"Keď niekoho milujem, tak je to len a len moja potreba ho milovať a nemôžem chcieť, aby mi bol za to vďačný. Jediné, čo mu môžem ponúknuť je, že budem natoľko kvalitný, že ma bude mať rád nezávisle na tom, čo k nemu cítim ja.” - Vetchý, Cinema
Ondřej Vetchý - člen Českej filmovej a televíznej akadémie - vyštudoval pražské konzervatórium, krátko na čo (1984) sa stal členom Činoherného štúdia. Popri tom pôsobil jeden rok v divadle E. F. Buriana a dlhšiu dobu bol tiež členom pražského činoherného klubu. Na plátne debutoval už v roku 1981 epizodnou roličkou v detskom filme NEŘÍKEJ MI MAJORE. V tomto období, začiatkom osemdesiatych rokov, stvárňoval väčšinou mravne narušených vydedencov na okraji spoločnosti. Bol ním napríklad pacient výchovného ústavu v dráme ZÁMEK "NEKONEČNO" (1983), šikovný zlodejíček z LÁSKY Z PASÁŽE (1984) alebo popový spevák Míša v smutnej komédii PRODAVAČ HUMORU (1984). Nezbednícku povahu duchaprázdneho baviča dokázal načrtnúť i na malej ploche, kde si bez problémov dokázal udržať cit pre mieru a jemné odtienenie svojich postáv. Dokonalým príkladom toho je jeho výkon v rozprávke S ČERTY NEJSOU ŽERTY (1985).
Na prvú hlavnú rolu si musel Ondřej počkať až do roku 1988, kedy ho režisér Miroslav Zábranský oslovil s jeho debutom DŮM PRO DVA (1988). V príbehu o dvoch rozdielnych bratoch stelesnil ďalšieho z ľahkomyseľných spratkov, spoliehajúcich sa na svoju roztomilú drzosť a imidž urečneného zvodcu. Za svoj strhujúci výkon v komplikovanej, tragickej roli bol ocenený Európskou filmovou cenou Félix a vzbudil ním pozornosť nielen u divákov a kritikov, ale tiež u filmových a televíznych režiséroch.
A tým sa strhla lavína Vetchého vynikajúcich výkonov v hlavných úlohách. Tragický hrdina v LETE ASFALTOVÉHO HOLUBA (1991) slovenského režiséra Vlada Balca, mladý Emil vo Weissovom MARTY A JÁ (1990), exkluzívna rola v anglickom filme s Anthonym Hopkinsom PROCES (1992) alebo namyslený princ Velemír v KOUZELNÉM MĚŠCI (1996). To všetko boli snímky, kde predviedol svoju univerzálnosť a osobitý, vysoko nadštandardný herecký prejav.
Nie všetky jeho postavy však boli iba negatívne, temné a dramatické a občas sa zhostil i otvorených a pozitívnych nadšencov, ktorí vo svojom okolí vynikali optimizmom, odvahou a horlivou činorodosťou. A práve tieto sa zrejme stali tým najkrajším, čím sa zapísal do myslí divákov. Vďaka svojej citlivosti, charizme a veľkej fyzickej energii totiž dokázal tieto postavy posunúť smerom k roztomilo ironickému a sebaparodickému nadhľadu. Vzpomeňte si na vojaka Kefalína z komédie ČERNÍ BARONI (1991), Bajniša Zisoviča z neskoršieho debutu režiséra Dostála GOLET V ÚDOLÍ (1995) alebo konečne na energického ocina, ktorý kvôli spoločenským tlakom skĺzne do hlbokej depresie (BÁJEČNÁ LÉTA POD PSA, 1997).
Úplne najviac si ale Ondřej nepochybne cení spoluprácu s tandemom Ján / Zdeněk Sverák. Tí ho obsadili do minirole vidiča električky už vo svojom debute OBECNÁ ŠKOLA (1990), aby mu napokon poskytli jednu z najsympatickejších úloh v oscarovom KOLJOVI (1996). Bol ňou hrobár Brož a predstavil sa ňou divákom po celom svete. No a po miniroli a výraznejšej vedľajšej roli mu napokon Ján Svěrák zveril rolu hlavnú - a to v najnákladnejšom a najočakávanejšom českom filme posledného desaťročia. Ondřej sa svojho Františka Slámy v TMAVOMODRÉM SVĚTĚ (2001) chopil s bravúrou skúseného a profesionálneho herca a spolu s tromi nomináciami na Českého leva (GOLET V ÚDOLÍ, KOLJA, BÁJEČNÁ LÉTA POD PSA) vo vačku sa stal jednou z najvýraznejších osobností súčasnej českej hereckej scény.
Martin "POMO" Pomothy
