokov v domnienke, že vojna pokračuje, a tak sa k tomu aj postavil. Od tohto filmu som čakal veľa, ale tá kompozícia a spracovanie sa mi bohužiaľ až tak nepozdávali. Niektoré pasáže pôsobili dosť lyricky a ťažkopádne, takže to bolo miestami na môj vkus také strnulé. Ale globálne to tu bolo vcelku dobre vystihnuté a Onodov vzdor tu bol zobrazený v relatívne vierohodných formách, aj s príslušnými okolnosťami, ktoré si tento "oddaný" vojak vysvetlil po svojom = paranoja par excellence. Film sa mi teda napokon páčil, aj keď bol najmä v úvodných fázach zbytočne natiahnutý a miestami to bolo až príliš komorné (alebo ako to nazvať). Ale inak veľmi dobre podané aj s dôrazom na psychologický rozmer.

Sing "jednotka" ma síce až tak neuchvátila, no o to viac "dvojka" prevýšila moje očakávania. O sequeloch je známe, že väčšinou zostanú v tieni a často sú dokonca takpovediac zbytočné, avšak Sing II. ma veľmi milo prekvapilo a zdalo sa mi to oveľa lepšie ako Sing I. Výborný scenár, epická zápletka, nové postavy, svižné tempo a vydarené hudobné čísla, to všetko boli veľké prednosti tohto animáku. Dokonca by som povedal, že aj humor pôsobí oveľa dôvtipnejšie a menej infantílne ako predtým. Takže u mňa celkovo spokojnosť, bavil som sa a film som si prekvapivo užil. 4*

Po scenáristickej stránke to bolo veľmi dobré, nadpriemerné. Ale to spracovanie už tak výnimočné nebolo :( Prológ bol priam nekonečný - a na to, aby sa začalo konečne niečo diať sme si museli pomerne dlho počkať. Potom už to síce chytilo celkom dobré tempo, ale aj tak mám pocit, že potenciál bol v tejto téme oveľa vyšší. Ale inak tématicky a námetovo to malo rozhodne čo povedať, hoci to skritizované bolly-rodinkárstvo paradoxne stojí aj za týmto filmom. Toľká irónia...

Basketbal nesledujem, takže meno Antetokounmpo mi doteraz absolútne nič nehovorilo. O to lepšie, aspoň som mal prekvapenie a film som si o to viac užil. Priznávam, že basketbal ma nikdy akosi neuchvátil (a to som milovník rôznorodých športov), ale táto sociálna športová dráma ma skutočne bavila. Príbeh bol miestami až neuveriteľný, ale je úžasné, že práve takéto niečo napísal samotný život, a bratia Antetokounmpovci sa napokon takto výrazne presadili v najlepšej basketbalovej lige sveta. Určite to bolo inšpiratívne, a miestami dokonca dojemné., aj keď tá Disney esencia tu bola občas až príliš citeľná. Tie reálne zábery (pred titulkami), ktoré zobrazovali úspechy bratov v NBA, boli úžasné - až som mal z toho zimomriavky. 4*

Pri pohľade na indickú reštauráciu v úvode som sa celkom potešil, že to bude presne moja šálka masala čaju :) Aké však bolo napokon moje sklamanie, keď sa celý film zmenil na trápny DJ námet. Neviem, akosi som nikdy tejto elektronickej hudbe neprišiel na chuť a všetky tie DJ mixy sa mi zdajú zväčša na jedno kopyto a tento typ hudby rozhodne nevyhľadávam. Takže tento príbeh u mňa rozhodne nebodoval už len kvôli tomuto námetu. No a k tomu kopa klišé, čo kvalite tiež moc nepridalo. Napokon ma najviac zo všetkého bavili predsa len tie scény z indickej reštaurácie - kiežby sa film točil radšej okolo toho...

Vyzeralo to celkovo nádejne, dokonca mi neprekážala ani tá mystery aura, keď Kjeld a Vibeke omladli. Vytváralo to totiž celkom dobrý potenciál na kvalitnú zápletku. Ale tá sa akosi nedostavila a na mňa pôsobil tento film skôr lyricky ako epicky. Dôraz tu bol kladený skôr na psychológiu postáv, a dej išiel akosi bokom. Navyše, akosi som nepochopil, prečo Vibeke od Kjelda zrazu tak bočila a "užívala" si novú mladosť. Na môj vkus dosť zvrátené, a celkovo divné.

Priznávam, že popis neznie zrovna nejako obzvlášť lákavo, ale napokon to bolo lepšie ako som prvotne očakával. Postava dobráka Andrewa bola až nadpozemská - takého prirodzene pôsobiaceho sympaťáka som už vo filme dlho nevidel. Až mi ho bolo ľúto, ako sa mu nedarí... Ale napriek tomu ho dôvtip a dobrá nálada neopúšťali. Postava Domino bola tak trochu divná, nevyspytateľná, dokonca by som povedal, že bipolárna. Ale asi to tak bolo aj lepšie, lebo inak by z toho vzišla zrejme triviálna a klišovitá romantika. Takže z tohto pohľadu, vďaka Bohu za takúto ústrednú dvojicu. Hodnotím to takými silnejšími 3* (hoci mám chuť dať aj 4, ale predsa len dejovo to nebolo žiadne terno).

Typický film o rivalite - konkrétne o intelektuálnych outsideroch, ktorí sa pokúsili zažiť svojich 5 minút slávy tým, že sa postavia športovej elite. Aj keď to bolo dosť šablónovité, tak ako celok sa mi to napokon dosť pozdávalo, a to najmä vďaka hereckému obsadeniu na čele s Rajkummarom a Nushrat. Ale inak aj ten školský koncept sa mi vcelku pozdával a príbeh mal rozhodne dobrý spád, hoci niektoré "obraty" pôsobili dosť neuveriteľne. Sem tam trochu anti-logiky, ale nevadí, posolstvo a pointa boli fajn. Celkovo na 3*