Strom života

|| Scenár: Terrence Malick | Hudba: Alexandre Desplat | Produkcia: Dede Gardner, Sarah Green, Grant Hill, Brad Pitt, Bill Pohlad | Distribúcia: Fox Searchlight Pictures (US), EuropaCorp (France) | Štúdio: Plan B Entertainment, River Road Entertainment | Rozpočet: 32 miliónov $ | Tržby: 54,303,319 $ || Divný film. Niečo podobné by ostatný režiséri (možno okrem Lars von Triera) zo seba v živote nevytlačili - ale hlavne: ani by nechceli. Je to tak pulzujúco rozprouplné, na hranici gýčovitosti a nezrozmumiteľnosti naproti obrazovej dokonalosti a hlbokému podtextu, že zbabelo dávam za 3. Nebolo by totiž fér súdiť niečo ako odpad len preto, že to úplne nechápem, alebo vyzdvyhovať za to, že je to abstraktná, experimentálne odvážna skladačka. Už nikdy viac, prosím. A tá metráž!!! 40% | Blu-Ray, EN DTS | (02.07.2011)

V tom filmu chybí jen robotická prostitutka z budoucnosti, jinak je v něm všechno. Hodně těžko stravitelné dílo, možná je v něm i uspokojující odpověď na otázku života, vesmíru a vůbec ... ale asi se mi ji nepodařilo pobrat. Nicméně mě zaujalo celkem dost momentů, ať už byly čímsi myšlenkově podnětné, nebo prostě vizuálně pěkné, takže jsem se nakonec nudil mnohem míň, než jsem čekal. Každopádně doma u monitoru, kde mám přehršel možností, jak si nechat odlákat pozornost, bych to nedal. (08.08.2011)

Chvíľami krása, chvíľami peklo. Chápem odpady, tak aj päťky a keď ustabilizujem svoje nálady, tak to máme čistý stred. Bod k dobru za to, že sa takáto vec vôbec dostala do širšieho povedomia (distribúcia, konzum). Malick má v tomto ohľade v Hollywoode velice privilegované miesto. Dokáže artovku naplniť hviezdnými menami a podhodiť mainstreamu niečo silne autorské, kde sa musí premýšlať. A masa sa dostaví, veď tam hrá Brad Pitt a Sean Penn. "OMG, fuck this shit! Idem na Šmoulov." A aj tomuto rozumiem, Tree of Life je v silnom kontraste k "rýchlym" filmom a vyžaduje od diváka velice sústredené správanie (niekoľoko minútové pauzy v monológoch) po väčšinu mamutiej stopáže. Otázka znie, čo za to ponúka a či výsledné hodnotenie nie je len zrkadlo vyspelosti a odhodlanosti pozorovateľa sa otvoriť, hľadať odpovede, skúmať odkazy, participovať sa na relatívne banálnom filozofovaní. Priznávam, že v tomto štádiu sa nenachádzam bolo by to nefér voči klubovým/artovým filmom ako takým, velebiť jeho výnimočnosť (ktorá imho spočíva iba v prehnanej pozornosti, nič viac). Čo ma ale reálne sklamalo je prehypovaný vizuál, ktorý je možno presný (svet očami detí, neprifarbený, nízka chaotická kamera) ale pre mňa absolútne všedný a neatraktívny. Neustále protisvetlo a pohľady do slnka neboli nuda prvých 15 minút. Zahrané skvele. 50% (11.12.2011)

[ArtFilmFest 2011, Trenčín] Na rovinu-je to zaberačka, zdolávanie vyšších mét a zázračná trúfalosť. Kto vopred opovrhuje rozjímavými, komplikovanými a vrstvenatými záležitosťami na tejto adrese nemá čo robiť, pretože Terrence Malick neprihliada na nikoho predčasnú zaujatosť či inakší vkus a po šesť ročnej odmlke dáva do obehu "epickú symfóniu o nás-o živote". Obsahuje mnoho-vizuálnu/audiálnu hostinu, duchaplného strihača, abstraktný presah, osoh pre naratológiu a je: vchodom do prázdna, fontánou, domovom-je odyseou. A to nielen čo sa týka čiastkovej komparácie, ale aj javovej percepcie. P.S. Pohoršené odbavovanie sa na biblickom fundamente a autorskej zahľadenosti je síce pochopiteľné, ale ako flexibilný apateista, ktorý takúto orientáciu tiež berie s rezervou si tentokrát nemôžem pomôcť-odkaz T.M. je argotický/veľkodušný/preúprimný a dá sa čítať rôznymi spôsobmi. P.P.S. Nezvyknem to robiť často, ale ak sa oplatí obetovať pár minút, tak určite pri čítaní tohto príspevku-rozhodne má niečo do seba a užívateľ Lavran u mňa bezpečne boduje... (26.06.2011)

Od Terrence Malicka jsem viděl tři filmy. A stejně je to pro mě vůbec nejzvláštnější režisér, jehož některý film jsem viděl. Krom toho, že je připravuje někdy i desítky let (jako právě Strom života), je natáčí svým podivně melancholickým způsobem (koukněte na ty žánry) s mnohdy nepochopenými motivy (hlásím se na dinosaury) a ve mně bojuje vždy velký rozkol. Nejprve jsem skoro umřel u Knight of Cups, na což si nechci už nikdy vzpomenout a poměrně nechápavě přihlížel na Tenkou červenou linii, o níž bych přemýšlel jako o jediném filmu, který si možná kdy ještě pustím. Možná v důchodovém věku. Strom života je někde mezi, Brada Pitta můžu, ačkoliv tahle role nebyla zrovna vděčná...naproti tomu vůbec nechápu, co tu dělal Sean Penn. Malick ale ví jak na mě, vždycky má k ruce výborné obsazení (viz nejnovější Song to Song). (03.08.2018)