Režie:
Dušan HanákKamera:
Viktor Svoboda st.Hudba:
Ladislav GerhardtHrají:
Václav Lohniský, Lucyna Winnicka, Josef Abrhám, Miroslav Macháček, František Zvarík, Vladimír Weiser, Emil Horváth st., Viktor Blaho, Jana Švandová (více)Obsahy(1)
Slovenská psychologická dráma. Príbeh človeka, ktorý sa ocitne v nemocnici s podozrením na vážnu chorobu. Prehodnocuje svoj doterajší život a jeho strenutia s blízkymi i cudzími ľuďmi vytvárajú aj obraz spoločnosti 60. rokov, plných nádejí i dezilúzií. Autor nastoľuje tu základné problémy ľudského bytia, otázky slobody, samoty, nekomunikatívnosti, hľadania vlastnej identity hrdinov a ich miesta v spoločnosti. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (78)
Hraný film slovenského režiséra Dušana Hanáka, který zde nezapře svůj sklon k dokumentarismu. Zajímavý snímek i z hlediska jedné z mála filmových hlavních rolí vynikajícího herce, Václava Lohniského. V menších rolích se představili další čeští herci, jako mladičký Josef Abrhám, Jana Švandová, Miroslav Macháček a v epizodce Karel Augusta. Dnes, s odstupem 40 let je film zajímavý také zobrazením dané doby - 70% ()
,,Sú veci hlavné a pohlavné." Film, ktorý na mňa osobne pôsobil príliš divne, ani neviem veľmi povedať, či sa mi páčil alebo nie. Film o mužovi, ktorému diagnostikujú rakovinu, natočený s dôrazom na vývoj vtedajšej politickej situácie, s prvkami dokumentu a temnej satiry. Na jednej strane originalita snímku, umelecké stvárnenie, pár veľmi zaujímavých momentov a akási skrytá kritika. Na druhej strane nudný výsledok, ťažká stráviteľnosť niektorých abstraktných obrazov a experimentov, končiacich predabovaním Lohniského a Macháčka cudzími hlasmi do slovenčiny. Ako plus možno hodnotiť príležitosť vidieť Václava Lohniského na veľkom priestore v niečom inom, než v rôznych "hujerovských" postavách z kultových komédií. ()
Život člověka je anabází mysli za poznáním definice bytí. Přicházíme, odcházíme. Nacházíme, ztrácíme. Jen vydrancované útržky, obehnaný prostor bez zřetelných argumentů. Odežeňme stíny, kterými jsme živeni. Vyplenit je třeba strach, jenž usadil se v člověku jako pomyslná hradba, těla bez hlav. Potřebný vrh ve vleku metafor, přidané palivo alegorického přemýšlení, kolážovitost síly, provinění. ()
Hanákov debut je neskutočne pôsobivý, minimalistický, dokumentaristický a hlavne ľudský. Lohniského životná úloha aj keď musím priznať že jeho mních v kladive na čarodejnice naháňal veľký strach. každopádne sa jedná o psychologickú drámu zasadenú do veľkomesta a zameriava sa nie na osud jedného ale doslova na všetky postavy ktoré či už priamo alebo nepriamo mali alebo majú niečo spoločného z hlavným hrdinom. každá spostáv má svoj charakter a každá má nejakú túžbu. Lohniský je ťahúňom. celkovo mi film pripomínal Kurosawovo Ikiru. človek ktorý zistí že má nádor. nespomína na to čo spravil, len to ľutuje - len sa snaží zapadnúť do tohoto sveta pre ktorý ako keby sa odsudzil. postava róma, a nepriamého spoločníka je jednoducho krásna. Abrhám a Winnicka vo svojej časti prechádzajú zaľúbenosťou, nedospeloťou a posadnutosťou. vyústenie neočakávané a dotvára depresívnu atmosféru snímku, ktorý ale bohužiaľ kazí inak skvelá jazzová hudba. Zmes surrealismu a impresionizmu dotiahnutá k dokonalosti. postavy tak skvelo napísané a zahrané že aj tá nejmänšia postava má reálny charakter a s každou jednou sa dá stotožniť. no a tu prichádza aj najväčšia výčitka. nech je film akokoľvek skvelý neustále preskakovanie s postáv na postavy a z dialógov na dialógy doslova ničia zážitok s empatiou postáv. veríte im, viete sa s nimi stotožniť a sú vám neskutočne známe. každá jedna. ale ani za živého boha sa ich nemôžete dotknúť ()
Zachytiť imagináciu Hanákových obrazcov je ako ponevieranie sa medziuličkami Dziga Vertova a to jeho námet je okorenený akýmsi východoeurópskym dystopickým svetom. Odrážanie Lohninského choroby je metaforicky jasné a zrozumiteľné a to podobné narážky pre spoločenské usporiadanie nemali v našej kinematografii miesto. Takisto menovite slabou vzpruhou čeliť závažným výzvam rádového ľudu a nie spomínanej transformácie poriadku príslušníkov strany je vari smutnejším odkazom ako tých profilujúcich, ktorí to do toho stavu priviedli. Postrádam naratív, ale o tom Hanák konieckoncov nie je a práve gradáciou samotnej dramaturgie by sme sa dopracovali azda k povrchnejším hermetickým záverom obsahovej i formálnej konzistencii. A bez dôležitých očných mikrodetailov pre blaho a potešenie z vizuálneho pranierovanie, ktoré pohyblivému svetu dodávajú samostatnú reč. Doby, miesta a času. ()
Galerie (3)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (10)
- Snímka bola zaradená do prestížnej sekcie Týždeň kritiky na MFF v Cannes. Normalizačný riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby režisérovi zaručil, že film do Cannes pošlú, len urobia isté drobné úpravy, svoj sľub však nedodržal. (Raccoon.city)
- Scenár k filmu bol do výroby schválený už v roku 1967, nakrúcanie sa ale začalo až po okupácii Československa v roku 1968. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Názov filmu je diagnostickým označením rakoviny. (Raccoon.city)
Reklama