Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (4 180)

plakát

A co když je to pravda? (2005) 

Jedna z tých lepších romantických komédií, na ktoré sa dá pozerať aj viac krát. Milé, príjemné, v podstate aj napínavé a s množstvom vtipných situácií a hlavne dialógov. Mám rád Reese Witherspoon, aj Marka Ruffala - hoci im celkom pristanú aj dramatickejšie role, ale vidno, že ani v romantických komédiach nie sú vôbec stratení! Koniec filmu už takmer vyzeral bez happyendu, ale napokon to predsa len prišlo. Avšak v tomto prípade to vôbec nevadilo, práveže sa to tam celkom hodilo - možno aj preto, že to nebolo také silené a predchádzali k tomu situácie nasvedčujúce, že happyendu sa nedočkáme. Takže kto má chuť na romantiku, pri ktorej sa dá ešte aj zasmiať a zároveň je takmer celý deň v napätí ako to skončí - tak tento film je to pravé.

plakát

A Country Wedding (2015) (TV film) 

Typická šablóna s prvoplánovou zápletkou a dokonale predvídateľným dejom á la stará láska nehrdzavie. Mňa by v prvom rade zaujímalo, čo vôbec takého pohoďáka Bradleyho mohlo vlastne zaujať na takej rozmaznanej a povrchnej paničke ako bola Catharine Mannová. Každému muselo byť asi vopred jasné ako sa toto celé skončí. Ten koniec bol presladený, snáď viac ako trištvrtina rozprávok. Jediné čo sa mi na tomto filme v konečnom dôsledku páčilo, tak asi jediné to vidiecke prostredie. Nič viac...

plakát

Adam Joan (2017) 

Zaujímavé, a pre indickú produkciu veľmi netypické. Ale priznám sa, že ústredná téma tohto filmu ma vôbec nebavila. Prakticky, až do kým sa nezačalo všetko točiť okolo nejakého satanistického rituálu, tak bol ten príbeh ako tak pozerateľný a páčila sa mi na tom tá tajomnosť a neurčitosť toho činu. Ale potom prišla satanistická línia filmu a môj záujem bohužiaľ postupne opadol. No a záverečná akčná fáza filmu už absolútne zničila väčšinu nadšenia, ktoré som k tomuto filmu prvotne pociťoval. Inak, trochu absurdné, že 7 rokov bol pán Adam maximálne ľahostajný ignorant a zrazu sa išiel biť ako lev za niečo, čo pred tým len tak bez srdca odhodil. Očakával som milé prekvapenie, no napokon som skôr sklamaný. Dávam 2*, predovšetkým za prvú polku filmu, sympatickú Mishti a krásny song Arikil Ini Njaan Varaam.

plakát

A Day with the Meatball (2002) odpad!

Možno je to tým, že nemám rád psy. Možno som len nepochopil na tom tú "srandu". Alebo to bude asi niečo medzi tým... Nápad možno dobrý, pre milovníkov psov a tých, ktorí sa vedia zabaviť na tom, keď sa zviera "hrá" na človeka.

plakát

A dost! (2013) 

Celkom dobré, ale v podstate nič výnimočné. Zo všetkého najviac sa mi páčilo, že to pôsobilo tak nenútene a neboli v tom žiadny zbytočné klišé prvky. Príbeh bol zaujímavý, aj zápletka a celkovo aj tie postavy, ale nemalo to taký ten kvalitný emocionálny spád ako by sa na takýto film asi patrilo. Prišlo mi to miestami také chladné a málo precítené, pritom postavy Evy, Alberta a Marianny sa priam núkali na to, aby na nich bola vytvorená celá škála emocionálnych stavov a prejavov. Takže asi toto je najväčší problém celého filmu - tá ťažkopádnosť. Inak to bolo celkom solídne, najmä zápletka a tá dilema o tom ako sa zachovať v tejto situácii - sám by som asi nevedel čo robiť na mieste Evy. Mimochodom, Julia Louis-Dreyfus je veľká sympaťáčka.

plakát

Adú (2020) 

Hmm, niekto sa tu chcel hrať na Iñárrita? No čo ja viem... Námetovo to malo potenciál, téma bola zaujímavá a aktuálna, čo je zrejme najväčšou prednosťou celého filmu. Kiežby sa to isté dalo povedať aj o scenári a dejovej línii. Formát troch príbehov, ktoré sa v určitých momentoch pretínajú, to má vždy veľký potenciál (hoci už to ani zďaleka nie je až tak originálne ako pred 20 rokmi). Adúho príbeh mi prišla ako veľká hra na city, a celé jeho putovanie mi prišlo dosť naivno-idealistické. Dejová línia pohraničnej stráže bola dosť nezáživná a v podstate zbytočná. Mňa osobne najviac zaujal príbeh Gonzala a jeho rozmaznanej dcéry, hoci aj tam by sa dalo pridať trochu viac na dramatickosti. Napriek tomu, že film mal citeľnú snahu hrať na city, tak ma dojali len dva momenty - let Adúho so sestrou, a prechod hraníc Sandry. Nuž, Iñárritu z Calva asi nebude (ale aj snaha sa cení).

plakát

Adult Beginners (2014) 

Ďalší z plejády "rodinných" filmov, na ktorý behom pár dní zabudnem, že som ho vôbec videl. Dôvod je jednoduchý - a síce že tento príbeh absolútne ničím nevynikol a v podstate aj po dejovej stránke to bolo úplne obyčajné. Táto zápletka v podstate nemala ani čo poriadne ponúknuť... Zopár dobrých scén, pôvabná Rose Byrne - no tu sa zoznam pozitív bohužiaľ pomaly ale isto končí. Prinajlepšom 2*, viac určite nie.

plakát

Adult World (2013) 

Náhodou celkom dobré, lepšie ako som očakával. Presne takýto štýl irónie vo filmoch mám rád, aj keď škoda, že scenár bol predsa len trochu priemerný. Ale štýl tohto filmu ho povzniesol aspoň na nejakú nadpriemernú úroveň. Emma Roberts ako naivná básnička ochotná urobiť pre úspech asi čokoľvek, no a John Cusack ako zdeprimovaný spisovateľ plný sarkazmu - tie ich vzájomné dialógy boli tým najlepším čo film ponúkol. Ale ani scénky z "Adult World" obchodu neboli na zahodenie. Proste film, ktorý dieru do sveta rozhodne nespraví, ale rozhodne to nebol ani žiadny brak.

plakát

A dýchejte klidně (2018) 

Dejový rámec s originálnym námetom bol výborný a plný potenciálu. Len škoda, že to točili Islanďania, takže dej pôsobí lyricko-chladne a dialógy sú veľmi biedne. A pritom, presne tento námet aj s príslušnou spleťou osudov, mal vynikajúci potenciál na to, aby z toho vznikla parádna sociálna dráma s kvalitným spádom a psychologickým rozmerom. Nuž, akosi nedokážem prísť islandskej kinematografii na chuť :( 2*

plakát

Ae Dil Hai Mushkil (2016) 

Ústredná téma Láska vs. Priateľstvo dominovala celému filmu, a to bolo na tom napokon úplne najlepšie. Úvod veľmi vlažný a nevýrazný. Strednú časť filmu v znamení emocionálnych vzostupov a pádov som si užil úplne najviac - všetky tie zvraty, žiarlivostné prejavy, pulzujúce emócie a znamenité dialógy - jednoducho všetky esencie neopätovanej Lásky, - tak to naozaj stálo za to, najmä to Ayanove vzoprenie na svadbe ma dostalo. Z toho záveru mám rozporuplné dojmy - akosi mi to tam nezapasovalo, aj keď musím uznať, že to malo prekvapivé rozuzlenie, napriek vypätým momentom. Takže Karan Johar opäť výrazne zabodoval. Aj keď herecké obsadenie mi v tomto prípade až tak nevyhovovalo, keďže Ranbira nejako extra nemusím a Anushka je pre mňa skôr taký neutrál. Ale inak celkovo nadpriemer hodný 4*. P.S. Ústredná pieseň Ae dil hai mushkil je úžasná!