Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (4 180)

plakát

Můžete mi kdy odpustit? (2018) 

Waw, tak Melissa mňa osobne dosť prekvapila a ukázala, že vie zahrať aj dramatickú rolu, ktorá jej naozaj charakterovo dosť sedela. Výborný herecký výkon. Ale samozrejme aj film bol pozoruhodný, zaujímavý a najmä realistický (podľa skutočných udalostí). Začalo to celkom nevinne, len dopísaním P.S. na konci skutočného listu, no a potom sa to akosi nezadržateľne rozbehlo až do obrovských rozmerov za hranicou chamtivosti - a to predsa nemôže nikdy dopadnúť dobre. Napriek tomu, že väčšina filmu je v podstate "stále o tom istom", tak sa na to pozeralo dobre a so záujmom. Okrem iného aj vďaka vedľajším postavám a atmosfére 90tych rokov.

plakát

Noelle (2019) 

Úprimne, pozrel som si to predovšetkým kvôli Anne Kendrick, a keby niet jej, tak tento vianočný film by bol v mojich očiach určite o kus nižšie. Ale uznávam, že pre Annu mám slabosť, a tie jej vianočné outfity boli fakt roztomilé :) Ale pome k filmu. Nečakal som žiadne zázraky, ale napokon musím uznať, že to bola celkom fajn oddychovka s jemným humorom (občas až príliš nevýrazným) a čo je dôležité - bolo tu aj to dôležité vianočné čaro. K tomu malý závan originality, teda v rámci možností, ktoré sa naskytli. Každopádne, vďaka Anne je to aspoň na tie 3*.

plakát

Popelka: Vánoční přání (2019) 

Popoluška už tu bola v toľkých obmenách, že to už začína byť pomerne otrepané klišé. Niektoré z moderných spracovaní samozrejme vyčnievali (najmä A Cinderella Story s Hillary Duff), a potom kopa nepodarkov. Bohužiaľ, do kategórie nepodarkov by som zaradil aj tento kúsok. Toho výborného tu bolo toho pramálo, snáď len samotná Popelka - Laura Marano (prekrásne oči). Ale inak? Mnoho scén bolo vrcholne infantílnych a prihlúplych, dialógy tiež žiadna sláva, a tie piesne boli akurát tak na úrovni Mira Jaroša. Takže nič takého, čo by nejakým spôsobom vyčnievalo. Mimochodom, stačí si dať len elfie uši a parochňu, a ste úplne iná osoba (nič to, že tvár vám vidno úplne a zreteľne celú). Nuž, aspoň 1* za krásnu Lauru.

plakát

Klaus (2019) 

Bol som veľmi zvedavý, čo za animák si to získal tento rok taký obrovský obdiv a také vysoké hodnotenia. Ale som z toho trochu rozčarovaný, lebo som čakal predsa len niečo o kus viac. Samozrejme, koncept a scenár bol vynikajúci, o tom niet žiadnych pochybností. Ale samotný typ použitej animácie ma akosi neohúril, a rovnako by som od takéhoto diela s takým obrovským posolstvom čakal aj oveľa oveľa lepšie dialógy. To ma naozaj nemilo prekvapilo... S tým obrovským hodnotením sa teda moc nestotožňujem, hoci to malo naozaj vynikajúci scenár. No ale nie je dôležitá len samotná kostra, ale aj aranžmá, ktoré v tomto prípade pôsobilo dosť slabučko...

plakát

Miseinen dakedo kodomo džanai (2017) 

Povedzme si úprimne. V čom sa líšil scenár tohto filmu od klišovitých a predvídateľných romantických filmov á la Hollywood? To niektorým skutočne stačí, že sa to zaobalí do japonskej vlajky, úroveň teatrálnosti sa dvihne o 3 levely, a už je to zrazu skvelé? :D Lebo mne prišiel tento film absolútne prvoplánový, neoriginálny a v konečnom dôsledku prehnane teatrálny. Áno, mal aj zopár svetlých a dojemných chvíľ, keď si ústredná dvojica k sebe hľadala cestu a vzájomnou interakciou napokon docielili žiadúci efekt... Ale takých filmov tu už bolo - a tento nevynikal ani postavami (tie mi práveže išli skôr na nervy), ani dialógmi (tie boli často dosť bezduché), ani scenárom (klasické klišé), proste ničím. Akurát tou japonskou exotikou, ktorá u nás ešte nie je až tak okukaná.

plakát

Crash Test Aglaé (2017) 

Tak toto bol skutočne bizarný film. Také impulzívne správanie akým sa vyznačovala Aglaé, to sa len tak nevidí. Ani by ma nenapadlo, že napokon práve na tomto afekte a impulzívnosti bude postavený celý scenár. Ale musím uznať, že množstvo scén bolo naozaj úsmevných a možno by človeku naozaj neublížilo, keby mal aspoň 10% toho Aglaéninho temperamentu :) Vedenie firmy asi nečakalo, že keď ponúkne pri rušení fabriky ľuďom náhradné miesto v Indii a s nižšou mzdou, že sa nájde niekto, kto tieto podmienky príjme :D Každopádne, napriek všetkému, si myslím, že táto road comedy mala oveľa väčší potenciál, ktorý zostal dosť opomenutý. Mám taký dojem, že tá priama čiara z Kazachstanu do Indie, ktorú si Aglaé nakreslila sa akosi naozaj naplnila prostredníctvom teleportácie (inak si to neviem vysvetliť).

plakát

Love O2O (2016) 

Zaujímavé, vcelku originálne, hoci mňa tento virtuálny svet počítačových hier akosi nikdy nebral (našťastie!). To je parádny život, zo školy utekať do internet café alebo domov, aby človek až do noci hral nejakú priblblú hru. Odhliadnuc od mojej averzie voči takémuto životnému štýlu, musím uznať, že film bol zaujímavý a rozhodne bolo na čo pozerať. Aj keď mi prišlo nanajvýš komické, že celá mestská komunita hrala na rovnakom serveri, nevediac kto je kto (tomu neverím, že by sa také niečo dalo tajiť, obzvlášť keď tým všetci tak veľmi žili). Ale OK, tá anonymita tu hrala veľkú rolu a bez nej by sa nedala postaviť žiadna poriadna zápletka. Pre ľudí, čo žijú gamerský život to bude asi parádny filmový zážitok, no pre mňa to bol len light priemer. Nenadchlo, no ani nenudilo :)

plakát

InstaQueen (2019) (pořad) odpad!

Málokedy bývam taký stručný. Ale toto je fakt ODPAD najväčšieho kalibru! STOP MAKING STUPID PEOPLE FAMOUS!!!

plakát

Jeremiah Terminator LeRoy (2018) 

Úprimne? Nemyslím si, že toto bolo zrovna hodné sfilmovania. Možno pre pár skalných fanúšikov JT LeRoy to bude úžasné, ale pre bežného nezainteresovaného človeka to je proste len film o alter egu, ktoré zosobnil niekto, kto sa pod spoločenským tlakom až príliš utrhol z reťaze. Nebolo to úplne zlé, ale keď som si čítal ten popis filmu (o niekom ako je JT LeRoy som predtým v živote nepočul), tak som čakal rozhodne niečo zaujímavejšie. Herecké výkony v podaní Kristen a Laury v extravagantných rolách boli jedným z mála pozitív tohto filmu. No a čo sa mi páčilo najviac? Snáď samotná ústredná myšlienka, ktorá sa niesla celým príbehom: Niekedy sú klamstvá pravdivejšie ako pravda...

plakát

Obhájkyně (2019) 

Vyzeralo to celkom pozoruhodne, aj základ príbehu a hlavné postavy pôsobili vcelku zaujímavo. Tešil som sa na nejakú dobrú drámu z právnického prostredia, a spočiatku to tak naozaj vyzeralo. Potom sa však do hlavnej línie až príliš dostáva Sunandina trauma, a táto vetva príbehu ma bohužiaľ až tak nezaujala. Teda, zaujímavé to bolo, ale tá perspektíva akou sa na celé jej trápenie a dilemy nahliadalo, mi prišla taká príliš komorná. Ten záver to celé ešte viac umocnil, a fakt neviem čo si o tom jej "riešení" myslieť. Takže, línia príbehu zo súdnych naťahovačiek ma bavila, ale to ostatné žiaľ až tak nie.