Aljak

Niečo na štýl A Good Old Fashioned Orgy, akurát že v kanadskej menej komerčnej produkcii. Ani neviem čo pozitívne by som na tomto filme vyzdvihol - zopár svetlých momentov tam bolo, no asi to najlepšie na tomto celom filme bola jednoznačne Katharine Isabelle (aspoň na ňu sa dobre pozeralo, keď už film bol viacmenej oničom). Čakal som niečo trefnejšie a zábavnejšie ako partu nadržancov, čo sa báli prejaviť.

Už dlho mi nezostalo po skončení filmu tak smutno a ľúto ako teraz. Hoci zozačiatku mi bola Jack veľmi nesympatická svojim správaním a vypočítavosťou, postupom času si získala moje sympatie zmyslom pre zodpovednosť a uvedomenie situácie. Len škoda, že tak neskoro... Na druhú stranu, keby nebolo tej vypočítavosti, asi nikdy by sa neocitla pri autistickej Glory, a nikdy by si neuvedomila aké je to byť užitočnou a trpezlivou osobou. Taylor Richardson v úlohe malej Glory bola neuveriteľne autentická, až by jej to človek skutočne uveril. Pekný a dojemný film, len neviem či by Jackine metódy boli takto dokonalo účinné aj v skutočnosti... Ale pointa filmu pekná!

Dejový rámec dosť slabý a časté príliš hluché miesta pôsobiace až lyrickým dojmom ma teda ani náhodou nenadchli. Avšak postavy, tematika a aj celá pointa filmu (teda záver) aspoň o kus napravili to, čo výrazne uberala tá ľahkovážna lyrizácia. Ale čakal som predsa len o niečo viac. Som si istý, Holanďania dokážu takéto emočné témy poňať aj oveľa lepšie a epickejšie.

Toľko hviezd a film napokon taká s prepáčením blbosť? Nebol problém v prostredí, kde sa dej odohrával (to mi v podstate prišlo dosť atraktívne), ale samotný rámec deju bola jedna obrovská spleť nepodstatnosti a absurdity. Načo to bolo dobré? Neviem... Ale ak sa počas filmu pozerám príliš často na časomireru (teda koľko ešte zostáva do konca), tak to znamená, že film u mňa úspech neslávil - a to bol aj tento prípad.

Na prvý pohľad obyčajný športový film o mimoriadne úspešnom bežcovi menom Jesse Owens (4 zlaté z jednej Olympiády sa veru nepodaria len tak hocikomu). Oveľa viac ma však na tom celom bavila nie športová stránka filmu, ale skôr to celé politické pozadie a kontrast nastupujúceho nacizmu v Nemecku na jednej strane a americkej segregačnej politike na strane druhej. Jedno horšie ako druhé! Športová stránka filmu ma zas až toľko nenadchla (to bol bežný priemer), ale to ostatné povýšilo tento film nad hranice priemeru. No a Jason Sudeikis ma v roli trénera celkom prekvapil, keďže doteraz ho bol vidieť zväčša v komediálnych filmoch. Drama mu tiež celkom sadla!

Športové filmy si pozriem rád, o to radšej ak je to šport, ktorý mám ja celkom rád a aktívne sledujem - a to skoky na lyžiach určite sú! Na môj vkus až príliš beletrizované (podobne ako pri Kokosoch na snehu), ale tak na divácke očakávania je treba občas použiť aj takéto "triky" a faktografia ide teda bokom. Eddie však nebol zas až taký totálny amatér ako bolo vo filme vykreslené, a z večera do rána sa nikto skokanom nestane (ani len tým podpriemerným). Ale OK, je to "len" film, na ktorý sa mimochodom celkom dobre pozeralo a mal aj svoje veľmi pekné posolstvo o bojovnosti a odvahe. A to sa cení!

Po vynikajúcom Diktátorovi opäť výraznejší prepad dole. Neviem, ale toho fekálneho a sexisticko-úchyylného humoru to bolo bohužiaľ až príliš veľa. Nemám nič proti sarkazmu a ironizácii deju, ale miestami to už bolo naozaj za únosnou mierou. Je mi jasné, že Cohenove filmy sú určené na vyvolávanie pobúrenia, ale niekedy je menej viac. Tu to platilo viacnásobne. Čo sa týka toho konceptu akčnej komédie, proti tomu nemám žiadne väčšie výhrady (hoci akčné filmy moc nemusím). Ale stále v tom bolo to niečo svojské cohenovské, čo nenájdeme nikde inde. Škoda tých fakálnych a úchylných vsuviek. Takto "len" za 3* (t.j. niekde na úrovni Bruna).

Varanasi už samo o sebe dokáže vytvoriť pozoruhodné filmové kulisy - a keď sa k tomu pridá zaujímavý osudový príbeh odohrávajúci sa na pozadí ghátov a nešťastných okolností, tak to naozaj stojí za to! Keď sa človek týmito scenériami sám prechádzal, o to väčší má z toho pôžitok. V podstate to boli dva príbehy v jednom prostredí, ale mne osobne sa viac páčila dejová vetva s Deepakom a Shaalou. Všetko bolo rozohrané na klasickú šablónu á la hollywood, až do určitého momentu (kto videl, vie presne ktorý myslím). To bol teda šok! .. Očakával som, kde sa obe línie napokon pretnú, a práve z toho som bol tak trochu sklamaný, rovnako aj zo samotného nevýrazného konca, ktorý ma dosť zamrzel, keďže celý film ma nadmieru bavil.

Koncept dokumentu celkom fajn, akurát že by som určite radšej ocenil keby bolo rozloženie pred a po zlomovom momente viac v rovnováhe. Väčšina dokumentu je nanešťastie totiž orientovaná na Malalin život po osudovom momente, ktorý jej navždy zmenil život. Mňa osobne by viac zaujímal to, čo bolo pred tým, keďže vývoj po tej udalosti viacmenej poznáme už z médií a rôznych článkov o nej. Jedno je však isté, je to odvážna dievčina, ktorá si zaslúži obdiv. O tom ako nástup Talibanu zmenil regióny jeho pôsobnosti vieme už dosť, ale riešenie aj tak zostáva v nedohľadne. Nič na tom nezmenia ani Malaine prejavy plné symbolických slov na adresu utlačovateľov, ktorých správanie nemá s islamom absolútne nič spoločné!

O hrdinke menom Neerja z letu Pan Am 73 som doteraz ešte nepočul, takže na mňa čakala napínavá dráma. Príbeh, ktorý sa odohral 5.9.1986, bol pre mňa teda úplnou novinkou a napätie sa vďaka tomu udržalo až do úplného koncu (aj keď som mal tušenie, že to takto napokon skončí). Námet aj posolstvo tohto filmu bolo výborné, akurát to bolo zbytočne natiahnuté do príliš dlhej stopáže. Dalo by sa to kľudne skrátiť aj do 90-minútového filmu. A niektoré momenty žiaľ pôsobili dosť nedôveryhodne, ba priam neuveriteľne. Možno zas zbytočná hyperbolizácia niektorých činov nebola až tak nutná. Ale asi chceli ešte viac tým zvýrazniť posolstvo celého diela. Ale u mňa to skôr ubralo z celkového dojmu, ale tak na solídne 3* to predsa len bolo!