Dekalog II (E02)

Prilis vela duchovna, malo svetskych radosti. Vdaka ze sa zrodilo nieco ako osvietenstvo /konat bezbozne dobro, to ma sialene bavi/. Jo, keby nebolo osvietenstva, tak nabozenstvo /prevladali krestanske smery hlavne v Europe/ by vladlo doteraz a doteraz by sa nerozvijala moja milovana egyptologia, asyriologia a chetitologia. K filmu : prilis vela duchovna : 35 % (10.09.2016)

Nevezmeš jména Božího nadarmo. Krzysztof Kieślowski se ve druhém díle Dekalogu v existenciálně sestavených obrazech filmové filozofie zaměřuje na váhu slova respektované osoby i jeho určující vliv pro existenci bytí. Kreslí ve smutku zásadního rozhodnutí dilema morální etiky. Smrt za život, život za smrt, z religiózního vyznání lze uvažovat o trestu za cizoložství, etická polemika dává přednost existenciální rozpolcenosti a jednoznačně hlasuje za život. Život je přeci jen stále nadějí. Hlavní postavou morálního dilematu je Dorota Geller (velmi zajímavá Krystyna Janda), těhotná houslistka. Dostáváme se k úvaze o povaze a podobě lásky a touhy. Žena je postavena před nesnadnou volbu mezi matku a manželku, je zatížena očekáváním i pocitem viny a přijetím podoby předpokládaného a zaslouženého trestu. Hlavní mužskou postavou je starý a uznávaný lékař onkologie (dobrý Aleksander Bardini), Dorotin soused a lékař jejího vážně nemocného manžela. Osobní zkušenost mu určila povolání jediným smyslem bytí. Ozvěna minulosti v celém svém rozsahu vždy volí život a přesvědčivě za něj brojí bez předsudků. Důležitou postavou je Andrzej Geller (Olgierd Łukaszewicz), Dorotin manžel. Nemoc nedává žádnou záruku, ale humanismus vítězí. Pointa má díky němu své nejpodstatnější vyznění. Z dalších rolí: svědomí a naděje života v podobě pracovníka nemocnice (Artur Barciś), nemocný Andrzejův spolubydlící z nemocničního pokoje (Karol Dillenius), Andrzejův kamarád a horolezec Janek Wierzbicki (Jerzy Fedorowicz), či doktorova známá a profesorka etiky (Maria Koscialkowska). Druhý díl Dekalogu žene svým úsilím do střetu morální společenský problém, nestálost partnerského soužití, etické zvažování a humanistické přesvědčení. Existenciální rozměr je přínosem pro morální filozofii. (03.03.2019)

Tak komu pověsíme na krk mrtvého králíka! Kieślowski zde zhušťuje děje do symbolů, z nich konstruuje schémata, která - jako v životě - nikdy nemají úplnou platnost. Nakonec se vše vyvine přirozeně nepřirozeně a zákonitě bez zákona. Příznakové schéma: 1. Doktor se bojí o svůj kaktus, lže, ale nepatří mu mrtvý králík; 2. Andrzej Geller vidí vodu na stropě a zdech (symbol zkázy), ale potom včelu, jak se pomocí lžičky dostává ze sklenice s nápojem. 3. Dorota brutálně ničí fikus a s rozkoší odsouvá sklenici ze stolu až padne na zem a roztříští se. Z toho je ovšem možno poskládat nekonečně mnoho příběhů - buďme tedy vděčni za tento jediný. (17.05.2017)

„Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo” / Modrooká blondýna v stredných rokoch so zaujímavým životopisom, no neprezradím, akým, Dorota Gellerová, sa práve ocitla na akejsi „križovatke osudu”, pričom sa momentálne nevie poriadne rozhodnúť, kadiaľ sa má vlastne vydať, v podstate, ktorý smer si má zvoliť? Vľavo alebo vpravo, keď v prvom prípade sa jedná o nasledovnú situáciu, spočívajúcu v tom, že jej manžel Andrzej, zdá sa, je veľmi vážne chorý, ocitajúci sa v špitáli, kde sa očakáva snáď úplne tá najhoršia správa, akú vôbec môže čakajúci obdržať, zatiaľ čo ďalšia situácia je zase trochu odlišného charakteru, povedzme, takého vrtkavého, keďže je zrovna tiež tehotná so svojim záhadným milencom, čiže to nie je vďaka samotnému angažovaniu Andrzeja, samozrejme keď bol ešte zdravý, vskutku ani netuším, ako dlho sa nachádza v takomto stave? Popri týchto všetkých súvislostiach, sa ešte hĺbkovo zamýšľa i nad tým, čo si popravde počať s budúcim dieťaťom, či si ho/ju, poprípade ponechať, alebo ísť na rizikovú interupciu? A akýmsi prostredníkom, t.j. „tichým pozorovateľom”, je istý doktor, ktorý nielenže býva v tom istom paneláku, kde aj spomínaná Dorota, ale zároveň by som tohto muža mohol kľudne považovať za takého, ktorý skrátka vedel príliš veľa... / Rovnako i recenzent sa musel napevno rozhodnúť, aké hodnotenie napokon udelí druhej epizóde Dekalógu, ktorá sa mu tentoraz zdala o niečo „slabšia”, ale i napriek tomu prevládala veľká spokojnosť. V predchádzajúcom vydaní mi očividne viacej sadla téma - otca a syna, že zasa v tomto som pre zmenu obdivoval - pôsobivý, herecký výkon poľskej herečky Krystyny Jandovej, ktorá je nielen hriešne krásna, ale vyzerá to tak, že k tomu aj mimoriadne talentovaná, lebo jej herecké stvárnenie danej postavy, je samo o sebe nadmieru fascinujúcim zážitkom. Možno aj kvôli tomu, že ju priamo „nakrúcal” jej skutočný manžel, významný kameraman Edward Kłosiński, ktorý sa podieľal na druhej časti. „Kyseľ”, bol by som rád, ba čo, bol by som totálne nadšený, ak by sa moje celkové dojmy pri ďalších epizódách, udržali aspoň na tejto úrovni, ktorá je už teraz vysoká. No, myslím si, že si ešte nepovedal posledné slovo, skrátka, spolieham sa na Teba!  (06.09.2022)

Preduchovnené takým zvláštnym a pomerne riedkym spôsobom, až výsledné morálne ponaučenie sa stáva mierne zmäteným. Atmosféra ponurého poľského sídliska v ére tovarovo nedostatkového socializmu ostala rovnako dokonalá ako v prvej časti seriálu o desiatich Božích prikázaniach. Skvele sa tiež podarilo vystihnúť bezútešnosť dobových nemocničných priestorov. Popraskané steny, mokvajúce priestory. Chlad zamestnancov, starajúcich sa o zdravie. Bezvládne telá pacientov bez opatrovacej ruky či milého slova sestier, bez príbuzných, ktorí majú prísne vyčlenené minúty na návštevy. Kto však vzal Božie meno nadarmo? Spoločnosť vraj katolícka až po strop, no v realite podivuhodne odťažitá a ubližujúca si komunikačnou neznášanlivosťou? Staručký lekár s traumatizujúcou príhodou v duši? Alebo jeho susedka, ktorá kvôli jeho chladnému prístupu zaľutuje, že pred rokmi namiesto jeho psa nezrazila jeho samotného? Napokon sa definuje aj nejaký problém, súvisiaci s klasickým milostným trojuholníkom. Na jeho hrotoch sú dvaja muži a jedna žena. Problém nastáva, keďže nik nevie, či trojuholník zostane trojuholníkom len s inými hráčmi na hrotoch alebo či sa netransformuje na štvorec, kde bude mať miesto malé bábo. A tam sa už príbeh stáva takou stredostavovskou konštrukciou, hodiacou sa presne tam, kam bol film pôvodne určený: na večerné vysielanie do televízie, aby si divák užil príbeh. Nie síce nejako prelomový, no vzťahovo sa pomerne dosť často vyskytujúci a preto odvážny a moderný. Taký všeobecne platný. Taký trochu o ničom. (30.10.2014)