Cigalone

Spracovanie je príjemné, skĺbenie dokumentu a historického filmu je sympatickou kombináciou, no v dokumentárnych vstupoch je málo odborného obsahu.

Krásna sonda do ľudských pováh. Film o praobyčajných ľuďoch v praobyčajných barakoch. Nenápadný film o nás všetkých, pre nás všetkých.

Mimoriadne kontroverzný!

Nakoniec všetka sláva pominie a jediná istota je v rodine. Teší ma, že Leonardo začal brať role, v ktorých zdieľa určité posolstvo (Revenant, Vlk z Wall Street). Škoda, že sa štábu nepodarilo presvedčiť viacero hviezdnych osobností, súc hrajúcich len malú vedľajšiu rolu, súc nesúcich nejaké väčšie posolstvo. Niektoré sekvencie miestami nápadne pripomínali Stopárovho sprievodcu, čo je však pochopiteľné vzhľadom na myšlienku, ktorú sa divákovi (čitateľovi) snažia diela odovzdať. Tento film sa vymyká bežnej katastrofickej dramaturgii začínajúcej idylickou rodinkou a končiacej klasickým komerčným happy endom pre amerického diváka známym z nespočetného množstva gýčovitých katastrofických, hoc aj úspešných, snímkov. Konečne film z americkej produkcie, ktorý nepotrebuje dva konce (jeden pre amerického a jeden pre ostatného diváka). Nie. Americká krása je v tomto prípade zastúpená nádherným koncom sveta v celej jeho plnoštíhlej kráse marketingu, klamstiev, rodinkárstva, zatemnenej mysle, konzumu, naivity, biznisu, technologického pokroku a všetkého zlého, čo toto ľudstvo predstavuje. Nie. Ľudstvo aj napriek jasnému odkazu prírody, Vesmíru, Zeme, a pre veriacich aj boha, a po vzhliadnutí tohto pandimenzionálneho umeleckého diela, bude naďalej žiť v nevedomosti. Ak nič po reálnom konci sveta neostane, tak tento snímok a Hledám přítele pro konec světa by mal. Nie. Nech sa tí po nás poučia, že ľudstvo môže priviesť k záhube len ľudstvo.

Adaptácia románu Wattpadovej hviezdičky z Venezuely, Ariana Godoy, zdá sa, verne kopíruje dej v poradí šiestej knihy autorky. Je o permanentne nešťastnom dievčati, obyčajnej lacnej stalkerke pokúšajúcej sa získať pozornosť suseda z vyššej vrstvy. Suseda z vyššej vrstvy, ktorý by za normálnych okolností a v reálnom svete nielenže nebol susedom, ale o také dievča by ani nezakopol, pretože by bol s najväčšou pravdepodobnosťou pripravovaný na prevzatie rodinného biznisu. Ale to je údel románov. Slovami autorky je román o tínedžerke Raquel posadnutej Aresom – všetkým známy ako bohatý a obľúbený playboy; po náhodnom stretnutí, ktoré záverom vysvitne, že nebolo vôbec náhodné, sa ukáže, že jej zamilovanosť je všetko, len nie neopätovaná, a ich príťažlivosť prerastie do niečoho oveľa väčšieho. Otázka, ktorú má Rachel riešiť znie: mohla by byť z toho aj láska? Zdá sa, že Španieli nemajú (pravdepodobne vďaka temperamentu) talent na tieto rozvláčne romantické scenáre. Celý rad filmov s Hughom Grantom a Jennifer Lopez (nie spoločne) je založený na tématike oxymorónu lásky: bohatý/á - chudobný/á, ale s týmto filmom sa nedá porovnať. Treba vyzdvihnúť hlavnú dejovú líniu, ktorá sa drží budovania vzťahu medzi Rachel a Aresom. Prvé obsadenie Clara Galle do celovečerného filmu sa podpísalo na takmer nemožnej identifikácii s postavami. Ako povedal Kostelný, hrať so šarmom sa dá do 35ky, potom sa ukáže, že herci nevedia, o čom hrajú. Medzi nami, to isté platí aj v živote. Clara Galle bola polovicu filmu neistá, bolo vidieť, že medzi ňou a Julio Peňom nebol herecký súzvuk. Zhruba v polovici stopáže nastal kvalitatívny posun, ktorý už ale nezmazal stopu vrytú do srdiečka diváka. Clara začala prejavovať emóciu, ktorá pomerne rýchlo vyprchala. Julio nebol uveriteľný počas celého filmu. Obaja boli chladní, bezobsažní, neprežívali postavy, neprecítili ich, nepochopili, čo je ich úlohou. Evidentne ani nečítali predlohu. Vedľajšie postavy ostali v zatemnení a boli úplne zbytočné, nevhodné a scény zle zostrihané. Žiadne napätie, žiadna dráma, žiadne city, žiadna láska. Veľa sexu, ktorý v tomto žánri nemá svoje miesto. Chudina Clara, prvý film a už sa musí nechať "vojet", vylízať, no proste chýbal anál a BDSM. Za to muselo ísť hodnotenie rapídne dole. Teraz vážne. Vedľajšie postavy nedotvárali dej, len tam zbytočne obsmŕdali a divákovi nič nedali. Scenáristicky sa zdalo, že ide o klasický romantický žáner, no toho sa tvorcovia dokázali držať len v hlavnej dejovej línii. Vybočenia pôsobili rušivo. Rovnako rušivo pôsobila hudba. Dejové zvraty v romantických črtách príjemné a uveriteľné, v ostatných pokusoch o drámu vyzneli skôr tragikomicky. Nakoniec, zbytočne dlhá stopáž.   Niektoré, už stereotypné dejové komponenty, majúce za úlohu vybrakovať z divákov posledné črepiny normality, boli primerané Netflixu a ich politike, no aj smeru, ktorým sa kinematografia pomaly, ale isto, pod tlakom lobistov, sponzorov a majiteľov medií uberá. Preto tu nemôže chýbať náznak lesbického vzťahu medzi učiteľkou a žiačkou, aby sme u(po)kojili aj LGBT komunitu, ktorý však nemá absolútne žiaden súvis, spojitosť a vysvetlenie, keďže Daniela sa dá nakoniec bez spoilera dokopy s Artemisom (a na plese výrazne podotkne, že je mladší). Excentrický Yoshi majúci podporiť svojou postavou excentrické deti stratenej generácie bez sebavedomia so suicidálnymi sklonmi na antidepresívach hľadajúce svoju osobnosť "prekvapivým" výsledkom nepodporí, lebo aj keď si zamilovaný excentrik s dobre prekrveným údom, skôr sa utopíš, než získaš svoju vyvolenú, a ktorý sa na začiatku zjaví, potom zmizne, zase sa zjaví a zasa zmizne, až sa nakoniec jeho úloha prevratne ukáže. Uuu, troška napätia.. Yoshi hájac česť svojej "lásky", ktorá miesto učenia sa s ním išla radšej stratiť panenstvo a Aresom, omráčil princa v jasnej zbroji. Zrejme opätovné sucha v Španielsku spôsobili, že padol do takmer prázdneho bazéna. Za týchto "dramatických" okolností takmer zabil ešte stále nezískanú, klasickým romantickým scenárom skonfliktnenú lásku, no Rachel prišla včas, aby svojho princa v prázdnom bazéne zachránila. Vďakabohu. Julia sa nemusí zabiť pre naoko mŕtveho Romea. Vetou, pekné ako príbeh, či už na reálnych základoch alebo od základov fiktívny, možno aj trošku milý, ale inak plytké, nekvalitné, neuveriteľné, a ako inak, zbytočne veľa sexu. Zdá sa, že dramaturgia a réžia sa vybrala smerom k "modernému" romantickému filmu. Knižné spracovanie je nepochybne lepšie. Adaptácia v tomto prípade nevyšla. A pokus o klasický romantický film tiež nie.

Po filmovej stránke veľmi kvalitne spracované investigatívne dielo. Po vecnej stránke sa nemôžem v tomto prípade zdržať už nie recenzie, ale komentára na obhajobu všetkých slušných a poctivých mužov. Unikátny dokument tak nádherne ukazuje, aké sú (tieto konkrétne, no prípadov je neúrekom) ženy hlúpe a naivné tupelá, až na poslednú, ktorá Shimona Hayuta dostala. Alebo ako sa vraví u nás na Slovensku: neoje.eš, budeš oje.aný. Teraz ma všetci feministickí rovnoprávni svätuškári ukameňujú.. Nech aj! Tak tým ženám treba! Kto vyberie na seba pôžičky rádovo v stotisícoch eur pre muža, ktorý je údajne bohatý? Kto sa dá dokopy s bohatým magnátom, lebo mu/jej nestačí obyčajný tvrdo pracujúci, priemerne inteligentný partner? Veď tie ženy samé povedali, že ich budú ľudia odsudzovať a považovať za zlatokopky! Aby nie..keď o tom natočia ešte aj dokument, na ktorom zarábajú! Toto, vážení, nie je v žiadnom prípade podvod! Toto, vážení, je moderné poňatie reality show Zámena manželiek. V tomto prípade, zámena partneriek. Lebo keď nenásytné ženy dostanú od osudu sympatického, príčetného, dobrého a pracovitého šráca, tak čo zrobia? Nechcú ho. Lebo chcú presne takého, čo ich o.ebe. Neo.ebeš, budeš o.ebaná, lebo si lachvatá. A ak by sa chcel niekto ohradiť, že žid sa priživil na Európe, pozrite sa, ako sa voči sebe správajú samotní Európania. Albánska a Ukrajinská mafia po celej Európe výnosne obchoduje so ženami, zbraňami a drogami. Európania doslova ničia životy Európanom..kde to ideme porovnávať s nejakým privyrobením si na ženskej hlúposti a naivite?

Príjemný, vizuálne príťažlivý film s, už tradične, premárneným námetom. Musím uznať, že casting na hlavnú postavu bol sympatický, pravdepodobne preto, že sa obsadil sám pán režisér. Už tak z neho srší exaltovanosť prvej triedy. Je vidieť, že si egocentrizmus ešte aj užíva. Ostatok bol skôr naplnením kvót potrebných pre prípadnú, ale nezískateľnú cenu. Ale k filmu samotnému. Celá výprava je robená narýchlo, ako keby si niekto odskočil na malú. Veľká škoda premárnenej prípravy plánovania, z ktorej sa dalo vyťažiť maximum a ukázať čo-to z majstrovského umu vykrádača trezorov. Evidentne chýba naštudovanie základnej pointy - mechanizmu fungovania trezorov. Na tom mal byť vystavaný príbeh, pretože úvod a kolízia (zauzlenie) k tomu jasne smerovali, očakávajúc vyvrcholenie ako po dosiahnutí Mt. Everestu. Mt. Everest však nebol. Práve naopak, začal sa rúcať. Zatiaľ perfektne vyzerajúca dejová línia skončila s prvým šerpom. Očakávateľná a želateľná gradácia deja (ak sa ukázalo, že Matúš je skvelý v otváraní trezorov a našla si ho jedna zo 100 najkrajších žien roku 2013, tak to bolo treba vypiplať) ostala len v oblasti zbožných prianí. Áno, koniec ma dojal, ale to nezachráni "spackaný" základ. Nuž, je asi údelom tejto doby vyrábať nekvalitné snímky a vďaka rôznym médiám ich pretlačiť na svetlo sveta. Rozhodne však lepšie, než Red notice. Záverom, prequel je absolútne odlišný od sequelu (Armáda mŕtvych), čo už je pre mňa absolútne fiasko. Zrejme po zistení, že heist žáner nepriniesol Matúškovi želaný efekt, vsadili na tradičnú zombie apokalypsu, ktorá je dnes v kurze viac, než kedykoľvek predtým. Alebo to bolo naopak?

Film. Intelektuálne tak sýty ako sám život. Kaleidoskop tém a vynárajúcich sa otázok v hlave nenechá chladnou ani ľadovú kráľovnú. Nízkorozpočtová komorná dráma, ktorá má so science-fiction spoločné asi toľko, koľko Jules Verne s adaptáciami jeho diel, je unikátnym vyvrcholením života Jeromea Bixbyho, ktorého ja osobne neevidujem ako Star Trek scenáristu, však ako známe meno kinematografie. Kontroverzia rozoberaných tém je nadčasová a priamo úmerná účastníkom rozlúčkovej domácej konferencie. Absentujú ultramoderné témy, ako 11. september (čo nemohol byť problém zakomponovať), rodová rovnosť, politická korektnosť, ktorá bola v 2007 na vrchole. Naopak, film sa ostentatívne drží tematiky a navodzuje realistický pach skutočnej rozlúčky skutočného preživšieho cromagnonca Oldmana so štipkou empatie. Adaptáciu divadelnej drámy umocňuje po hodine 10 neúplnej polyhistórie očakávanie zvratu biológom Harrym. Na vizuálnej sile kresťanstvu pridáva v istých momentoch neprehliadnuteľný "obraz" Edith-kresťanky, sťaby mocnej vojvodkyne maľovanej Vermeerom. Z detailov sa skladá svet, zo scén sa skladá film. Rossellini vraj povedal: "Nechcem natáčať pekné filmy, ale filmy užitočné.", a Rossellini bol niekto. Najlepší upokojujúci, intelektuálny stimul po dlhej dobe, pri ktorom si je radno dať aj nejaký ten mrazivý koňačik, aby ste sa vládali dychtivo a kriticky zamýšľať nad každou jednou myšlienkou, nad každou jednou scénou tohto užitočného filmu, lebo čo ak ani smrť nie je istotou?

Mne to rozum neberie.

Famózna komédia, ktorá s ľahkým nadhľadom a nádychom komicky vykresľuje život židovskej rodiny v západoeurópskom prostredí. Tvorcom sa podarilo zachytiť a do humorných scén zasadiť tradície, náboženské prejavy a úkony, správanie, každodenné situácie, ale i určité stereotypy, čo v rigídnom, prísnom svete židov v spojení s yiddishe mame vyčarí zubatý úsmev na nejednej tvári. Ide skutočne o veľmi špecifický plot, ktorý nemožno porovnávať s Neortodoxnou, o ktorej zrade som presvedčený a myslím si, že by mala navštíviť psychológa a nie písať o tom knihy a točiť filmy, len preto, že nedokázala prijať to, kým je. Naopak, Mordechai, ktorý sa chcel rovnako vymaniť zo zväzujúceho prostredia komunity a pravidiel, bol podaný milosrdnou rukou a ten istý príbeh nabral úplne iný rozmer. Dedukujúc -> nie je ľahké porozumieť všetkému vo filme, ale to nemožno pričítať na vrub filmu, ak divák nemá ani šajnu o židoch. Film nie je popularizačno-náučným dokumentom o živote Ž/židov a možnostiach opustenia komunity, ale osobitou komédiou zo špecifického prostredia.