Aljak

Lindholmove predchádzajúce filmy Jagten a Kapringen u mňa bodovali, a tak som sa s veľkým očakávaním vrhol na Krigen. Prvá polka nesúca sa vo vojnovej atmosfére ma teda takmer vôbec nezaujala, keďže nepatrím medzi milovníkov vojnového žánru - a tá prvá hodina bola fakt zväčša len o afganskej vojnovej misii. Obrat nastal po tom veľkom zlome, a s tým začal narastať aj môj záujem. Boj na vojnovej pôde nahradil úplne iný boj - v súdnej sieni. Film až vtedy získal konečne vytúžený psychologický rozmer na aký som bol u Lindholma zvyknutý. Napriek tomu, že druhá polovica bola výborná, nemôžem prehliadať prvú hodinu sprevádzaný mojim nezáujmom, takže napokon spravodlivé 3*.

Možno v tom bolo občas predvídateľné, možno v tom bolo kopu klišé, možno to pár krát pôsobilo až príliš absurdne a nereálne, ale to nič nemení na tom, že to bolo naozaj vydarené a na sledovanie veľmi príjemné. Tento dobrodružno ladený film ma jednoducho bavil, a to aj vďaka využitému potenciálu náboženskej a indicko-pakistanskej diverzity prerastajúcej do naozaj nevraživých vzťahov. Príbeh a samotná zápletka boli teda zaujímavé, a taktiež vykreslenie tých medziľudských vzťahov a charakteru rôznorodých ľudí. No musím uznať, že niektoré scény by som najradšej vystrihol, alebo aspoň zmiernil (konkrétne ten trápny tanček v kuracej reštaurácii a akčnú bitku v bordeli). Ale budem sa tváriť, že tam vlastne ani neboli... Takže koniec koncov, veľmi pekné. Vrátane hereckého obsadenia, aj keď Salmana až tak nemusím, ale tu bol fakt sympatický. No a Kareena, tá snáď nikdy nesklame (takže ani teraz)!

Toto že má 3 nominácie na Oscara (vrátane na najlepší film)? Nieže by to bol totálny brak, ale nepovedal by som, že to bolo niečo prevratné. Taká obyčajná love-story, akurát že zasadená do príjemnej atmosféry povojnového obdobia a emigračnej vlny s príchuťou amerického sna. Začiatok bol sľubný (zrejme najlepšia časť filmu), a potom to už akosi voľne upadalo - aj keď s niekoľkými impulzmi, ktoré ešte zopár krát pozdvihli úroveň tohto filmu. Páčilo sa mi, že sa to ku koncu skomplikovalo a prišla na rad dilema, ale napokon jedna vetva dilemy (reprezentovanej Jimom) úplne odstrihnutá, teda bez akéhokoľvek vysvetlenia, takže dosť podivné. P.S. Saoirse Ronan bola výborná (do tváre mi akosi v niektorých momentoch pripomínala Jennifer Lawrence)

Tomuto filmu som sa dlhodobo zámerne vyhýbal, z jednoduchého dôvodu. Mám apatiu voči bojovým športom, nemôžem si pomôcť, ale nikdy som tomu mláteniu sa v klietkach či ringoch neprišiel na chuť (a to som globálne celkom všestranný športový priaznivec). Ale napokon som sa zo zvedavosti na Brothers pozrel, dúfajúc, že MMA bude len vo vedľajšej dejovej línii. Bohužiaľ, nebolo! A hoci bol dejový rámec oveľa obšírnejší a mal aj svoju "rodinnú" dejovú líniu, predsa len dostali tie krvilačné a násilné bitky v klietke až príliš veľa priestoru. Niekto si možno práve vďaka tomu tento film užil, ale ja rozhodne nie. Oveľa viac ma bavil začiatok filmu, kde bola aj tá retrospektíva, ktorá rozdelila bratov. Ale inak uznávam, že vizuál bol skutočne namakaný! Najviac z celého filmu ma však potešila item girl Kareena, a jej výstup Mera Naam Mary Hai. Ale za film ako taký to na viac ako 2* bohužiaľ nevidím...

Keď som si všimol, že Jonathan Levine chystá ďalší film s dvojicou Joseph & Seth (tak ako tomu bolo aj v 50/50), tak som sa naozaj tešil. No musím uznať, že po takejto prvoplánovej "one night show" som veru netúžil, a som fakt nemilo prekvapený = teda lepšie povedané, dosť sklamaný. Naozaj som nestál o trapošskú komédiu s trojicou vymetených dospelákov túlajúcich sa vianočnou nocou v znamení omámenia z marihuany. Áno, Joseph Gordon-Levitt a Seth Rogen mali zopár skvelých momentov a na niektorých scénkach sa dalo aj schuti zasmiať, ale celková zápletka dosť oničom. Nehovoriac o Anthonym Mackiem, ktorý mi tam veru absolútne nepasoval (to tam radšej mohol byť Chris Rock, keď už tam chceli černocha). Levine žiaľ tentokrát sklamal, snáď nabudúce to bude o kus lepšie. P.S. Veľkým pozitívom bola okrem dvojice Jospeh a Seth aj sympatická Lizzy Caplan, ktorá dodala tomuto filmu aspoň kúsok šarmu.

Taká priemerná romantická komédia, ktorá teší najmä svojim prirodzeným humorom a rôznymi situáciami, v ktorých sa hlavní predstavitelia ocitajú. Najlepšia z celého príbehu je však samotná Caprice, ktorá v podstate sama o sebe tvorí celú zápletku tohto filmu. Aj keď jej správanie bolo občas trochu vyšinuté a svojim spôsobom egoistické, aj tak ma bavila oveľa viac ako jej sokyňa Alicia. Najväčšou slabinou boli žiaľ podivné zlomy v deji, ktoré doslova lámali celkovú prirodzenosť celého príbehu. Škoda, ale aj tak minimálne 3* si to zaslúži.

Tento 2-hodinový film som sledoval asi tak 4 hodiny. Nie, nemal som ho spomalený na polovicu, ale nespočetne veľa krát ma to uspávalo - proste nie a nie sa sústrediť na film. Scenár priemerný, a ten spád deju nehorázne v slabom tempe. Pri sledovaní som mal pocit akoby to nebol len film zasadený do obdobia 50tych rokov, ale že bol vtedy aj natočený. Neviem, celé mi to prišlo strašne ťažkopádne, a v konečnom dôsledku nič extra. Ako tak nad vodou to držala jedine dvojica žien v hlavných rolách - starnúca Cate Blanchett a nezábudka Rooney Mara. Inak, keď tak nad tým premýšľam, tá zápletka nebola zas až tak márna, ale ten spád to "zabil" ... definitely.

Až prekvapivo pútavo natočená relácia o živote v zahraničí s kopou zaujímavostí zo zákulisia miestnych reálií, vďaka ktorým sa človek dozvie aj viac ako len z bežných cestopisných dokumentárnych relácií. Predsa len, ten kto tam žije to vie podať s väčším nadšením a prehľadom ako ten, kto tam zavíta len na pár dní a je to pre neho prakticky všetko nové a nepoznané. Už ani nepamätám, kedy som videl niečo tak pútavé a prínosné zo slovenskej produkcie ako práve Cestou necestou. Aj keď niektorí "sprievodcovia" mi prišli až prehnane excentrickí a výstrední, ale v globále viacmenej spokojnosť.

Povinne premietnuť všetkým detiskám na druhom stupni ZŠ, u ktorých sa začínajú prebúdzať pubertálne maniére spojené so šikanou a nezodpovednosťou nad vlastným konaním - či už v reálnom alebo virtuálnom svete. Takéto filmy ako Cyberbully mám nesmierne rád, lebo po celý čas je človek v napätí ohľadom vývoja deju a reakcií hlavnej postavy na nové a nové vydieračské výzvy. A navyše, celá téma filmu by mohla pomôcť zamyslieť sa dospievajúcej mládeži nad dôsledkami vlastného konania. Možno si teraz každý pre istotu zalepí senzor na kameru :) Inšpirácia u Phone Booth je nepochybná, ale našťastie premietnutá do iného prostredia. Čo dodať? Skvelý film, ktorého jedinou slabinou je snáď len krátkosť času, kľudne by som vydržal aj ďalšiu pol hodinu...

Pekný dokument o ľuďoch, ľudskosti a živote na tejto planéte. Vysoko realistická mozaika ľudí z rôznych kútov sveta. V podstate taká skromná zbierka názorov obyčajných prostých ľudí, ktorí nie sú na prvý pohľad ničím výnimoční, ale spôsob akým si pred kamerou vylievajú srdce a prezentujú svoje myšlienky z nich robí vzácne bytosti, ktoré majú čo tomuto svetu povedať a za ich slovami (resp. životnými skúsenosťami) sa skrývali naozaj krásne myšlienky a posolstvá. Spektrum tém fakt obrovské, až mám pocit, že zbytočne to bol až príliš široký záber - z tohto pohľadu by bolo menej asi naozaj viac. Ale nepochybne to bol naozaj úchvatný naratívny zážitok doplnený zaujímavými leteckými zábermi rôznych scenérií. P.S. Keby každá z tém dokumentu dostala jednu vlastnú seriálovú epizódu, mohol by to byť perfektný cyklus o ľuďoch.