VOD (1)
Obsahy(2)
Pětadvacetiletá Reality Winner je překladatelka, která učí jógu a nakupuje v místním supermarketu, přičemž popíjí ledové latté a pravidelně zveřejňuje své příspěvky o životě na Instagramu. Když je ve stresu, používá humor jako obranný mechanismus. Jednoho dne k ní domů dorazí agenti FBI s příkazem k prohlídce - ukáže se, že dívka je podezřelá z úniku přísně tajné zprávy NSA. (Cinemax)
(více)Videa (4)
Recenze (39)
Sydney Sweeney ukázala, že aj bez tasenia predností a zadností vie vyzerať dobre, prirodzene a hlavne herecky, doteraz to bolo viac menej o podprsenkovom a bezpodprsenkovom výkone. Takže v tomto pozitívum. Zvyšok je taký nudnejší prípad, ktorý sa chce podobať na Snowdena, ale ostal len ten Snow, a to na košeli a tvári vyblednutej slečny Sweeney. A samozrejme by tento film nevznikol, keby nešlo o zlého Trumpa, ktorý by chudák bez Putina nikdy zvolený nebol. Ostali tak len dobré herecké výkony, skromné kulisy a pocit, že sa tu zase politizuje. Dnes máme veľmi lacné reality na úrovni Big Bother a potom veľmi drahé reality na úrovni garsónky v Bratislave. Toto je niečo medzi tým. ()
Kratučký 80 minútový konverzačný triler, ktorý zaujme najmä tým, že väčšina konverzácií ide presne podľa prepisu spisu vyšetrovania, čiže môžeme v praxi sledovať ako by to asi vyzeralo, ak by jedného dňa agenti FBI zazvonili bežnému človeku v USA pri dverách s obvinením z úniku vládnych informácií. Inak hlavne v prvej polovici sa film až desivo tiahne, dialógy sú hrozne nezaujímavé a vedené small talky pripadajú až na smiech. I keď v podobných vypätých a stresujúcich situáciách sú zrejme pochopiteľné. V druhej polovici keď sa divák ako ja ktorý nevedel do čoho ide dozvedá, čo hlavná hrdinka vie/nevie a čo a prečo sa stalo je to však omnoho pútavejšie. No a plus je, že s odstupom času je dojem z filmu výrazne lepší než po jeho konci a že ma donútil o pojednávanej udalosti i dodatočne pátrať. Vo výsledku: žiadna strhujúca dráma, ale zas ani úplne zbytočný film. PS: Sydney Sweeney z Euphorie si tu pripisuje jednu z mála úloh, v ktorej nezhodí šaty a pokúša sa o "serióznejšie" herectvo, ktorým asi chce docieliť uznanie Akadémie a kritiky. 55% ()
Kompozične to bolo výborné a rozhodne originálne, ale celý tento "Reality Winner Case" ma akosi nebavil. 80 minút sa točíme v tých istých otázkach v rámci výsluchu FBI. S jediným cieľom, zistiť, prečo Reality poslala nejaký tajný dokument ďalej. Jej odpovede v podstate zmysel mali, no a vlastne len chcela, aby sa ľudia dozvedeli o tom, čo sa udialo počas ruskej intervencie do amerických volieb. Herecký výkon Sydney bol skutočne kvalitný. Len škoda, že celý film je mdlý, nezáživný, a bohužiaľ aj nudný. Pritom ten potenciál tam bol určite vyšší... 2* ()
Reality nie je film, ktorý si získa veľa divákov. Je točený veľmi civilne, až dokumentaristicky. Nevyhneme sa v ňom preto ani scénam, ktoré vyznievajú vcelku nezáživne. Dokonca aj natáčanie prebiehalo chronologicky, čo nebýva bežné. Zároveń z neho srší silná autenticita, takže nepríjemný pocit vyvolať dokáže a minutáž má tak akurát. Možno tu hovoriť o vernej kópii výsluchu Reality Winner vo filmovovom poňatí, ktoré bravúrny výkon Sydney Sweeney povyžuje nad priemer. ()
V Euforii jsme velebili hlavně Zendayu. Ovšem solidně se do toho obouvala i postupně stále labilnější studentka Cassie, kterou hrála (místy velmi odvážně) Sydney Sweeney. Teď dostala plátno prakticky výhradně pro sebe. Celé je to postavené na přepisu skutečného výslechu, který se odehrál v létě 2017, a kterému dva agenti FBI podrobili pětadvacetiletou překladatelku, která z jisté agentury vynesla jisté dokumenty. Důvod? Ruské vměšování do amerických voleb a dle ní slabá informovanost americké veřejnosti o tomto vlivu. Začne to řešením, jak se před cizí návštěvou chovají její domácí mazlíčci, pokračuje dotazy, zda má doma zbraň a postupuje drcením jednoho mladého života. Idealistka, které v práci permanentně řvalo vysílání Američany rozdělující stanice Fox News, která se pokoušela prorazit hradby nevědomosti, a která teď čelí otázkám o národní bezpečnosti. Nejprve vznikla divadelní hra, jejíž autorka Tina Satter následně spolu s Jamesem Paulem Dallasem připravila filmovou verzi scénáře. A sama usedla na režisérskou stoličku. Zatímco Sweeney, kterou kamera často zachycuje v detailech, je skvělá, u „protistrany“ si nejsem jistý, co je zvláštnější – zda chování agentů či protokol, kterým se řídí. ()
Reklama