Zahrada

Podle mého jde o nejlepší slovenský film. Od autora bych rád vyzdvihl i Sluneční stát. (27.01.2011)

Celé to bolo voľajaké divné, neviem asi si to musím pozrieť ešte raz, ale páčili sa mi Labudove hlášky. (09.09.2011)

Poetický film o človeku , ktorý hľadá únik od ostatných ľudí a bežného sveta. Príbeh s pomaly ubiehajúcim dejom pri ktorom človek upne myseľ na iné dôležité veci ako len na seba. Je v ňom obsiahnuté všetko: čaro prírody , vtipné sekvencie, idyličnosť a vtipnosť Štepkovej divadelnosti. Fascinujúce je členenie tohto filmu do častí v sprievode s nárečovým uvádzaním jednotlivých príbehov , ktoré zdanlivo na seba nenadväzujú. Čistota Heleninej duše , spätosť s prírodou a láska k nej je protikladom tých ľudí , ktorí túto krásu rušia ( príchod milenky s jej manželom, otec , ktorý od syna požaduje návrat domov až po vtipnú sekvenciu , ked ich oboch vynášajú z krčmy). Film je preto to rozhodne pre mňa najlepším filmom aký bol za posledných 20 rokov v slovenskej kinematografii natočený. Záverečné slová vyslovené Labudom: konečne je všetko ako má byť podčiarkujú dôležitosť celej línie filmu a tak naozaj neexistuje nič , čo by som vedela tomuto krásnemu dielu vytknúť. (28.07.2014)

Je to jednoduché, a pritom také zdravé. Také šťavnaté, a pritom špinavé. Také chutné a neverné. Pravdivé, spomienkami okorenené. Vzrušujúcou jabloňou zvedený. Nečakal som nič prevratné, nič čo by ma mohlo prekvapiť, potešiť a nebodaj aj naučiť. Opak je pravdou. Záhrada je pravdou. Prežíval som ju, ako keby ja sám som bol jej majiteľom. Každý strom patrí mne, každá osa do môjho úľa. Roman Luknár tu bol peň, ktorý sa svojimi výkonmi nedal ničím vyvrátiť. Každá osoba čo sa tu objavila vyžarovala nespočetnú energiu. A to ženské herectvo ešte o kúsok viac, kde nejedna myšlienka neostala chladná. Tri hlavné faktory čo pre mňa urobili Záhradou jedným naj filmom so Slovenskej tvorby. Kamera, scenár, hudba. Mám chuť ho ukázať všetkým, pochváliť sa starým aj mladým. Kde starý si spomenú na ich časy a mladý po nich začnú túžiť. Milujem spomienky našich dedkov. Milujem neplánovanú prírodu našich bosých záhrad. (15.05.2016)

"Kurva, ale je tu krásne." To bude pre mňa zrejme jediná zapamätateľná hláška. Film ťažko uchopiteľný a zrejme aj pochopiteľný. Poetika, hudba a ústredná dvojica sú najväčšou devízou, inak je to však až príliš pomalé, filozofické a nástojčivo podivné dielo. Druhé pozretie asi neabsolvujem. 5/10 (03.10.2016)

Istým spôsobom tento film pripomína ruskú klasiku Stalker z roku 1979. Nie je to len hlavným hrdinom ktorého perfektne zahral Roman Luknár a čo je pravdepodobne aj jeho životná rola. Celkovo formou, je to naschvál spracované do filozofického štýlu v ktorom každá postava obsahuje nejaké magické posolstvo, a hl. postava sa v rámci toho v priebehu deja mení a prispôsobuje svoje chovanie prostrediu v ktorom sa nachádza a ľudmi s ktorými sa stýka. Je to skvelo prezentované v jednoduchej scéne kde Luknárov charakter spomenie postave z mestského prostredia že sa rozprával s mravcami. Akoby sa divák pomaly dostával spolu s hlavným hrdinom čoraz hlbšie do danej reality a osvojoval si tie myšlienky. Čo považujem za druhý režisérov zámer je zdanlivo nereálne chovanie postáv. Zo začiatku ide v podstate len o drobnosti no postupne ako dej napreduje tak sa dané úkazy stupňujú a pomáhajú divákovi sa prepadnúť hlbšie do tohto sveta, pričom tá celková nereálnosť vyvrcholí finálnou scénou v ktorej sa to už zdá úplne normálne. Z hereckých výkonov nemôžem nespomenúť nádhernú Zuzanu Šulajovú a taktiež i tradičné herectvo Mariána Labudu staršieho. Ide o moje prvé stretnutie s tvorbou Martina Šulíka a zatiaľ som spokojný. (05.10.2016)

Tak krásny, tak poetický, tak jednoduchý, tak pomaly plynúci... Roman Luknár vo svojej najsympatickejšej úlohe. Z filmu aj zo samotnej záhrady cítiť pokoj, radosť a slobodu. Čarovná atmosféra človeka uhranie. "Ku***, je tu ale pekne." (05.11.2020)

Psal se rok 1996, bylo mi 9 let, sobota tuším duben nebo květen, v České Televizi bylo po přímém přenosu z vyhlášení cen Český lev 1995, a jak bylo zvykem, hned následovala projekce vítězného snímku. Od té doby uteklo téměř čtvrt století a za tu dobu se stala spousta věcí. Vznikly mobilní telefony s dotykovým displejem, automobily na elektřinu, téměř každý má doma internet, některé státy zanikly, jiné se narodily, naši hokejisté přepsali dějiny, a tak dále a tak dále. Vlastně vůbec nevím proč jsem se do dnes nezajímal o snímek, ze kterého jsem si pamatoval pouze to že jsem ho v televizní premiéře viděl, že dva lidé stojí v mraveništi a že holka čůrá klukovi na poraněnou ruku, ale že to byl jinak vlastně docela pěkný film. Nedalo mi moc práce ho zde a pak i na internetu najít a stáhnout. Koupil jsem si lahev vína a po páteční směně sedl k noťasu a jal se ho po té dlouhatánské době znovu shlédnout. Když skončil, dlouho jsem jen seděl a přemýšlel, ani ne tak o Záhradě, ale o svém životě. Nevím jestli je možné aby takového caparta ovlivnilo něco, na co si vlastně pořádně nepamatuje, co v tom věku nemohl pořádně chápat, docenit, ale bylo to jako kdybych našel ztracenou část svého já. Tak moc mne to pohladilo po duši. Momentálně jsem ve stejné životní fázi jako Jakub na samém začátku filmu. A taková zahrada by se mi moc hodila, včetně rozkošné Zuzanky. Nevíte někdo o nějaké? (11.08.2022)

Úžasný snový zážitek! Taky bych chtěla mít takovou zahradu a žít v sepětí s přírodou... (05.01.2009)

Pre mňa je Záhrada po Bielikovom "Jánošíkovy" a Šulíkovej "Krajinke" tretí najlepší slovenský film. Skvelá veselá oddychovka v podaní nikdy neokukaného Labudu a sympatického Luknára. Sto ľudí, sto chutí.... (16.09.2010)

Nejpoetičtější film, co jsem kdy viděl, s úžasnou atmosférou a skvělými herci. (08.02.2011)

Dělím filmy na tva typy. Ty které mají duši a ty, které ji nemají. Je tu ještě třetí skupina a to jsou ty, které si na to, že duši mají jen hrají. Na divákovi je, aby rozeznal, jak tomu doopravdy je... jenže, je tu malý problém a tím problémem je samotný divák. Tento film mi připoměl, že slunce stále svítí, voda je mokrá, rosa nemusí být jen studená a že s hloupostí se nedá bojovat, snad se ji jen trpělivě postavit. Nebo raději levitovat??? (07.04.2011)

Poetický film, niekoľkokrát som sa aj jemne zasmial :).. najma na Labudovom občasne tupom výraze a grimasách, toho herca mám fakt rád... :) Takéto filmy som ako tínedžer odmietal, zdali sa mi príliš dilino-naivné, viete miloval som science fiction, atď, proste som ich nemal rád, v nich sa to tak priblblo preháňa až s nasiláckou jednoduchosťou a akýmsi jalovým symbolizmom, že mi to až vadí. Ten Wittgenstein a Rousseau tam nemuseli byť, mal som taký dojem, že tam chcú nasilu dať nejaké filozofické myšlienky na zamyslenie diváka, a tak tam rýpli tých dvoch filozofov, aby sa dalo dačo na margo tejto debilnej spoločnosti, v ktorej žijeme, aj niečo ironické utrúsiť, Rousseau s Citrónikom starej série, a priamo na záhrade? - pokus o psychedéliu? Pokus o surrealizmus? Ale veľmi jednoduchý, možno by nebolo od veci dosadiť do filmu nejakého konzultanta s IQ kdesi vo stratosfére, aby to skomplikoval, alebo čo...hmm.. no a Wittgenstein? Hladká Jakubovi ucho, hlavu, no neviem...niektoré tie prekvapivé momenty, divný denník, opačne písaný, postoj v mravenisku, také no, niekedy celkom milo šibnuté. Ale nevadilo mi to ak to občas vošlo do trapasu, lebo obrazy sú tak pomaly strihané, že sa človek stihne uvoľniť, a nedbať. A neviem prečo to muselo dostať 5 českých Levov, asi preto, lebo na Slovensku (ale aj v Čechách) sa ročne natočí maximálne jeden "umelecký" film, tak to musí dostať nejakého Oskara, že? :) Jak inak? :) Ale inak, nehodnotím zle, fakt, vcelku príjemná oddychovka. Nič že super, ale v pohode... (03.09.2011)

Mnohokrát si predstavujem a otvorene sa hádam so zbytkom „konzervatívne progresívneho“ sveta, ako by to vyzeralo, keby zlyhal tento „ideálny“ masmediálny systém. Mnohokrát im tiež hovorím a zároveň sa ich pýtam: čo k životu potrebujeme? Čo vlastne? Kúsok zeme a myšlienky. City a splynutie s prírodou, samozrejmosťou, mierom v sebe samom i k ostatným. Šulík si ma získal, a to na plné gule. Ak už nie v mojom, od neho druhom najobľúbenejšom filme Všetko čo mám rád, tak tu rozhodne áno. Tento film je u mňa stelesnením lyriky na filmovom páse. A Roman Luknár tu virtuózne a zároveň ležérne dokazuje, že aj z relatívne mála sa dá dosiahnuť maximum. Labuda, nesympatický sympaťák, tu potvrdzuje svoje typické kvality, čiže nemôže sklamať (komická postavička otca mu padla, t.j. sadla mu ako riť na šerbeľ). Jana Švandová ukazuje, že i zrelá žena môže mať svoj šarm a vtedy ešte mladučká Zuzka Šulajová snáď očarila svojou nevinnosťou a žihľavovými vlasmi mnoho romantických mužských a chlapčenských duší. U mňa slovenské No. 1. Len by som kvôli pár vtipným momentom tento film rozhodne neoznačoval ako "krehkú komédiu" (12.10.2011)

absolutně nejlepší film našich bratří a dokonce ani nestárne. Dal jsem si ho po letech znovu a je to pořád stejná paráda:o)konečně je všechno jak má být:o) (16.11.2013)

"Čo to robí? Lieta... Koněčně je všetko tak, ako ma byť..." Po dlouhé době zajímavý český film, který neřeší politiku, režimy, války..., ale niternou podstatu života mimo rámec vnějších okolností. (21.06.2015)

Taká Jakubiskovina z konca 60-tych rokoch v novom šate. Bizardnosť, farebnosť, symbolika, pestrý obraz......ale ako by povedala Dara, nie je to môj šálok kávy....... hudba fajn i Luknár v pohode, celkovo však do mojej zbierky filmov neuložené, nie je prečo....... (03.10.2016)

Výborná atmosféra, ktorá je netradičná pre slovenský film, rovnako výborná je aj hudba. (05.10.2016)

"Konečne je všetko tak, ako má byť." (31.05.2022)

Milé, lidské, svým způsobem romantické, moc povedené. 85%. (26.06.2022)