Meruňkový ostrov

Taka ta nevera po madarsky na sposob rezisera Petra Bebjaka. Slovensko mam vyborne prekrizovane, a mozem zodpovedne povedat/napisat, ze TAKTO SA NA ZITNOM OSTROVE ROZHODNE NEHOVORI. A Szidi Tobias krasne predviedla, ze je hereckou tragediou na pohladanie. Filmov ako Marhulovy ostrov tu mame tolko, ze ich mozeme kludne lopatami prehadzovat. Sracka za 5 % (31.01.2013)

Asi keby som to videl niekde inde ako na bažante v Kysuci s fľašou vínka, tak hodnotenie by bolo o stupeň menšie. Ale fakt neviem, asi ani nie keď tak nad tým rozmýšľam. Celý čas film podkresľuje dobrá hudba, kamera je tiež fajn. Tým čím si ma získal boli reálie. Bebjak sa vysral na vyumelkovanú súčasnosť, ktorá vo väčšine prípadoch ani neexistuje (napr. Polčas rozpadu, Tajnosti) natož funguje, ale vsadil na poetiku a najmä tradície na ktoré dosť zabúdame. Zdá sa, že toto je ten pravý recept na to ako rozprávať príbehy u nás a o nás. (11.07.2011)

Nedá sa mi povedať že by mi to úplne vadilo. Prostredie je v pohode. Rovnako aj kamera. Dvojica Mokos a Nádasdi tiež. Zvyšok je ale bordel. A to hovorím konkrétne o scenári a o hlavnej hereckej predstaviteľke. Nejako som nevidel tie jej strasti. Milovali ju muži. Myslím si že zdedila aj usadlosť. Mala dvoch synov. Neviem. Chlapi si svoje chyby uvedomovali viac. Snažili sa ich zmeniť alebo sa nad nimi povzniesť, hoci bolo jasné, že to asi nedokážu. Ako romantizujúca predstava vidieka s alkoholom, krčmárkou a peknými scénami na jazere by to mohlo byť až poetické - alá Záhrada - keby to bolo o hľadaní šťastia dvoch bratov. Szidi som neveril ani ten plač v aute ani tú sebestačnosť. Beriem to ako Bebjakov začiatok. Nemyslím si , že to zapadne prachom tak ako Návrat Bocianov. Ale točiť takéto drámy mi prišlo vždy zbytočné. (13.08.2019)

Stroskotankyňa sa ocitla na pustom ostrove. Nie je celkom pustý, ľudí je tam dosť, len im nie celkom rozumie. Ujmu sa jej dvaja bratia, ktorí majú malú farmu. A videla, že je to dobré, tak tam zostala. Už nikdy neuvidela svoj panelákový byt a ani po ňom netúžila. Každodenná drina, občas netradičný adrenalínový lov sumcov, futbal, a samozrejme zber marhúľ. Film so silnou atmosférou maďarskej dediny, výbornou hudbou na miestne motívy a dusivým koncom, ktorý ma dostal. A chlpatý melón si radšej nechcem predstaviť. (26.09.2016)

Zlyháva to na scenári. Nič sa tam nedeje kvôli niečomu, postavy nenapĺňajú svoje dramatické potreby. Rádoby drsno-živočíšna (ľutujem Szidi Tobias, ktorá okrem najintimnejšieho miesta ukázala všetko) a poetická výprava na dedinu, do záhrady. Množstvo "turistických" elementov ako lov sumcov a iná dedinská romantika. No ten scenár je najslabší. Postavy plávajú vo zduchoprázdne, Tobias je neukotvená podobne ako postavy z Poledňákovej filmov a vyzerá to, že je na celoživotnej dovolenke. Zrazu vie šoférovať nákladné auto, má aj peniaze, aby ho kúpila a nikto sa nečuduje, že tento nákladiak zo šrotu hneď funguje. Téza o osudovej žene, čo kvôli nej všetci hynú. Neelegantné narábanie s časom. Pohľad na dedinu je tu tentoraz nasnímaný "z ruky" respektíve "zo steadycamu", to je asi ten prínos, o ktorom všetci vravia. Ináč samé klišé: macho, čo trtká krčmárku (ako z Kurvahošigutentág), bitka na futbale, rázovitý Pišta Báči, dlhovtáky uchylák. Je to úplne niečo iné ako Pokoj v duši, napriek tomu mám pocit, že sú to zase len romantické báchorky z vidieka. Veľké plus je Nadasdiho herecký výkon. Veľké mínus je totálne nadužívaná hudba. (30.05.2012)