Pravidla hry

Na veľkom zámku La Coliniere sa zíde klasicky snobská francúzska smotánka, ktorá roztočí kolotoč „nepredvídateľných udalostí” , ktoré zamiešajú kartami, o dianie sa taktiež postará vskutku vkusné služobníctvo, a tak dve partie ľudí, sa navzájom dopĺňajú, až to smeruje k samým klamstvám, hádkam, FLIRTOM, nenaplneným láskam, je to celé veľkolepé, s niekoľkými extrémne krásnymi ženami, a okolo nich sklamaní muži, napríklad krásnu slúžku Lisette milujú dvaja na zámku, pričom by mohla mať absolútne kohokoľvek, na ktorého by luskla prstom, alebo paní zámku, Christine, najprv ignoruje slávneho pilota Andrého Jurieuxa, ktorý sa vyrovnal Charlesovi Lindberghovi, ktorý pristáva vo Francúzsku, a to bez jej odozvy, je sklamaný, že ho neprišla privítať, ako mnohí ďalší, že si chce siahnuť na život, aj on príde na zámok, s podporou istého Octaveho... Christine, je ale vydatá za Roberta, ktorý ju podvádza už 3 roky s Genevieve, a to vedia vlastne všetci. Mlčia, ako RYBY, nikto je nič nepovedal. Podľa môjho stručného skonštatovania tohto problému, vyplýva, že na zámku sú rôzni ľudia, s rôznymi pohnútkami, pričom je to totálne geniálne, fascinujúce všetko sledovať, a to vďaka nádherne dynamickej kamere, ktorá je v progresívnom, nadčasovom POHYBE, a to aj pre brilantnú réžiu, ktorá je naprosto očarujúca + samotný scenár, ktorý prináša veľa postáv, s tým, že sa im dostanem do hláv... PRAVIDLA HRY sú na tom tak isto, ako slávny CITIZEN KANE, keď ani jeden nebol v dobe vzniku považovaný za to, za čo je považovaný v súčasnosti : Za majstrovsky nakrútený snímok !!! Boli nepochopení, nedocenení... Bohužiaľ, ja na tom už nič nezmením. Aspoň, že to môžem oceniť, po tých veľa uplynutých rokov od nakrútenia, obidva sú považované vôbec, za to najlepšie, čo sa kedy v dejinách kinematografie - nakrútilo !!! A to nie je málo. PS : Aj tak som si istý, že NAOZAJ výnimočný film musí byť zákonite - nezaprášený, t. j - aj po, trebárs 70. rokov od premiéry, by som mal mať chuť si ho pozrieť, neviem, ktorý zo súčasných, na tom tak bude o 40 rokov, veľmi dobre viem, čo za produkciu akurát vládne, a tak som na pochybách, či si trebárs za 10 - 20 rokov pozriem niečo, čo sa nakrútilo v 21. storočí ( Najmä po roku 2010 !!! ), alebo radšej siahnem po filmoch, ktoré majú už 100 ROKOV. TAK TO JE SILA !!! A je to veľmi pravdepodobné, že ak sa toho dožijem, tak si budem radšej pripomínať klasiky, typu Casablanca, Sunset Boulevard, Citizen Kane, ako 25. pokračovanie odvaru Rýchlo a Zbesilo, alebo vnuka kapitána Ameriku... (01.12.2016)

Milostné hrátky francouzské buržoazie... Ve filmu jsou k vidění milostné trojúhelníky, čtyřúhelníky a já nevím jaké ještě mnohoúhelníky, vteřinové pozbytí či nabytí citů, rošády s milenci, střílení zvěře i lidí. Prostě "zábava“ vyšších znuděných vrstev, která vyznívá v tomto technicky vybroušeném snímku opravdu komicky a já se při tom skvěle bavil. Jean Renoir, který si mimochodem v tomto snímku střihnul i jednu z vedlejších rolí, mě opět nezklamal a rozhodně se ještě více ponořím do jeho skvělé tvorby! (11.04.2014)

Renoir zřejmě svůj film mínil jako satiru, ale vyznívá spíše jako melodrama. A občasné komické vložky, které svým stylem patří spíše do nepříliš povedených grotesek, celkovému statutu seriózního filmu též příliš nepomáhají. Samotná postava Octava je křečovitým středobodem veškerého dění a musím říci, že v roli muže-diblíka bych si dovedla možná někoho představit, ale rozhodně by to nebyl Renoir. U Renoirových filmů jsem zvyklá na moderní postupy a výbornou kameru, takže si je dovoluji považovat za samozřejmost. A Pravidla hry vlastně nic moc jiného nenabízejí. (Viděno během Challenge Tour Speciál 2015: Filmový lov.) (23.06.2015)

Po technické stránce mě dílo velmi mile překvapilo, bohužel méně se mi líbil příběh. Dlouho to byl takový spíš nic neříkající pohodový film, který obsahoval, až na sem tam nějakou trefnou hlášku, po hříchu málo humoru a na drama to dlouho taky rozhodně nevypadalo. Pak najednou přišla fraška, s minimem úsměvných momentů připomínající spíše grotesku a pak pro změnu prásk, film nečekaně zvážněl (a to na vyrovnanosti snímku příliš nepřidalo). Jako satira kritizující zhýralou buržoazii to nebylo zase tak špatné, ale divák by se u toho musel více smát, nebo naopak by ho přitom mělo více mrazit, což se nepodařilo ani v jednom případě, takže celkově pouze lepší 3*. (02.12.2012)

Celkové vyznenie Renoirovho La Règle du Jeu dosahuje majstrovských výšin. Režisér si božsky poradil s obtiažnou problematikou spoločenskej satiry, nastolil široké spektrum konfliktov medzi spoločenskou smotánkou a rovnako ako napríklad vo Felliniho 8 1/2 v úzkych priestoroch dokázal pomocou čiernobielej optiky "atmosférizovať bludisko" nedoriešených sporov, kde aj po niekoľkonásobnom prezretí budem schopný vstrebať nové skutočnosti. Ľudia sa správajú rovnako cynicky, rovnako klamú, zabíjajú, zvádzajú, masírujú ego, potrebujú pociťovať vlastnú kontrolu situácie... a pokiaľ to nie je všetko moc okaté, ani si tie zverstvá nevšimnú... (11.05.2014)