Aljak

Aj keď nie som fanúšik psích filmov, tak Róise a Frank bol celkom príjemný film. Síce to pôsobilo rozprávkovo a dosť naivne, pozerať sa na to dalo, a človek chtiac-nechtiac tomuto "páriku" aj fandil. Róise určite dobre padlo, že sa k nej jej spriaznená duša vrátila takýmto spôsobom. Bolo to proste milé! Inak, tá írština, to je fakt podivný jazyk (pol filmu som si lámal hlavu, čo je to vlastne za jazyk?). 3*

Ach jaj! Taký skvelý a originálny námet, avšak dejová línia bola strašne slabučká. Na tomto sa dala postaviť skutočne kvalitná dramédia. No bohužiaľ, napriek nádejnému začiatku to postupne upadlo do nudného blúdenia v kruhu, a potenciál tak zostal dosť nevyužitý. Nielen z hľadiska dejových možností, ale aj dialógy boli veľmi slabučké. Obrovská škoda, 1*

Podľa popisu to znelo výborne, ale výsledok napokon zas až taký vydarený nebol. Na môj vkus to malo dosť pomalé tempo, dej pôsobil často príliš pasívne a ani dialógy nepatrili medzi tie, ktoré by extra zaujali. A pritom námet a dejová línia boli podľa mňa fajn, akurát to spracovanie mi akosi nezapasovalo. Oveľa viac ma bavili tie príbehy zo ženského sveta, ako tie mužské, ktoré boli dosť nudné. 2* (najmä za námet)

Zaujímavé a pozoruhodné umelecké stvárnenie baletu a tanca. Svojim spôsobom dosť bizarné, ale napriek tomu sa mi to celkom pozdávalo. Oveľa viac sa mi však páčili tie baletné kúsky. Nápad ako taký fajn, určite odvážny, vášnivý a zároveň aj erotický. Celé to pôsobilo veľmi vyzývavo, ale zároveň sa to nezvrhlo k nejakej pornografii, čo jednoznačne chválim. 4* za nápad, originalitu a finálne umelecké stvárnenie.

Johnny Knoxville sa akosi nedokáže vymaniť z nálepky Jackass. Nápad s Action Pointom nebol vôbec na zahodenie, ale to tlačenie na anarchisticko-bohemistickú strunu tomu vôbec nepomohlo. Asi som na takéto bláznivé komédie už pristarý. Sem tam sa tu vyskytlo niečo komické, ale ako celok to bolo zas len v štýle Jackass. Oceňujem snahu o nejakú epickú líniu, ktorá sama o sebe nebola až tak zlá, ale spracovanie nebolo zrovna môj šálok kávy.

Námetovo vydarené, ale na môj vkus až príliš jednotvárne a mám pocit, akoby ústredná dvojica točila dokola len o tom istom. Na tomto sa dal dej rozvinúť aj lepšie. A keď už to chceli ladiť do komédie, tak aspoň tie dialógy mali byť na tej žánrovej vlne. Myslím si však, že na danú zápletku by sa na to viac hodila dráma, dokonca s psychologickým podtónom. Nuž, ale pozerať sa to dalo, len mám pocit, že Nicole Holofcener z toho vydolovala príliš málo...

Na prvý pohľad absolútne prvoplánový športový film o dvoch kamoškách, ktoré zbožňujú futbal. Ale vďaka závanu sociálnej drámy to malo aj ďalší rozmer, ktorý tomu pridal na zaujímavosti filmu. Mila mala toho sebavedomia na svoj vek poriadne veľa, a tak sa mi páčilo ako ňou tá nová trénerka zatočila. Bez pokory a rešpektu človek ďaleko nezájde, takže je fajn, že to Mila zistila už teraz. Čo sa týka športovej stránky filmu, tak to bolo dosť priemerné, a určite by sa filmu zišlo aj viac drámy alebo napätia. Btw. S vyvrtnutým členkom by Mila asi príliš veľa zázrakov nespravila, takže to bolo trochu mimo... Každopádne, zaslúžené 3*

Keď sa to tak vezme, tak to malo parádny potenciál na vydarený psycho-thriller. A dlho táto "hra" medzi Lewisom a Cathy vyzerala skutočne pozoruhodne. Postupom času sa však nabalovalo na dejové súvislosti až príliš veľa naivity a nelogiky. Lewis si dal toľko námahy s tou miestnosťou a únosom, no napokon spraví toľko amatérskych krokov? No a Cathy je očividne šikovná, ale tiež robí hlúposti ako na bežiacom páse. Práve toto úplne pokazilo celkový dojem, hoci scenár a celý námet bol na dosť vysokej úrovni. Slabšie 3*

Jednoduchý dejový rámec postavený na zámene identít, ktorý má však celkom dobrý potenciál. Výsledok bol napokon viacmenej priemerný, no som rád, že sa tu podarilo aspoň zopár výpadov mimo bežnú schému. Celé to však bolo miestami dosť mimo reality, ale bez tej naivity by sa asi ťažko dalo v deji pohnúť aj ďalej. Ako oddychovka to bolo fajn, ale inak nič viac. Solídne 2* (keby sa viac využil potenciál zámeny identít, mohlo to byť aj na viac)

Atmosféra Ríma 70tych rokov bola skvelá. Dokonca aj príbeh zasadený do vtedajších turbulentných časov ma bavil, hoci si myslím, že tých LGBT filmov je už skutočne príliš (tým samozrejme nijako nedegradujem ich posolstvo a umelecké vyjadrenie). Po tom rozdelení Eney a Pietra to išlo už dole vodou. Absolútne nechápem, že napriek takej oddanosti sa celé tie roky nehľadali, a prišlo k tomu až po desaťročiach. Ja by som sa na ich mieste tak ľahko nevzdal. To stretnutie po rokoch bolo rozpačité, ale napriek tomu "novému" časopriestoru sa určite obaja tešili. Ja mám z toho rozpačité dojmy, takže slabšie 3*