Zahrada

Film na mňa priveľmi poetický. Dej sa nedá identifikovať, postavy prichádzajú a hneď nenávratne odchádzajú. Každá si niečo zaujímavé povie, určite to má niečo symbolizovať, ale málokedy som dokázal vyriešiť, čo to má byť. Možno ľudské vlastnosti, možno niečo ešte hlbšie... No, asi som mal príliš málo času na zamyslenie počas filmu a po ňom, možno som sa príliš sústreďoval na Pannu Zázračnicu alebo neviem, kde som urobil chybu. –––– Bola to svätá prostota. A ja, somár sprostý, som ju naučil čítať. Odvtedy sa s ňou nedá vydržať. –––– Konečne je všetko, ako má byť. (04.11.2014)

Poprvé viděno asi hned po Českých lvech, na kterých posbírala Záhrada co se dalo (11 nominací působilo, že ten film musí být dokonalý) a je fakt, že jsem byl tehdy docela zklamaný. No, dneska dopoledne jsem si tuhle magickou poetiku dal znovu a ze Záhrady jsem nadšený. Luknár perfektní a mladičká Zuza nádherná. (04.09.2017)

Pokojný poetický snímok, ktorý človeka ukľudní a zrelaxuje ako prechádzka v krásnej prírode. Vo filme sa nič moc nerieši a vzťahový trojuholník je (našťastie) len na okraji scenáru. V záhrade je cítiť dušu a magickosť realizmu, a tak je snímok vhodný skôr pre premýšľavé romantické povahy. Hodnotenie: 75% (03.03.2009)

Dobrý film. Síce sa nesie v tendenciách poetiky, ktorá mi v slovenskom filme nikdy nič nehovorila, ale zároveň je to svojou autonómnosťou a samotou nejako pútavejšie. Príbeh je rozdelený do 14 kapitol, má rozprávača, ktorým sa neskôr stáva sám hlavný hrdina Jakub - asi najlepší Luknár akého som mal možnosť vo filme vidieť - a aj keď film postráda dramatickú zápletku a je podobne ako predchádzajúci Šulíkov film Všetko čo mám rád o akejsi mozaike epizódiek, nevadilo mi to. Záhrada s domom sú prekrásnym prostredím, kde prichádzajú postavičky - častokrát veľmi bizarné aby rozprávali o živote, smrti, láske a zmierení. Jakub je konfrontovaný s minulosťou, ale nechávajú ju prejsť svojim životom ako ročné obdobia aby na sklonku roka mohol zažiť prítomnosť, pochopiť realitu a písať si vlastnú budúcnosť. Všetko je to zaobalené do petického hávu. A páči sa mi to. Možno to nemá taký význam a takú odľahčenosť ako Šulíkov Slnečný štát, ale jedná sa o film, ktorý je kompozíciou, príbehovou zložkou a prevedením originálny. Je v ňom trocha postmoderny, trocha magického realizmu, trochu rozprávkovosti a filozofie a pozornejší tam nájdu aj odkaz na Obeť od Tarkovského. Malý veľký slovenský film. (01.06.2013)

Ještě tak před 3 - 4 roky by se mi tenhle film moc líbil. To jsem si myslel, že alegorická díla se skrytými narážkami na filozofii jsou ta nejlepší zábava. Teď už si to nemyslím. V kontextu soudobé tvorby se však jedná jistě o výjimečný snímek a i přes osobní (mírné) antipatie zasluhuje dobré hodnocení. (12.10.2011)