Všetko čo mám rád
Everything I Like
Režie:
Martin ŠulíkKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Vladimír GodárHrají:
Juraj Nvota, Gina Bellman, Jakub Ursiny, Zdena Studenková, Anton Šulík st., Viera Topinková, Jiří Menzel, Rudolf Sloboda, Oľga Vronská, Marta Rašlová (více)Obsahy(1)
Příběh Tomáše, 38letého muže, který uvažuje o zásadním zlomu ve svém životě. Tomáš se zaplétá do směšných konfliktů se svou bývalou ženou, musí řešit neřešitelné problémy svého teenagerského syna, pomoc od něj čekají i jeho stárnoucí rodiče, a tak útěk s mladou Angličankou se zdá jediným východiskem… (oficiální text distributora)
Recenze (56)
Mohol by som napísať nejakú pseudopoetickú recenziu o tom, aký to bol prekrásny a jemný a zmenil mi život a Nvota nevie hrať. Ale vystačím si s citátom: "Fucking English! I am Slovak! Bohužiaľ." ()
V case vzniku to bola bomba... uz to trocha vysumelo... ()
Kino projekcia. Neodmysliteľne krásna G.Bellman. Nedomyslene blbá Z.Sudenková. Nádejne pubertálny J.Ursiny. Výchovou vyšperkovaný generačný rodičia. A v neposlednom rade charizmatický, vitalistický, perfektný J.Nvota. Šulík robil filmy pre našich rodičov a starých rodičov, robil ich perfektne, robil ich skvelo. Neuveriteľne koľko prekrásnej minulosti uvidíte, keď sa pozriete na jeho diela, ktoré by sa dali povedať začali Všetkým čo mám rád. Mám chuť sa pýtať môjho dedka a babky aby mi vyrozprávali všetko čo robili, keď boli taký, ako ja teraz. K absolútnej špičke ľadovca mu pre mňa chýbalo len viacej prirovnaní na atokok alebo tých scén, pri ktorých boli tak absurdné chvíle, že mi bolo jedno ako mi do otvorených úst vlieta nechutná dedinská mucha. ()
Tak toto sa Šulíkovi podarilo ()
tři a půl. Strašně pomalý rozjezd, ale když to vydržíte, film vás vtáhne. Jde o klasické pousmání se nad obyčejnými věcmi, které jsou směšné, paradoxní ale v životě naprosto běžné. Navíc ty poetické záběry, na kterých si leckdo ujíždí... zkrátka docela příjemná věc, ale na oscara to rozhodně není. ()
Po revolúcii najlepší slovenský film. ()
Moc dobré ()
Ten Nvotovský neherecký štýl mi tam výborne pasoval a účasť peknej pičky couplingovskej Giny Bellmanovej v slovenskom filme príjemne prekvapila. Celé je to také pohodové a sympatické. Kto už videl niečo od pekného šulína, pardon, Šulíka mal by vedieť čo čakať, je to jeho typický rukopis. ()
Film byl uveden ve Filmovém klubu Alfa Sokolov v sezoně 1993/94. ()
Melancholický, ba priam až patetický dej, dotvorený hlavným hrdinom (Tomáš) - pasívnym introvertom, ktorý by mal najradšej od všetkého pokoj - rozdelený do niekoľkých scén s vlastným názvom, pretkaný porevolučnou atmosférou a ponurými náladami nemôže dovoliť nikomu zavrieť oči až do konca filmu. Napätie založené na vyčkávaní, kedy niekto vylepí Jurajovi Nvotovi (Tomášovi) zaklincuje nenásilná, ale o to viac emočne nabitá scéna odohrávajúca sa na stanici: otec nášho hlavného hrdinu odmietne v úplne banálnej situácii, a ako typicky urazený otec, ktorého dieťa nedosiahlo žiadaný úspech v živote, postaví sa do absolútneho odporu. Tomáš je postavený opäť do vzťahovo krízovej situácie, v ktorej však už naberie snahu a odváži sa naprávať počas niekoľkých desiatok sekúnd vzťah s otcom, aj napriek tomu, že si neuvedomuje, že to je viac či menej nemožné. V tomto malom deji v deji nastane prevratná peripetia, keď otec syna požiada o peniaze na autobus, ktoré utratil za hotel, kedže k synovi sa hanbil prísť spať. Scéna vyznieva absolútne melancholicky na dôvažok celému filmu. Film nemá štandardnú kompozíciu, ale je skôr sledom udalostí samých v sebe. ()
Asi docela povedený film, s úžasnou kamerou, hudbou, "o životě", ale já si posledních 15 minut přála, aby už byl konec a já si mohla jít zapálit. Zápletka, dá-li se tak vůbec nazvat, je typicky porevoluční a banální. Před 15 lety film možná plnil svůj účel, dnes je to horší. Za originalitu a Šulíka dávám čtyři, dovedu si představit, že v určitém rozpoložení film zapůsobí, já už jsem na to asi příliš cynická. ()
Prvý krát som asi bola ešte príliš malá na to, aby som mu pochopila - zaspala som niekde v polovici, no viacero momentov z tohto filmu mi zostalo pod kožou, hoci som si toho nebola vedomá. Dnes, keď som ho videla zas, som doň prenikla o niečo viac... a to je na tom to fajn - teda, že postupne mi tento film dáva stále viac. Tak trochu príbehová mozaika a zasahovanie do pasívneho diania navôkol. Spolu veľmi jemné a obdivuhodné. Keď budem mať raz toľko čo teraz, asi sa v tom veľmi nájdem, no v tejto chvíli mi to nedá dať viac než 4*. ()
Z útržkov príbehov poskladaný film. Mozaika, kaleidoskop, vo výsledku poetický náhľad do života muža v kríze stredného veku. Martin Šulík vie, ako málo slovami povedať veľa a atmosféra filmu je dokonalá. Miestami vtipné, miestami smutné, celkovo tak na 3,5 hviezdy, ale dám 4 za "menzlovské" videnie sveta ()
Po pozretí filmu ma prepadol nedefinovateľný depresívny pocit, ktorý som mala po pozretí istého iného filmu a tak rozmýšľam- nie je to ten istý režisér, čo má na svedomí Záhradu? Pozriem a aha je to on. Opäť je tu v hlavnej postave muž, pri ktorom sa neviem rozhodnúť, či mi je sympatický, alebo vlastne mi skôr vadí, či je mastný, alebo vlastne slaný. Opäť sú tu nejaké scény, ktoré sa teda aspoň v mojom prípade vryli do mozgu, ako ten nekonečný prežiarený začiatok, potom tá čudná milostná hra, či útok Studenkovej na Angličanku.... Studenkovej tu škodí na výzore to nepekné oblečenie tiet rokov 90 a je tu cítiť aj akoby depresívnejšiu stránku týchto rokov, spolu s akýmsi prevládajúcim duchom vtedajšej Bratislavy. Občas mi bolo z niektorých scén trápne aj za tých ľudí a ťažko teda určiť, či boli títo ľudia len spontánni, alebo vlastne skôr trápni. Nie je mi z takýchto filmov dobre, možno ani nemá byť, ale hodnotenie to v tomto prípade nemôže zvýšiť. ()
Krása v plynutí. Je to živočišné, ale laskavé. Únik z toho, co nás trápí (ale nedokážeme to změnit). Drobnosti, které zahřejí na duši. Možná nám vyloudí jen nepostřehnutelný úsměv na tváři, nenutí nás k smíchu. Křehká melancholie v hledání a nalézání duchovního klidu. Pro mě (s filme Zahrada z roku 1995) se jedná nejen o nejlepší režisérův film ale i jeden z nejlepších slovenských filmů vůbec. P.S. Pro lidi znalé literatury – ve filmu je mimo jiné i pěkně zaznamenáno autentické rozjímání spisovatele Rudolfa Slobodu. ()