Únos

Veľmi vďačný (sme svedkami viacerých projektov súčasne), no spracovaním náročný námet. Filmári však pri dôraze na realistickosť príbehu a na takmer až dokumentaristický nádych filmu zabudli, že sa treba venovať aj kontaktu s divákom. Postavy síce boli charakterovo vykreslené pomerne presvedčivo a presne, ale prenesenie z plátna na diváka bolo chladné a bez emócií, z čoho pramenila aj moja ignorancia v závere, kedy som mal pocit, že režisér by aj chcel zatlačiť na pílku, ale už som mu to akosi nezožral. Samozrejme, že snaha o vymknutie sa z klasickej šablóny rukojemníckej drámy bola jasná, ale absencia poriadnej atmosféry je u mňa netolerantovateľná. Tempo filmu si ale drží dobrý spád, herci presvedčiví, režisérsky stabilné a celkovo obstojné. 70%. (02.11.2013)

Ale notáák..žeby nás tu někdo vodil za nos? Kde jsou ty letadlové lodě? Kde jsou ti snipeři? Kde je přímý zájem presidenta? Ahá jasně to mají jen ve velkém a nejlepším USA.. Všude jinde(jako např. v zaostalém dánsku) kde nemají na palubě Foresta se musí spokojit jen s telefónem, faxem, pevnýma nervama a hromadou trpělivosti.... Pche-Pól Zelenátráva se může jít se svou propagandou tak akorát vysrat........ Spoilery..............Mám jen dvě výtky 1.Ta bezhlavá koza byla zbytečná. Dopad té scény by byl stejný i bez toho záběru.. 2. Koncovkový twist s mrtvým kapitánem byl taky trošičku jako pěst na oko. (30.05.2014)

Myslím, že sa nedá vyhnúť porovnávaniu Únosu s kpt. Philipsom. Rovnako, ako viacerí som najprv videl americkú verziu únosu a až teraz dánsku a aj keď som mal k nej viacero výhrad, dánsky Únos u mňa skončil horšie. Dôvodov je niekoľko. V Únose je dôraz kladený na vyjednávanie a na osobnostné kvality šéfa spoločnosti. Film ponúka takmer dokumentárny, ale tiež aj stereotypný obraz na priebeh vyjednávania, ktoré striedajú momentky zo situácie unesených námorníkov. Je zaznamenávaný počet dní od únosu, je vidieť zmeny v psychike námorníkov, ale nepochopil som napríklad, čím sa živili únoscovia a posádka, keď už po mesiaci lodný kuchár oznamoval, že nemajú potraviny.  Ulovená ryba a tri importované kozičky predsa situáciu nemohli vyriešiť. Vyjednávaním znižovaná suma pre únoscov je prílišnou daňou za utrpenie rukojemníkov z lode. Okrem toho je príliš vysoká a tento spôsob riešenia únosov považujem za podporu únoscov. Moja predstava, že po odpútaní sa člnu od unesenej lode priletí lietadielko s guľometom a únoscovia spočinú na dne mora, sa nebude páčiť najrôznejším ľudskoprávnym organizáciám, i keď vyhovuje zásade, že s únoscami sa nevyjednáva. Vo filme absentovala úloha štátu a poisťovne a tiež akýkoľvek náznak prevencie podobných udalostí. Za tri milióny dolárov je možné dlhodobo chrániť obchodné lode ozbrojeným sprievodom. Pamätám si doby, keď v každom našom lietadle cestovali dvaja policajti v utajení a ekonomiku to nezruinovalo. (25.10.2023)

[SCANDI 2014] Kapringen ako prvý samostatný celovečerný film Tobiasa Lindholma je ideálnym prostriedkom na pozorovanie formovania autonómneho rukopisu i estetiky prostrednej generácie súčasných dánskych filmárov vo vzťahu k svetovej produkcii. Neokázalý realistický prístup látke, založený na pomalom stupňovaní psychologického napätia a dávkovaní informácií zo striedavej perspektívy dvoch hlavných postáv je strojcom autentickejších emócií, než je tomu u zaoceánskej konkurencie (narážam samozrejme na Greengrassove Captain Phillips). Výber ústredných mužských hrdinov dáva pocítiť fatálnu absenciu kontroly nad situáciou a znepokojujúci prerušovaný informačný tok (zmena postavy vždy znamená časový skok smerom vpred a ignoruje blockbusterovú koncepciu paralelných dejov pomocou krížového strihu) spôsobujú, že sa i samotný divák teší z každej možnosti námorníkov vyjsť na čerstvý vzduch alebo pokroku v rokovaniach. Vďaka tomu má Lindholm priestor stále kam organicky vyhrocovať situáciu, pričom po väčšinu diania sledujeme civilné postavy vykonávajúce rutinné činnosti - Peter jednoducho rokuje a Mikkel varí, presne tak ako v expozícii. Ešte väčší tlak na diváka vyvíja nemožnosť určiť kto z pirátov velí prepadu, keďže angličtinu ovláda iba Omar, ktorý je údajne len tlmočník. Psychologické peklo završuje úplné odrezanie od zásadných momentov, ktoré sú pre americkú produkciu charakteristické - nevidíme samotnú scénu prepadu a keď sa piráti vyhrážajú zabitím Mikkela a zaznie výstrel, trvá veľmi dlhú dobu, než sa dozvieme, či je skutočne mŕtvy. Tento postup je príznačný pre celý námet i naratívnu stratégiu filmu. Zároveň sa tým neumelo diferencuje od bežných žánrových filmov a inteligentne, nie však predpisovo poukazuje na prednosti dánskej kinematografie. 90% (18.01.2015)

Vyjednávání se somálskými piráty není tak snadné jako s japonskými obchodníky a na každé lodi nevaří Casey Rybak… Ne, tady se vlastně za celou dobu nikdo o nic nepokusí (což asi bude nepřekonatelný problém pro vyznavače akčních filmů či dynamicky vyprávěných příběhů), jenže ve skutečnosti by to bylo právě asi nějak takhle. Námořníci jsou jen lidi, co mají strach o svůj život, chybí jim jejich rodiny a nechtějí si hrát na elitní veterány ve výslužbě. A to je to, čeho si na tomto snímku můžeme cenit. Pečlivá až dokumentární režie Tobiase Lindholma, který nikomu nic necpe, jen pozvolna a realisticky vypráví příběh obyčejných námořníků na unesené lodi Rozen a současně rozvíjí linii odehrávající se tisíce kilometrů daleko, v dánské metropoli, kde probíhá nelehká licitace šéfů společnosti o životy jejich zaměstnanců. Ti sice sedí v kravatách za stolem v pohodlí kanceláře, ale na nich leží tíha odpovědnosti, jak to celé skončí. Možná mohl Tobias Lindholm ukázat i samotné přepadení lodi, byl by to výrazný dramatický moment, který by přitom stejně jako zbytek filmu byl v souladu s realitou. Ještě bych doplnil, že mě zaujalo, jak piráti lišácky delegují jakoby „komunikátora“. :-) (16.09.2013)