Pán si neželal nič
Drama / Komedie
Československo, 1970, 70 min
Režie:
Peter SolanHudba:
Zdeněk LiškaObsah
-
Pán Ctibor (JOZEF KRONER) kedysi pracoval ako hotelový sluha, a hoci je na odpočinku, stále túži dokázať, že je potrebný. Myslí si, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela, pretože chce zabrániť ohlásenej samovražde jedného z hostí. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre starého Ctibora, ale aj pre hosťa z izby č. 32. Ctiborova snaha sa ukáže ako márna, lebo si poplietol čísla izieb a chránil niekoho, kto to vôbec nepotreboval... Na snímke opäť spolupracovali Peter Solan a Peter Karvaš. Ich súlad sa naplno prejavil v absurdnom príbehu, ktorý je hlboko ironický, ale súčasne veľmi jednoduchý. Filmové rozprávanie je postavené na hercovi, dialógoch a vypointovaných epizódach. Takmer monotónny prúd udalostí pritom ešte zdôrazňuje zásadný rozpor medzi spustnutosťou prostredia i ľudí a výnimočnosťou situácie, v ktorej sa ocitli. Po dokončení ako to už bolo počas celého obdobia budovania socialistickej spoločnosti film zatvorili do trezoru a režiséra preradili do Štúdia krátkeho filmu. Takmer desať rokov nesmel nakrúcať hrané filmy. Film môžeme viac-menej považovať za akúsi labutiu pieseň (hoci podľa roku dokončenia definitívnou bodkou boli Hanákove Obrazy starého sveta a Havettove Ľalie poľné z roku 1972) za istou slobodou 60. rokov, keď sa aj na Slovensku rozvíjala moderná filmová tvorba a definitívne sa autorsky aj organizačne osamostatnila od českej, a dozrela. V rokoch 1963 1970 slovenská kinematografia vyspela na modernú európsku kinematografiu, tak v hranej, ako aj v nehranej tvorbe. Vývoj sa zavŕšil experimentmi konca desaťročia, keď sa nová slovenská vlna prepojila film s aktuálnym dianím v ostatných umeleckých druhoch, ale nezradila filmovú špecifiku. Dodnes považujeme tieto roky za zlatú éru slovenského filmu. (oficiální text distributora)
Pán Ctibor (JOZEF KRONER) kedysi pracoval ako hotelový sluha, a hoci je na odpočinku, stále túži dokázať, že je potrebný. Myslí si, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela, pretože chce zabrániť ohlásenej samovražde jedného z hostí. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre starého Ctibora, ale aj pre hosťa z izby č. 32. Ctiborova snaha sa ukáže ako márna, lebo si poplietol čísla izieb a chránil niekoho, kto to vôbec nepotreboval...
Na snímke opäť spolupracovali Peter Solan a Peter Karvaš. Ich súlad sa naplno prejavil v absurdnom príbehu, ktorý je hlboko ironický, ale súčasne veľmi jednoduchý. Filmové rozprávanie je postavené na hercovi, dialógoch a vypointovaných epizódach. Takmer monotónny prúd udalostí pritom ešte zdôrazňuje zásadný rozpor medzi spustnutosťou prostredia i ľudí a výnimočnosťou situácie, v ktorej sa ocitli.
Po dokončení ako to už bolo počas celého obdobia budovania socialistickej spoločnosti film zatvorili do trezoru a režiséra preradili do Štúdia krátkeho filmu. Takmer desať rokov nesmel nakrúcať hrané filmy.
Film môžeme viac-menej považovať za akúsi labutiu pieseň (hoci podľa roku dokončenia definitívnou bodkou boli Hanákove Obrazy starého sveta a Havettove Ľalie poľné z roku 1972) za istou slobodou 60. rokov, keď sa aj na Slovensku rozvíjala moderná filmová tvorba a definitívne sa autorsky aj organizačne osamostatnila od českej, a dozrela. V rokoch 1963 1970 slovenská kinematografia vyspela na modernú európsku kinematografiu, tak v hranej, ako aj v nehranej tvorbe. Vývoj sa zavŕšil experimentmi konca desaťročia, keď sa nová slovenská vlna prepojila film s aktuálnym dianím v ostatných umeleckých druhoch, ale nezradila filmovú špecifiku. Dodnes považujeme tieto roky za zlatú éru slovenského filmu. Komentáře uživatelů k filmu (7)
-
WANDRWALL
Těžko říct proč v pomíjivém světě někdo touží po pomíjivém uznání.(9.9.2011)
-
Flego
Na základe omylu sa drobný človiečik dostáva do obludných rozmerov upodozrievania. Tragika pána Ctibora ( vynikajúci Jozef Króner ) tkvie v jeho zaslepenosti, paranoji a túžbe byť niekým veľkým a dôležitým. Svojich päť minút slávy si síce prežije, ale jeho túžba po uznaní vyznieva v konečnom dôsledku tragikomicky.(25.4.2010)
-
jhrasko
Keby ste boli videli jeho prsty. Vy sa napríklad bojíte očami, pán Ctibor, ja zasa žalúdkom, tamten sa bál prstami. Keď sa zapisoval, ani nevedel, čo mi sem napíše. TRPKÝ..može sa niekto volať Trpký ?! Ján Trpký..Pojdeš hore potichúčku ani mačka a zistíš, či je aspoň štramák. A kde nič, tu nič...čuš, Ty sopliak..prekvapujúco NIELEN lingvisticky skvele vypointovaný príbeh, prostredím odkazujúci na staré situačné komédie. Na rozdiel od nich je ale viac rafinovaný ako groteskný a tým pútavejší. Čím sa, mimochodom, bojíte Vy ?(2.5.2010)
-
ScarPoul
Nemôžem povedať, že je to netradičný príbeh. Neprezentuje sa ako niečo experimentálne a ani ako niečo čo má hlbšiu myšlienku - teda okrem tej pôvodnej prezentovanej na začiatku a konci filmu. Len mi to na tvorcu Solanovho formátu akosi nesedí. Film sa tvári ako dráma a aj ako komédia ale dramatické miesta sú bohužiaľ neveľmi dobre vyvážené tými komickými a preto aj komika aj dráma vo väčšine scén vyšumí do prázdna. Je to na jednej strane škoda, lebo sa jednalo o celkom zaujímavú zápletku. Herci podávajú umiernenejšie výkony na aké som u nich zvyknutý z predošlých filmov, ale hovoriť o filme, že je vyslovene zlý tiež nemôžem. Dá sa pozerať, dá sa na ňom pousmiať a hlavne je zručne natočený. Lenže to niečo čo by vás chytilo, niečo podstatné, vďaka čomu by ste si film zapamätali, tu bohužiaľ nie je.(3.3.2011)
-
sator
No,spíš jsem to dokoukal se zvědavosti, než že by mě to chytlo...(16.2.2011)
-
Kalidor_
Moc komediální to nebylo, prostředí hotelu působilo spíš depresivně, avšak Jozef Kroner hrál opravdu dobře. Nicméně jeho špehování hotelového hosta bylo chvílemi nudné a záživných momentů bylo jako šafránu.(31.1.2011)
-
ViktorD
Ovšem toliko vinou recepčního dojde k tragické události, neboť on skutečně na začátku filmu tvrdí, že přišla 23!, a nikoliv 32, jak se snaží namluvit na konci snímku panu Ctiborovi i divákovi... A Zdeněk Liška hudebně opět čaruje, ostatně jako vždy.(6.4.2012)
