Maraton

Krásny a citlivý film plný krásy, nádeje, lásky, zúfalstva, odhodlania, smútku, pochopenia, nepochopenia a víťaztva. Toto všetko umne zmiešané a ako čerešnička na torte je neskutočný Seung-woo Cho, ktorého "autistický" výkon je niečo neuveritelne uveriteľné (a to mám rád aj Hanksa aj Hoffmana). Vážne som nadšený a verte, že sa dnes budem na svet usmievať. Ešte doplním, že aj keď je v podtitulke písané drama, režisér pár krát atmosféru uvolnil komickými vsuvkami a pri jednej som od rehotu plakal asi dve minúty(!) a to už sa mi veeeľmi dlho nestalo. Hold nieje slza ako slza. 100% (05.10.2005)

Pustil jsem si to čistě jako běžecký film pro motivaci před mým běháním a vyklobala se z toho jedna z top Asií, kterou jsem viděl vůbec. Seung-woo Jo v titulní roli naprosto fenomenální výkon. Ranku Rainmana či Forrest, naprosto srovnatelný, nedělám si srandu. Navíc to mělo tradiční žánrovou nevyhraněností neuvěřitelné koule a do klišoidních sračiček si to několikrát nepokrytě píchlo prstem. Must see, opakuji must see! 10/10 (17.10.2016)

Film o autistovi ktorého vášňou je behanie a snom zúčastniť sa maratónu. Najväčším kladom filmu je famózny Seung-woo Jo, ktorý autistu stvárnil absolútne uveriteľne a v pohode sa vyrovná aj Hoffmanovmu Rain Manovi. Pre mňa je bohužiaľ aj najväčším záporom, pretože film sa venuje najmä jeho postave a rôznym detailom na ktorých si zakladá. Radšej by som bol, keby sa film viac sústredil na jeho rodinu, ktorá je okrem miestami dosť otravnej matky v pozadí príbehu a len v stručných náznakoch sa dozvieme ako to znášajú. Nech už je Seung-woo Jo akokoľvek dokonalý, tak sledovať dve hodiny utekajúceho autistu nie je dostatočne zaujímavé. Škoda že línia s jeho trénerom má tiež málo priestoru. Tá ma bavila najviac. Výsledkom je taký milý pohodový film o handicapovanom človeku, ale poriadne ma nedojal ani raz. Keď už niečo s podobnou témou, tak novší Keys to the Heart ma bavil oveľa viac. 6/10. (29.06.2019)

V čase písania tohto príspevku (máj 2005) ide zatiaľ jednoznačne o komerčne najúspešnejší kórejsky film roka 2005 (Update 29.8.2005 - Z prvého miesta komerčne najúspešnejších juhokorejských filmov roka 2005 bol Marathon zosadený ďalším úžasným filmom s názvom Welcome to Dongmakgol, kĺbiacim v sebe poetiku jemenj fantasy a reality). To ale s kvalitami filmu nemá veľa spoločného a zmienenú informáciu berte ako malú pikošku na úvod. Príbeh filmu nie je ani zdaľeka originálny - na odvíjaní osudu autistického chlapca, ktorého záľubou je beh, nám snímka odkrýva klasický príbeh človeka zápasiaceho s určitými indispozíciami, ktoré aj s pomocou okolia nakoniec prekonáva. Podobný motív v rôznych obmenách bol spracovaný veľakrát a pravdepodobne ešte viackrát bude. Napriek tomu ma dokázal film, usadený v žánri melodrámy, do seba spoľahlivo vtiahnúť. Jeho krása spočíva nielen v prenádhernej obrazovej štylizácii, kde doslova každý záber hýri farbami, ale aj v tom, ako nenápadne a s minimom sa dá dosiahnúť maximum v apelácii na city. Úsmevné scény neurážajú prvoplánovaným a ľahko navoditeľným kontrapunktom "sveta nášho vs u človeka trpiaceho autizmom" a rovnako ani citovo nevydierajú (to si uvedomíte hlavne v záverečných titulkoch, kedy tvorcovia úplne bez varovania vytiahnu informáciu, ktorá by u väčšiny filmov západnej produkcie bola prezradená na začiatku ako spoľahlivý nástroj citového vydierania). Emociálna zaangažovanosť síce miestami hrá na dôverne známe struny, ale robí to spôsobom tak jemným a ľahkým, že sa vôbec nebudete chcieť brániť im podľahnúť. Maraton je tak ďalším zástupcom kórejského spoločenstva filmov z veľkým srdcom. (19.05.2005)

Další z cených kovů z vitríny korejského filmu. Marathon je takovou kombinací Rain mana a Forresta Gumpa, přičemž se více nechal inspirovat prvním jmenovaným. Přes jeho nesčetné kvality mu však nelze upřít i slabší chvilky, kdy režisérovi upadly opratě a svůj výtvor neukočíroval tak, jak by měl. Hlavně ten konec mi přišel až zbytečně moc natahovaný. I tak se ale jedná o dílko té vyšší kvality....Mít Češi ještě kromě Formana aspoň dva takový režiséry, co mají Korejci, byl bych spokojen. (24.11.2006)