Diplomacie

Zase jednou po čase zajímavý střípek z historie, o kterém jsem neměl vůbec žádné tušení. I když jsem spoustu dokumentů na tohle téma viděl, tak tohle mi nějak uniklo, nebo jsem se zrovna věnoval jiným účelům. Že je Paříž nádherné město, to ví skoro každý (zá)školák, ale už málo lidí ví, komu nebo spíše čemu za to z velké části vděčí. Pokud jste na tom jako já, rozhodně neváhejte, dostane se Vám jedné nenápadné, konverzační lahůdky, která malinko osvětlí, jak to s tímhle městem mohlo být a jak nakonec doopravdy bylo. (20.03.2015)

"IT'S A SIMPLE QUESTION. WHAT WOULD YOU DO IN MY SHOES?" ------------ André Dussollier a Niels Arestrup tu zvádzajú fenomenálny herecký koncert v izbe parížskeho hotela Le Meurice počas jednej júlovej noci roku 1944, kedy sa rozhodovalo o osude Mesta svetiel. Zničiť alebo nechať žiť? Arestrup, hrajúci generála Choltitza, predvádza silne charizmatický výkon, s každou vetou nesúcou váhu a serióznosť, prednesenou tak, akoby ani nebol Arestrup, ale sám Choltitz. Dussollier, ako konzul Nordling, rovnocenne sekunduje. Taktiež rozmýšľam, či scéna, v ktorej Nordling presviedča Choltitza a hovorí mu, aby si seba predstavil na tomto [jeho izba] balkóne o päť rokov neskôr, je odkazom na skutočnosť, kedy sa Choltitz o 12 rokov neskôr vrátil do hotela Meurice, kde ešte stále robil ten istý barman, ktorý tam pracoval aj v 1944 a ktorý Choltitza spoznal, ponúkol mu šampanské a zobral ho do "jeho" izby, v ktorej stál 15 minút ako omámený. A keď už sme pri tých historických (ne)presnostiach, mám silný pocit, že Diplomatie neodvádza tú najlepšiu prácu. A to teraz čisto odhliadnuc od pohnútok samotného generála, keďže o tých vie najlepšie iba on. Napríklad, film uvádza v záverečných titulkoch, že Choltitzovej rodine sa nič nestalo a neboli ani zatknutí, pričom francúzski historici tvrdia, že jeho rodina bola v koncentračnom tábore. Film taktiež tvrdí, že sa Choltitz stretol po vojne (r. 1955) s Nordlingom, pričom som o tom nenašiel žiadne dodatočné informácie, iba že sa stretol s predsedom metského zastupiteľstva Taittingerom, keď navštívil Meurice (r. 1956), s ktorým sa spolu s Nordlingom stretával počas vojny. Taktiež film tvrdí, že Sippenhaft sa preniesol do praxe na nemeckých dôstojníkov kvôli Choltitzovi a jeho predchodcovi, pričom sa tak stalo kvôli neúspešnému atentátu na Hitlera z 20. júla 1944. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Presne kvôli takýmto "chybám" by si film štyri hviezdy zaslúžiť nemal a rozhodne by sa našli aj lepšie spôsoby dramatizácie diela. Tri hviezdy sú ale paradoxne skutočne žalostne málo za výkony podávané ústrednou dvojkou a tiež za to, že som si film značne užíval a niekde v polovici zvažoval päť hviezd. (16.12.2020)

Zaujímavá konverzačka, bolo to však všetko naozaj tak? Naozaj sa Dietrich von Choltitz rozhodol správne na základe dialógov s Nordlingom a vlastného svedomia? Sám tvrdil, že áno a film je natočený presne podľa jeho pamätí, lenže nepíšeme svoje pamäti tendenčne? Vraj sa Hitlerovi vzoprel, pretože miloval francúzsku históriu a kultúru a nechcel zničiť tú krásu. Na druhej strane máme už dôkazy, že to ani nemohol urobiť. Nemal už mesto pod kontrolou, veľká časť bola už kontrolovaná odbojom. Film teda poukazuje na jednu z možností, ale pravdu si odniesol von Choltitz do hrobu. Čo však filmársky treba vytknúť je angažovanie skoro 70-ročného herca, na ktorom už vidieť, že je deduško. Avšak von Choltitz mal vtedy 50 rokov a ďaleko od nejakého starca. (05.12.2021)

"Ak zničíte Paríž vaše deti a všetci čo prežijú budú nosiť hákový kríž vytetovaný na tele, tak ako iní teraz nosia žltú hviezdu..." Skvelý, takmer výlučne konverzačný film, dokáže diváka v istých momentoch doslova prikovať. Viac ako polovica tohoto nie veľmi dlhého filmu tvoria dialógy medzi dvoma mužmi. Nemecký generál mal od začiatku v sebe niečo ľudské, len to šikovne maskoval za Hitlerove rozkazy. Priznajme si, že nebol vôbec v ľahkej situácii a jeho postava bola veľmi silná, dobre napísaná i zahraná. Keďže Paríž dodnes stojí a vieme ako film skončí, nestačil som sa čudovať, že som o tejto významnej udalosti dejín nevedel. (Ja vždy hovorím, že 2.svet. vojna - hotová studňa na filmy...) Skvelý príbeh, výborné dialógy, dobre vybraní herci, jednoducho samá chvála. Niektoré dialógy a zábery na mesto pripravené explodovať ma nejako dojímali. Neviem, či začínam starnúť, alebo film takto zapôsobil i na iných divákov, no každopádne prekvapenie. Nechápem, že s týmto príbehom neprišiel niekto skôr, ale ešte donedávna bolo v móde ukazovať všetkých Nemcov ako nacistické stroje bez srdca a názoru. Ďakujme za objektívnosť a snahu ukázať dejiny v pravom svetle. --------V Paríži my malo meno Choltitz svietiť na Eiffelovke.------- 100%. (01.01.2015)

Skvělý film o záchraně Paříže na konci druhé světové války. Hitler, poté, co mu spojenci vybombardovali všechna velká německá města, chtěl za každou cenu odvetu. Přestože věděl, že válku má prohranou, rozhodl vyhodit Paříž do povětří. Včetně Eiffelovy věže, baziliky Sacre-Coeur, Invalidovny, paláce Louvre, katedrály Notre Dame, všech mostů, muzejí a dalších památek. A vyvraždit přitom třeba celý milión Pařížanů. Generál vod Choltitz to dostal rozkazem a podminovány už byly všechny mosty i další objekty. Jedné noci však na hotelu navštívil generála tajnou chodbou švédský konzul Nordling. Vedli spolu dlouhý rozhovor, který měl jediný cíl - zachránit Paříž i její obyvatele. (04.04.2020)