Lovingovi

Loving nějak zvlášť nevybočuje z řady filmů s podobným ožehavým tématem, avšak něčím se přeci jen pochlubit může. Tím co tento film dělá výjimečným, jsou herecké výkony ústřední dvojice Joela Edgertona a Ruth Neggy, kteří film povznáší do realistické a emočně vyzrálé roviny. Bohužel, tím výčet všech pozitiv filmu končí, jelikož Loving má na můj vkus až moc dlouhou stopáž a některé vážně zbytečné a nudné scény. Nicméně jako náhled do časů, kdy barva pleti rozhodovala o všem, funguje snímek Loving dokonale. PS: Malá role fotografa magazínu Life s mimikrami Michaela Shannona velmi potěšila! „I know we have some enemies. But we have some friends, too.“ (11.02.2017)

Vytkl bych filmu až příliš pomalé tempo, ale jinak se jedná o opravdu nádherně odvedené zobrazení příběhu manželství, které bylo rozerváno rasistickou společností. Joel Edgerton u mě zatím jako herec příliš nebodoval, ale v téhle roli si mě vážně dostal a o jeho filmové partnerce ani nemluvím. Herecky skvostné. (21.11.2016)

Silné americké téma, ale vytěžit se ho nepodařilo. Nicholsovi sice patří dík za to, že se vyhnul jakýmkoliv pokusům o tradiční patetické blábolení o rovnosti atp, ale nepodařilo se mu do filmu vpašovat větší dávku emocí, po kterých to dost často volalo. Chyběla i omáčka, která by trošku oživila zoufale přímočarý a nudný děj a je obrovská škoda, že nedostali víc prostoru právníci a soudci. Na průměr to tak musí tahat herci. Ruth Negga mi sice vytrvale pije krev v Preacherovi, ale tady se v mých očích částečně rehabilitovala a Joel Edgerton byl prostě vynikající a v tomto ohledu se stává neotřesitelnou jistotou. Potěší i Shannonova rolička či další Csokasův hnusák, který ale dostal příliš málo prostoru. 50% (19.07.2017)

Film Loving prišiel potichu a s pokorou a všetkým tohoročným nominovaným černošským filmom v kategórii naj film vytrel zadok. Nepotrebuje kričať do celého sveta, že TU! hrajú černosi a film je o rasizme... Je to ako s hlavnou dvojicou, ktorá v 50-tych rokoch dlho zvádza boj s predsudkami a úradmi. "My vieme, že to prehráme. Možno prehráme zopár bitiek, ale možno vyhráme vojnu..." Pomalým, ale veľmi príjemným tempom vyrozprávaný film pôsobí veľmi nevtieravo a v tom je jeho najväčšia sila. Joel Edgerton zahral mlčanlivého dobráka úplne fantasticky a Ruth Negga mu bola veľmi dôstojnou partnerkou a prial by som jej toho oscara. Veľmi ma zaujal i šéf policajtov - Marton Csokas, zatiaľ známy skôr z vedľajších rolí, ale verím, že sa ešte stretneme. Ako spomína Malarkey film je veľmi realisticky natočený, nie je v ňom žiadna zbytočná umelá scéna, dokonca ani jediná blbá alebo trápna veta. Na filme by som nemenil nič, keď tak možno emocionálne pritlačil v niektorej scéne a možno by to vyšlo i na plný počet. Tá fotka na konci filmu, to bola krása...Silné štyri hviezdy. 80%. Joel Edgerton 100%. (26.02.2017)

Zmiloval som sa nad týmto filmom, ktorý má pozoruhodnú myšlienku, ale nedokáže s ňou pracovať tak, aby som bol vo veľkom záujme, voči sledovaniu. Dúfam, že v skutočnosti to mali Mildred a Richard LOVINGOVCI, o čosi pestrejšie, ako vo filmovom prevedení, pod taktovkou režiséra a scenáristu - Jeffa Nicholsa, ktorého považujem, za nie príliš dobrého tvorcu, možno s výnimkou snímku Mud. Pochválim aspoň hercov, ktorí hrajú, čo im scenár predpisuje, možno, z Joelovej strany, sa v niekoľkých momentoch jedná o účinnú improvizáciu, lebo tento herec je totálnym chameleónom, ale tak to má byť. Ruth Negga si zahrala jeho manželku, ale taktiež, to nie je nič, čo by ma položilo na lopatky, jej nominácia, je do počtu, celkovo, tento, vlastne, minulý rok, je akosi rasovo motivovaný, asi sa splácajú staré resty, keď zavládla veľká nespokojnosť, zo strany Afroameričanov, a tak sa s nimi teraz roztrhlo vrece. Bojkotovali ceny Akadémie, t. j Oscarov, teraz by mali byť, pre zmenu, spokojní, až by som povedal, že vo vytržení. Na oplátku, ja BOJKOTUJEM, aktuálny 89. ročník, ktorý je predo dvermi, to len tak na margo, mám na to svoje dôvody, prečo tak činím... Teraz k filmu. Beloch si vzal černošku, za manželku, na konci 50. rokov v USA, učinili tak ale v inom okrese, v štáte, pretože v ich domovskej Virgínii, sa miešané manželstvá neuznávali, keď sa vrátili domov, niekto ich UDAL, prišla si pre nich polícia, ju na čas uväznili, neskôr sa na súde dohodli na tom, že ich vyhostia zo štátu, v ktorom sa obaja narodili. Nová životná etapa nastala v hlavnom meste, Washingtone, kde po niekoľkých rokoch, na popud manželky, žalovali štát Virgínia, aby sa dokopali spravodlivosti, a tým pádom pomohli ďalším párom, ktoré takto uvažovali, pretože sa vďaka nim zmenila ústava spojených štátov. To je na jednej strane - obdivuhodné, ale na strane druhej, z filmového hľadiska, sa nejednalo o nič, čo by ma znepokojovalo. Nedeje sa tu nič také, čo bolo typické na koniec 50. a začiatok 60. rokov. Richard, je taký ťuťmák, ktorý chodí z roboty do roboty, Mildred sa stará o decká, predtým, na čas REBELOVALI, ale inak, je to priemerná filmová NUDA, z ktorej by sa dalo vyťažiť VIAC, pokiaľ by títo herci ostali, ale prišiel by si niekto iný sadnúť na režisérsku stoličku, vtedy by bol výsledok lepší ! (16.02.2017)