Brankář

Bernhard Carl "Bert" Trautman, keďže bol Nemec, mal rovnaké detstvo ako ostatné nemecké deti. V útlom veku členstvo v Jungvolk a neskôr v Hitlerjugend. Po začatí 2. svetovej vojny narukoval k Luftwaffe ako rádiový operátor. Keďže tento výcvik nezvládol premiestnili ho do kurzu pre výsadkárov. Prvé vojnové skúsenosti zbieral v Poľsku, ďaleko od prednej línie. V októbri 1941 už slúžil v 35. pešej divízii a pri Ukrajinskom Dnepropetrovsku sa nemecký postup zastavil. V priebehu zimy robili výpady na zásobovacie trasy sovietskej armády a keď v polovici roku 1942 nastúpila sovietska protiofenzíva Trautmanova jednotka utrpela obrovské straty a bola stiahnutá z východného frontu. Za svoju aktivitu v bojoch bol 5 krát vyznamenaný, vrátane Železného kríža I. triedy (Hitler ho udelil 300 tisíc krát za obdobie rokov 1939 až 1945). Povýšili ho na seržanta a bojoval vo Francúzsku. A keď bol jedným z vyvolených, ktorí prežili spojenecké bombardovanie na Kleve (február 1945) v rámci operácie Veritable, ako príslušník 1. výsadkového pluku v rámci 84. výsadkovej divízie kde z tisícky vojakov prežilo iba 90, sa rozhodol vrátiť domov do Brém. Ako dezertér sa musel mať na pozore pred svojimi vlastnými (dezercia sa trestala smrťou) ale aj pred spojencami. Nakoniec ho zajali americkí vojaci, ktorým ušiel a vbehol do náručia Britom, krátko pobudol v zajateckom tábore v blízkosti Ostende v Belgicku, ďalej v tranzitnom tábore v Essexu odtiaľ do Marbury Hall v blízkosti Nortwichu. Po znížení stupňa previnenia na vojnového zajatca zaradili ho na práce na miestne farmy do Fort Crosby v blízkosti Liverpoolu. Tu sa dlho neohrial a pokračoval v zajateckom tábore PoW Camp 50 (v súčasnosti tu je Byrchall High School ) v Ashton in Makerfield v Lancashire kde bol až do roku 1948. (Veľká Británia mala do konca roku 1948 aktivovaných 1062 zajateckých táborov, nie len v Európe). Keď bol v roku 1948 prepustený a bola mu ponúknutá repatriácia (návrat späť do Nemecka) on to odmietol a pracoval v Lancashire na farme a hral futbal za St Helend Town. A tak sa začína príbeh podľa skutočných udalostí o tom, ako sa elitný nacistický vojak stal oslavovaným britským futbalistom a dotiahol to až na Rad britského impéria. (31.01.2020)

Človek nevie čo ma pochváliť skôr. Či atmosféru vojnovej doby, alebo úžasnú Freyu Mavor. Tá hrala ako z partesu, neskutočný výkon hodný niekoľkých Oscarov. (Aj keď Oscarov vyhrávajú samé hovadiny, takže to je skôr urážka). Naozaj som si ju veľmi zamiloval a neviem sa dočkať na viac filmov, v ktorých hrala. Veľmi dobrý bol ale aj hlavný predstaviteľ David Kross. Pre mňa nezabudnuteľný životopisný film, ku ktorému by som sa veľmi rád po rokoch vrátil. Nie je známe, čo nám chce film povedať skôr. Či to, že život je ku*va a môže sa vám prihodiť neskutočné utrpenie, alebo že nemeckí vojaci nemali na výber a museli všetci bojovať za svoju krajinu proti komunizmu a judaizmu. Prvá polovica je skôr o tom, aké to má nemecký chlapec ťažké v zemi nepriateľov a tá druhá je o veľkom depresívnom utrpení. Pre mňa kandidát na film roka 2018. (29.12.2020)

Životopisná romance z fotbalového prostředí o německém brankáři Manchester City, který to těsně po konci druhé světové války rozhodně neměl v Anglii lehké. V jeho životě sice zejí bílá místa, což znamená, že se spoustě věcí tvůrci rozhodli vyhnout, ale film je natolik profesionálně natočen, že to nevadí. Fotbal tehdy buď býval dramatičtější, nebo tak aspoň působil na plátně. Proti výkonům těch současných šašků to byla rozhodně paráda. Ale sportovní fandy upozorňuji, že tohle je více romantické drama než sportovní film. (26.06.2019)

Mám rád životopisné príbehy z akéhokoľvek prostredia či je to športové, politické alebo hudobné vždy je čo natočiť ale hlavné je príbehom zaujať. Trochu zabudnutá ale výborne natočená športová dráma o osude nemeckého vojnového zajatca Berta Trautmanna , ktorý sa po 2. Svetovej vojne stal brankárom anglickej Manchester City a i cez počiatočný odpor miestnych ľudí to dotiahol k titulu uznania. Film ma dobrý scenár, skvelé herecké obsadenie, bleskol sa aj režisér a výprava je tiež parádna. Nič by som nemohol vytknúť filmu snáď len jeho minutáž, no ide o parádny film jedného šikovného športovca. (05.04.2020)

Přestože nešlo o žádné hlubokomyslné dílo a všechny problémy se v podstatě jen tak přešly, hodnotil jsem čtyřmi kousky, protože se mi na film tak nějak dobře dívalo. Dokonce jsem se musel intenzívně zamyslet nad tím, jestli se ze mě na sklonku života nestává romantik. Naštěstí se záhy ukázalo, že to byly zbytečné obavy. Nestává. (29.02.2020)