cheesephobia

ďalšia rýchlovka od Netflixu, ale prekvapujúco dobrá. je mysteriózna, mierne strašidelná a zároveň zaujímavá. neviem, či je to spôsobené finančnými problémami alebo autorskou víziou, ale koniec sa mi zdá useknutý. viac informácií o centrálnej božskej/démonickej entite by neuškodilo. čo sa týka otvoreného konca - tento je otvorený ako dvere na záchode vo vlaku Nitra - Trnava.

Surové urbanistické prostredia, ťažké hnedé farby, brilantný netradičný antihrdina v podaní DiCapria, majstrovský manipulátor v podaní De Nira, silná a úprimná Mollie v podaní Gladstonovej, všetko je dokonale vyvážené. Silné a úprimné herecké výkony demonštrujú nedostatky a komplexnosť postáv. Vnútorný konflikt a "hriechy" Ernesta, jeho snaha dosiahnuť vykúpenie, jeho slabý rozum a vôľa, jeho city k Mollie - on neustále váha a divák to cíti. Takmer ho ľutujete a potom BANG, opäť je to hajzel. Čakáte, že sa prizná k svojim zločinom, bude úprimný k svojej žene, ktorú si myslí, že miluje - nuž, toho sa nedočkáte. Mister Hale je úplne iný level, absolútne ma prekvapilo, ako De Niro dokázal v podstate počas hrania hrať, tá falošnosť v jeho postave kričala a pritom bola jemná, bolo cítiť, že niečo nie je v poriadku, ale čo presne, si uvedomíte, až keď príbeh dostatočne pokročí. Mollie si zaslúži samostatné hodnotenie, ale v skratke: od začiatku bola chladná a takmer hrozivá, ale nechala sa naivne a šťastne uniesť. Mala som pocit, že si celý čas uvedomovala, čo sa deje, ale nechcela si to priznať ani sama pred sebou - vedela, že Ernest potrebuje jej peniaze, a nie jej lásku, vedela, čo robí, ale natoľko chcela mať život, že oň takmer prišla. Klasický príbeh o vykúpení v novej interpretácii z historickej perspektívy. Jeden z dvoch filmov Martina Scorseseho, ktoré som dokázala pozerať do konca :) Mínus hviezdička za divný a úplne zbytočný záver. гарно, але дуже довго, я майже заснула, 4/5, шановне панство

poznáte pravidlo dobrého pokračovania filmu? zoberte všetko dobré z prvého filmu a zdvojnásobte to. no, prvý film bol klišé a patetická akcia na jeden večer. takže Meg 2 je super klišé a patetická akcia na jeden večer. pozerať ho v 3D je však celkom zábavné.

keby Lynch a Kafka mali spolu dieťa, bol by to tento film: temná, záhadná a metaforická repetitívnosť

ďalší skvelý film skvelého režiséra. otec atómovej bomby, ničiteľ svetov, ktorý odmietal vidieť svet čiernobielo, ktorý v niečo veril, aj keď sa to niečo neskôr zvrhlo na zlo.  film nebol o hlbokých osobných pocitoch Roberta Oppenheimera, ale o jeho názoroch, myšlienkach. jeho myšlienky boli geniálne, ale ako sa vo filme spomína: genialita neznamená múdrosť.  nanešťastie mu chýbala múdrosť a bol príliš idealistický alebo naivný na to, aby predvídal ničivé okolnosti svojho vynálezu. Nolan sa s týmto aspektom pohráva vizuálnou interpretáciou Robertových obáv a výčitiek: jeho vízie/halucinácie. úžasná paleta farieb, hudba, herci, klasické nelineárne skákanie sem a tam, živé, rádioaktívne a bolestne tragické do poslednej sekundy. nedočkala som sa však sľubovaného "oppenheimerovho príbehu", niektoré aspekty vedcovho života neboli priamo spomenuté, napríklad jeho psychická labilita, ktorú si všimlo veľa jeho priateľov. bolo to viac o ňom ako o vedcovi než ako o človeku. aj napriek tomu to bol naozaj film, ktorý stojí za to vidieť.

démoni, sarkastický exorcista a happy end :) slušný film na jeden večer. hororové prvky boli priemerné až do momentu kulminácie príbehu, kde množstvo špeciálnych efektov bolo trápne a celú scénu robilo až príliš patetickou. aj to "choď tam, ty si jediný, kto môže všetkých zachrániť!" mi prišlo ako quest z videohry. vo filme sa objavilo aj niekoľko klišé, ktoré vidíme v každom druhom filme o démonoch: 1) v rodine práve niekto zomrel 2) ak je tam malé dieťa, ktoré nerozpráva - už vopred viete odhadnúť, koho posadne démon 3) rebelujúca pubertiačka všetci sekundárni herci boli dobrí, ale Russell Crowe bol skvelý.  možno je to jeho prirodzeným šarmom a hereckými schopnosťami, alebo možno tým, že som príliš veľa krát pozerala Gladiátora, ale jeho postava sa mi okamžite zapáčila, vyvolála empatiu. zaujímavá je aj historická stránka, keďže film je natočený podľa knihy skutočného otca Gabriela. vatikánske intrigy, čo sa skrýva za oponou dobra a zla, kto sú skutoční démoni - niečo na zamyslenie. záver je však úplne nečakaný, aspoň pre mňa. bola som pripravená na obetu a odplatu otca Gabriela. ale možno práve o to ide? nemusíte trpieť, aby vám bolo odpustené. veď náboženstvo nás učí, že Boh všetko odpustí, ale najťažšie je odpustiť sebe. každý človek v tomto filme má nejakú traumu, pocit viny alebo ľútosti, ale každý sa pohne ďalej a naučí sa žiť znova.

slabý dej, priemerní herci, zvláštny výber soundtrackov. jedna hviezdička za snahu. nie je to horor, je to nedorozumenie. niekedy je dobré franšízu jednoducho pochovať, aj keď bola kedysi úspešná. dojiť ju ako kravu a zbytočne sa podriaďovať liberálnej agende je úbohé, najmä v hororovom žánri. ak si to plánujete pozrieť, radšej si pozrite Scary Movie 1 :)

spomienky - môžu vás zahriať pri srdci, môžu vás urobiť šťastnými, ale môžu vás aj uväzniť, odsúdiť na zánik a zúfalstvo, môžu vám uškodiť. v skutočnosti nikdy na nič nezabúdame, len si to zamykáme hlboko v hlave. každý niečo stratí: matka stratí dieťa a nevie sa s tým vyrovnať, muž stratí rodinu a utápa svoj smútok v alkohole, dievča stratí sen a pohltí ho smútok, žena stratí rozum a zblázni sa. a všetci nemôžu ísť ďalej, sú uväznení vo vlastných spomienkach metaforicky a na lodi "fyzicky". ak si chcete lámať hlavu, baví vás hľadať všade symboly a skryté zmysly, radi si vytvárate teórie a rôzne interpretácie toho, čo sa autor snažil povedať - tento seriál je pre vás ideálny. veľmi sa mi páčil, od anachronickej hudby a symboliky takmer vo všetkom, až po tragický príbeh a celkom dobré výkony hercov. jediným problémom pre mňa je, že MUSÍ byť 2. sezóna, potrebujeme viac informácií, aby sme úplne pochopili, o čo ide, ale 2. sezóna nebude. odporúčam 1899, ale pripravte sa na nepríjemný otvorený koniec.

tento film sa môže zdať nezmyselný, ak nepoznáte pôvodný príbeh, podľa ktorého bol natočený. bola to krátka poviedka Johna Hilla, syna kráľa hororu Stephena Kinga. ak si pamätáte na román To od Stephena Kinga, bol tam zlý klaun, ktorý unášal deti. román výrazne ovplyvnil Johna Hilla a bol mu aj venovaný (a ostatným Kingovým deťom). záporák vo filme je odrazom tancujúceho klauna Pennywisea v Hillovej fantázii. nedostatok našej obľúbenej "motivácie zloducha" sa dá vysvetliť tým, že niektorí ľudia sú jednoducho zlomyseľní. v autorovom detstve bolo unesených alebo zabitých veľa detí a môžeme si domyslieť, že rodičom týchto detí by bolo jedno, prečo sa to stalo. chceli len, aby ich deti boli v bezpečí a zdraví. naozaj sa príliš zameriavame na záporákov, chceme vedieť, prečo robili hrozné veci (vezmite si napríklad, aké populárne sú seriály o Jefferey Dahmerovi a iných maniakoch). film nie je zlý, ale mohol byť lepší s trochu viac detailov. a na záver, odporúčam prečítať poviedku Johna Hilla aby pochopiť viac, než vidíme na obrazovke. непогано, 5 мертвих дітей із 10.

"Reservoir Dogs" je hermetický kriminálny thriller odohrávajúci sa v opustenom sklade. Nekonečné dialógy s režisérovým neustálym vulgarizmom a občasnými výbuchmi násilia, ktoré dokonale uzatvárajú ten či onen akt filmu. Násilie je podávané s humorom a veselou hudbou. Prvá polovica filmu sa mi zdala trochu oneskorená kvôli prítomnosti iba Bieleho, Ružového a zraneného Oranžového. A všetky ich dialógy sa obmedzili na zranenie Oranžového. Zdalo sa, že len strácajú čas a občas premýšľajú o hypotetickom zradcovi, nech je to ktokoľvek (ak už poznáte iné Tarantinove filmy, rýchlo uhádnete, kto je zradca). Keď sa však režisér rozhodol preniknúť do detailov minulosti svojich postáv, film sa stal premyslenejším a hlbším, čo nemohlo byť uspokojivejšie. Živé postavy sú spolu s dialógmi ďalším Tarantinovým charakteristickým znakom. Hudba existuje ako samostatná, dôležitá postava. "Reservoir Dogs" nám otvorili cestu k tomuto talentovanému režisérovi a prezradili nám všetky jeho tajomstvá naraz. Film v roku svojho uvedenia do kín nezískal kasový úspech, ale neskôr získal kultový status. Osobne ho nepovažujem za najlepší film kariéry Quentina, ale ukazuje nám, že aj s obmedzeným budgetom sa dá natočiť silný a zapamätateľný kriminálny thriller, ktorý vo svojom minimalizme vyzerá takmer dokonale. No nikto nezrušil geniálny výber soundtracku, ktorým bol Quentin vždy preslávený. Na záver, aj keby ste neocenili príbeh, hudbu si musíte zamilovať. 4.8/5, kvôli drobným chybám a nedostatkom, ktoré sa dajú ospravedlniť malým budgetom. Рекомендую до перегляду, це база, друзі.