Présumé coupable

Mám s týmto filmom problém. Posudzujúc príbeh, dospel by som k tomu, čo slušným slovom môžem označiť za rozhorčenie. Rozhorčenie nad súdnym a väzenským systémom, nad tým, že sa pre procesné pochybenia púšťajú zločinci na slobodu a v tomto prípade sa neuplatnila zásada, že vina musí byť dokázaná "nad všetky pochybnosti", že keď pochybí štát, nesmie sa to vybaviť pokarhaním vinníka, ale plným odškodnením obetí. O tom vo filme a asi ani v skutočnosti nepadlo ani slovo, lebo všetkých zaujíma každý detail o zločincoch a nič o obetiach. Americký porotný systém tiež nie je voči pochybeniam imúnny, ale jeho odolnosť je podľa mňa vyššia, ako inštitút vyšetrovacieho sudcu. Lenže toto je filmová databáza a nie právnická. A film bol podľa mňa pomerne rozháraný až chaotický a bolo v ňom dosť vaty, čo spôsobovalo stratu plynulosti a konzistentnosti deja. (26.12.2021)

[FFF 2012, Sydney] Zručne obstaraná jednohubka o pošramotenosti justičných orgánov, ktoré si ako zvyčajne robia len to, čo sami chcú, resp. potrebujú. Až sa nechce veriť celému tomu (akokeby) umelo vyostrenému divadielku okolo Marécauxa a jeho prípadu, ale po menšej revízii kadejakých pofidérnych verdiktov z rôznych kútov sveta sa zas pochybnosti o neuskutočniteľnosti skôr vytrácajú, než pretrvávajú. Garenq to vzal od podlahy a ani na minútu nepoľavil, určite má svedomito napozeraného Greengrassa od ktorého si prepožičiava "reportérsky" neposednú kameru spolu so strhujúcim strihom+vypúšťa na plac nezdráhavého Torretona predvádzajúceho snáď ani necvičené a teda perfektne živelné výstupy. "Présumé coupable" nie je žiadnym majstrštykom, tá "televíznosť" sa-aj napriek pravdepodobnej zámernosti-prehliadnuť či naplno obdivovať až tak nedá, no skrz to ide o ďalšie, nadmieru dobre tlmočené trpké svedectvo o relativite pojmu objektivita po ktorom Vám do smiechu celkom iste nebude. (23.03.2012)

Pre mňa osobne najsilnejší film 13. MFF Bratislava. Málokedy sa mi stane, že pri sledovaní nejakého filmu úplne zabudnem na to, že sa jedná o film, že sa jedná v podstate o fikciu (samozrejme, že je to rekonštrukcia skutočných udalostí, a predpokladám, že pomerne presná a autentická, ale aj tak je to umelecké dielo, autormi zámerne transformované), že si nevšímam formu, neriešim jednotlivé zložky a ich prevedenie, ale som hlboko ponorený v príbehu, totálne vtiahnutý do deja, emočne vyburcovaný a zabúdam na hranicu, ktorou je plátno a mám chuť postaviť sa v kine a kričať, keď sa deje nespravodlivosť, nadávať a biť sa za hlavného hrdinu, zahraného mne doteraz neznámym phillipem torretonom, ktorý podal výkon, za aký sa dávajú tie najväčšie ocenenia. (11.11.2011)

Uff, justitia est caecus v plné palbě, která člověka ždímá po celou dobu a ani na konci se nic nezlepší. Člověk by možná s nějakým odškodněním a trestem pro pravé viníky přivřel oči nad tím příkořím, nicméně závěrečných pět minut je jenom nevěřícným valením očí nad tím, že se i dnes může dít něco tak neuvěřitelně nespravedlivého. 100% (24.06.2017)

hodne solidne ztvarnena soudcovska arogance a zvule, nedokonalost a absurdita systemu (vykonne i soudni moci); soucasne take nazornost v pomijivosti lidskych zivotu a dopadech lidskych predsudku, ktere v divakovi, zvlaste ve vztahu k citlivemu tematu jako je pedofilie, vyvolavaji spoustu otazek vcetne presumpce (ne)viny. nestudoval jsem pripad, ale verim, ze k procesnim chybam, ktere pripad ve filmu provazely, mohlo dojit. vzhledem k mlademu veku soudce burgauda je k zamysleni i jeho zpusobilost a minimalni vekova hranice pro vykonavani funkce soudce. nedelam si iluze, ze neexistuji podobne pripady kdekoliv na svete. (30.03.2014)