Profesionál

Film ma povesť drsnej záležitosti, ale - i keď to určite nie je komédia, tvorcovia sa našťastie nesnažia Belmonda vmanévrovať do nejakej extra brutal pozície. Jeho hrdina je sympatický (a nie úplne jednoznačný), naháňačka i "westernový" súboj super a Morriconeho hudba dotvára určitý emočný presah... (31.12.2016)

I když pominu ten nádherně emotivní příběh s neuvěřitelně gradujícím finále, i když pominu ten osudový střet dvou můžů, i když pominu nezapomenutelnou hudbu Ennia Morriconneho, i když pominu fakt, že ve skutečnosti dva velcí kamarádi Jean - Paul Belmondo a Robert Hossein zde zahráli takovým způsobem, že jim oběma jednou v nebíčku za tohle mistrovské představení naleje šáníčko bůh osobně, pořád mám dalších 136.549 důvodů proč tomuhle filmu dávám pět hvězdiček, protože přesně 136.549 políček na filmovém pásku má snímek Profesionál................................................ne kecám, já nevím kolik má tenhle film políček na celuloidu, ale pravdou zůstává, že ať má tenhle film políček kolik chce, já miluju každý z nich. (12.01.2010)

Bohužel nedotažené. Chi Mai udělá své, ale jinak je to povětšinou ne tak dobré, jak mohlo být. Pramení to hlavně z obsazení Belmonda, který do tak extra-vážných rolí nezapadá a neustále se snaží hláškovat a dělat svého obvyklého sympatického drsňáka - jenže tady je jeho postava o dost komplikovanější, což na ní ale skoro není vidět. (26.02.2011)

V bohatej filmografii francúzskeho hereckého velikána → Jeana-Paula Belmonda, sa síce až tak extra dobre nevyznám, (ne)orientujem sa, aspoň zatiaľ nie, lebo neskôr chcem a musím (skrátka, nevidel som toľko filmov, aby som to mohol vedieť prípadne kvalitatívne posúdiť), čiže tým pádom nemôžem úplne čestne prehlásiť, že skrz Profesionála, uzrelo svetlo sveta, hercov doposiaľ najlepší film, ale rozhodne si myslím, že sa jednoznačne jedná o jeden z jeho najlepších kinematografických zárezov, ktorý ma mimochodom mimoriadne zaujal, aj keď som na ňom súčasne ponachádzal i niekoľko viditeľných „chýb na kráse”, no i napriek tomu väčšinou prevládala veľká, až skoro by som povedal, že „maximálna spokojnosť”, možno i vďaka emotívnej, Morriconeho hudbe, teda by som sa mal najmä vrelo poďakovať → večne sa opakujúcemu, hudobnému motívu: Le vent, le cri ( Vietor, krik ), čo sa divákovi snáď automaticky vryje pod kožu, že sa dá počúvať i samostatne. Na základe toho ale nehovorím, že „Bébel” by bol v nejakom, výraznejšom ústraní, ba práve naopak, dáva zo seba maximum, a to konkrétne od začiatku až po koniec, keď sa mi už tisli slzy do očí z predchádzajúceho diania, ktoré ma normálne priklincovalo do sedačky ! Protagonistovi zvyčajne šliape na päty → vskutku nepríjemný antagonista Robert Hossein (tieto postavy to proste majú v náplní ich práce, ale tento to ešte akosi strašne obľubuje), s ktorým nebude žiadnej núdze o samé konfrontácie, kde dokonca tá naprosto zásadná, je ako vystrihnutá z „Divokého západu”, ale to už trochu predbieham nasledujúce udalosti, pretože s agentom tajnej služby, Josselinom “Jossom” Beaumontom v podaní J-P Belmonda, sa na samý úvod, najprv zoznamujem v dosť prekérnej situácii v jednej z afrických krajín, aby som pokračoval v jeho ťažení po Paríži, kedy sa veci stávajú priamo súmernými... Nie je nad to si zakaždým vychutnávať staré, či povedzme aj staršie filmy, keďže tie „nové”, v podstate, nestoja vôbec za nič !   (25.06.2022)

Doteraz šla Belmondova filmografia akosi (nechcene) mimo mňa, tak som sa do nej konečne zahryzol a toto je jeden vôbec z prvých filmov, ktorý som s týmto francúzskym sympaťákom videl. Je nutné povedať, že som čakal nejaký ľahší žáner, podľa čo sa o belmondovkách hovorí. Námet je skvelý, príťažlivý a s veľkým akčným potenciálom, ktorí tvorcovia naplno využili. Prestrelky, bitky a hlavne jedna jediná autonaháňačka boli natočené presvedčivo a vo veľkom štýle. Takmer päťdesiatročný Belmondo bol v tomto v perfektnej forme, dokonalý masér. 90%. (24.04.2009)