Ostrým nožem

Chtělo by se mi říct, že jde o jasný nadpůrměr, ale nemůžu se zbavit pocitu, že by takhle prostě měl vypadat standard. Řemeslná stránka je opravdu super. Nepůsobí to narychlo upláceně, záběry, střih, práce se zvukem a hudbou - všechno je velmi dobře promyšlené. Problém je, že propracovanost/psychologizace postav je na úrovni o moc kratšího filmu, než si žádá výsledná celovečerní stopáž. Je to škoda hlavně proto, že po úvodní cca půlhodince tvůrci zúží koncentraci primárně na postavu otce, čímž je ten hlubší ponor do jeho motivací nejen očekávaný, ale taky nutný. Chápu, že je to podle skutečnosti, takže těžko čekat u Ludovíta nějakou odzbrojující akci a la Katja v Odnikud. Pro výraznější kafkovské zmítání v neprůstřelném systému nebo hlubší ponor do rodinné bolesti (což se povedlo Jurajovi Lehotskému v o dva roky starší Nině) ale podle mě prostor byl. I tak mě slovenská tvorba posledních let těší. Nina, Špína i Ostrý nůž mi shodně navodili skličující pocit, že každé větší město je poměrně nebezpečným a temným místem. (17.04.2019)

Toto je druh filmu, který naprosto nesnáším. Je tu jasný zločin a pachatel, který je zachycen na kameře, ale spravedlnosti se tu pozůstalým nedostane. Proto nesnáším právníky, protože dokáží přetočit úplně všechno, když máte prachy. A takových případů u nás i na Slovensku musí být hafo. Ta bezmoc je naprosto šílená. Za mě 85% (02.04.2021)

Nedokážem sa rozpamätať, prečo som na tom nebol v kine. Snažím sa totiž chodiť na všetkých päť filmov, ktoré sa na Slovensku za rok natočia. Je to už niekoľký film v poradí, ktorý hovorí o nefunkčnosti nášho štátu. V porovnaní s výpravným Únosom či Sviňou kvitujem civilnejšie poňatie. V tomto prípade to bolo nevyhnutné, keďže kľúčový je boj otca s veternými mlynmi. Luknár podal asi najlepší herecký výkon, aký som mal možnosť vidieť v slovenskom filme. Tá autentickosť mi dokonca pripomínala škandinávsku kinematografiu. Bohužiaľ, ďalší herci sa nepridali, lebo ich postavy sú aj z pohľadu scenára skôr karikatúrou. Preto aj tie mnohé výčitky k uveriteľnosti celého procesu - arogancia štátnej moci nie je ani na Slovensku taká doslovná. (25.10.2022)

Na úvod jedna malá poznámka. "Ostrým Nožom" je inšpirované vraždou Daniela Tupého, no bude lepšie ak sa na film budete dívať ako na vymyslený príbeh. Ak by ste to chceli totiž porovnávať s tým, čo sa udialo, tak je v tom hneď niekoľko nepresností. Nebudeme sa tým ale zaťažovať a film budeme hodnotiť len sám o sebe. Myslím si, že musím dať Romanovi Luknárovi obrovský kredit. Počas celého filmu bol priamo vnútri role a veril som mu to na 150%. Jeho bolesť, jeho výčitky, jeho hnev, všetko je v ňom. Dávid Hartl sa tu moc neobjaví. Osobne som čakal, že toho ponúkne viac, no myslím si, že funguje celkom dobre. A očividne sa dostáva do role postáv, ktoré musia počas filmu umrieť. Myslím si, že ale aj ostatní zvládli svoje role veľmi dobre. Film má dobrú atmosféru, no miestami som mal pocit, že už bol trošku natiahnutý. Možno by stačilo pár scénok trošku poupraviť alebo jemne ešte strihnúť, aby sa zdvihlo napätie. Nemôžem povedať, že by ma to nudilo, no sú tu časti, kde sme sa motali trošku v kruhoch. Ale na druhú stranu to ukazuje ako dokáže byrokracia, korupcia a podobné veci ľudom jedine škodiť. Najmä ak má druhá strana v rukách tromfy a vám ostávajú len oči pre plač. Myslím si, že film je treba vidieť. Možno to nebude film roka a mohol byť spracovaný lepšie, no minimálne to môže otvoriť ľuďom trošku oči, aby videli ako je treba za spravodlivosť bojovať, ktorá v tomto štáte často vôbec neexistuje. A myslím si, že to veľmi dobre vidíme aj tento rok. Hodnotenie: B+ (28.10.2019)

„Dunaj, Dunaj, čierna voda, plavé vlasy, biela róba, papierové loďky prúdom, prinášajú šťastie ľuďom...“ Snímok Ostrým nožom, inšpirovaný vraždou mladého študenta Daniela Tupého je akýmsi zárezom do justičného systému, ktorý vďaka nefunkčnosti štátnych organov, najmä vyšetrovateľsko-súdneho mechanizmu, nedokáže vyniesť spravodlivý rozsudok a znásobuje bezmocnosť, frustráciu a bolesť obyčajného jednotlivca. Aj napriek tomu, že sa snímok opiera o realitu je príbeh z väčšej časti fikcia. K vykresľovaniu skutočnosti sa však stavia oveľa citlivejšie ako obdobné snímky, drží sa pri zemi a bráni sa zbytočnému pátosu. Jeho kostru môžeme rozdeliť na dve základné línie. Prvou líniou je personálna tragédia autoritatívneho otca, ktorému sa rozpadá rodina, a zároveň si uvedomuje, že ako rodič zlyhal. Druha línia je spoločenskou sebareflexiou, ktorá vyobrazuje bezmocnosť jednotlivca v zápase s nevôľou štátu v kontraste s organizovaným zločinom a korupciou na tých najvyšších miestach. Nefunkčnosť inštitúcii a neschopnosť orgánov konať aj napriek silnej spoločenskej požiadavke, možno spozorovať v postave sudkyne Tibetskej. Obraz jej vyhorenia, nedokonalosti a bezvýchodiskovosti v priestore svojej obrovskej kancelárie môžeme považovať za predobraz celého systému. Univerzálnosť témy a pôsobivý vizuál, z ktoré na každom krokú cítiť chlad, dodávajú snímke hĺbku a úprimný výkon Romana Luknára pridáva emotivný náboj a akýsi nádych pravdivosti. Viac takýchto filmov prosím ! (13.04.2021)