Kosenie jastrabej lúky

Slovenská filmová tvorba je dnes prakticky mŕtva. To je smutné. Avšak potešujúce je to, že v minulosti sa aj u nás natočilo niekoľko titulov, ktoré môžeme hrdo nazvať zlatou klasikou. Do tejto neveľkej skupiny by som zaradil aj rodinnú drámu „Kosenie Jastrabej lúky“, ktorú natočil Štefan Uher v roku 1981. Hlavnú úlohu bravúrne stvárnil Jozef Króner. Ale i ostatní herci podali výborné výkony. Charaktery postáv sú ľudsky prirodzené, divákovi blízke. Je to dielo, ktoré ide do hĺbky medziľudských vzťahov. **** (18.03.2014)

Tatík pošle tři telegramy svým synům, aby za ním přijeli v neodkladné záležitosti. Synové přijedou i se svými ženami a dětmi a otec je obeznámí s tím, že půjdou sekat Jestřábí louku, která jim kdysi patřila. Tady mělo proběhnout vysvětlení o tom, že jim tu louku komanči sebrali, ale to by zase neprošlo cenzurou :). Během onoho víkendu se seznamujeme s jednotlivými postavami a dozvídáme se více o jejich vztazích mezi sebou. Něco tomu ale chybí, možná lepší obsazení, možná lepší scénář a celková koncepce příběhu. Možná by to chtělo silnější dramatizaci. Jeden opakující se hudební motiv mě úplně připomínal Krokodýla Dundeeho z prvního dílu :). (29.06.2020)

Normalizacia sa zdala byt roku 1981 v byvalom Ceskoslovensku fakt nekonecna a pomaly neznicitelna. Vsetko sa jej podriadovalo : noviny, rozhlas, televizia, filmy. A tak reziser Stefan Uher /Slnko v sieti, Panna Zazracnica/ natocil len taky nudny normalizacny film, ktory dostal meno Kosenie Jastrabej Luky. Film sa vobec nevenuje ani trochu zaujimavym temam - monsterprocesy 50. rokov, nasilna kolektivizacia - a ide normalizacnym sudruhom pekne po chuti. Uz samotny obsah filmu vestil len prazdne tliachanie o medziludskych vztahoch ....... a do toho sa zamiesal aj miestny alkoholizmus. Film nezachranil ani pan Kroner /Obchod na Korze, Svako Ragan/, ktory vedel hrat. ked uz kvalitna normalizacna tvorba, odporucam Veru Plivovu -Simkovu : Pani Kluci 1975, Krakonos a Lyznici 1980, kvalitne filmy. Toto je nudny normalizacny zvast a prazdna cvachta. 40 % (03.03.2013)

Príjemný film určený pre všetky vekové kategórie, príbeh s poetikou slovenskej dediny, radosti z práce i s príležitosťou pre diváka dobre sa zasmiať nad podarenou komédiou (v niečom je film veľmi podobný českej klasike Na samotě u lesa). Film pozdvihuje po hereckej stránke slovenský klasik Jozef Króner, český hosť Rudolf Jelínek či herečky Zimková a Turbová. Pobavila jazda autom s francúzskym príbuzným, snaha dohoniť manželku na úteku v autobuse prostredníctvom zastavovania auta na každej zástavke, či neustále Jelínkovo citovanie z výrokov slávnych. Vedľa humornej línii však má tento film i niekoľko ďalších rozmerov, napr. zo začiatku film obsahuje prostredníctvom scén z natáčania TV reportáži takmer dokumentárne zachytenie činnosti a práce okolo kosenia lúky na slovenskej dedine (po rokoch, kedy tradičnú manuálnu prácu nahradili z veľkej časti elektrické pohonné stroje, majú tieto zábery o to väčší prínos). Rodinný príbeh, ktorý sa potom vo filme vyvíja, skrýva v sebe rozmer cesty prekonania vlastného trápenia a prehry, znovuhľadanie zmyslu života (pevný bod zemegule) postavy alkoholika. V popredí potom stojí myšlienka súdržnosti rodinných vzťahov a vzájomné pochopenie blízkych členov, ktorá sa dá označiť za ústredný motív filmu. ,,Schopnosť myslieť je podľa Aristotela to najpozoruhodnejšie. Ale ja by som povedal, že najpozoruhodnejšia je schopnosť cítiť. Cítiť druh druha, brat brata, syn otca a spoločne cítiť svoje korene..." (15.07.2017)

Ano, takoveto filmy se natacely, byly v oblibe. V podstate jde o setkani rodiny, na kterem nam tvurci pomoci jednotlivych charakteru predstavuji problemy (nejen) soucasneho cloveka. Me to ale nebavilo. Ne, ze by tam bylo neco spatne, ale proto, ze tam nebylo nic, co bych uz nevidel jinde a nebo udelane lepe... Pozitivnim tak zustava asi jen obsazeni. A nejvice mi bylo lito Sylvie Turbove, jako pohledne manzelky alkoholika a budizknicemy, pseudointelektuala Jelinka. (25.11.2023)