Noc hrůzy

Nebolo to zlé, ale sú tu výrazné nedostatky, ktoré kvalitu zrážajú dole. Hlavne slabučké trikové efekty, napr. figurína Timothy Spalla bola už vážne kdesi na úrovni materskej škôlky (a to aj so zohľadnením doby natočenia), dokonca ma napadlo, že si režisér naschvál robí srandu. Nech je ako chce, mne to nesadlo. Atmosféra bola dobrá, ale ku gotickej extáze mala rozhodne ďaleko. Najviac ma upútali herecké výkony, Byrne bol síce fajn, väčšinou ma však zabával mladučký T. Spall, ten vážne nemal chybu. Čo sa týka dejovej linky, nebola najhoršia, síce pomalší rozbeh, ale postupne ako všetci začali prepadať účinkom laudána tak sa veci pohli dopredu a divák si užije exkurziu do ríše halucinácií a fantázie, mierne šmrncnutou bizarnosťou a pár nechutnosťami (nič hrozné). Lepší priemer. 65/100 (18.12.2014)

Pozerať Gothic doma sám večer je nezmysel. Perfektne sa hodí na nejaký špecifický hororový, béčkový, alebo brakový festival. Aj napriek tomu, že sa o brak nejedná. Omnoho lepšie by vyznel na polnočnej projekcii, keby ste už mali za sebou nejaké to Hammerovské besnenie a nejakého Bavu. Potom si pohodlne sadli unavený do sedačky a vzhliadli Gothic. Možno dostanete chuť na nejaké drogy a po nich napíšete kultovú knihu, ktorá sa stane bestsellerom a vy sa stanete klasikom literatúry. Takéto fikcie sú fajn, len tento film mohol byť trochu viac dotiahnutý do konca. Pre priaznivcov žánru (je to ale iba horor?) povinnosť, pre ostatných vzorka niečoho netradičného, na ktorú by ju mohli nalákať známi britskí herci. Je ale trochu nemilé, keď už som pri tom Hammere, že Byrne bohužiaľ na Pricea nemá. (02.06.2014)

Šialená kokotina,to len na začiatok.V tomto prípade nebudem veľa chváliť asi len to,že herci si to poriadne užívali ale tak nesympatickú partiu by som asi už nenašiel.Bizarnosť,šialenosť a to všetko zabalené v uchýlno od viazanej halucinácii.Dve scény mali tendenciu vystrašiť ale ako celok to bola čisto halucinogénna trápna komédia.Dobrotivý Bože prečo si ma potrestal 87 minútami utrpenia. (25.12.2014)

Povestný literárno-mysticko-duchársky happening vo vile básnika lorda Byrona na brehu Ženevského jazera v lete roku 1816 bol podkladom pre vznik vizuálne vydarených hororových scén Kena Russela, ukazujúcich, čo sa v noci podľa predstáv režiséra stalo. Verné historické ukotvenie deja a postáv (okrem lorda Byrona a jeho lekára Polidoriho vďaka silnej búrke strávili noc v jeho vile romantický básnik Percy Bysshe Shelly, jeho 19 ročná manželka Mary Shellyová a jej nevlastná sestra Claire Clairmontová) rámuje fantazijné orgie, miestami veľmi strašidelné, miestami úsmevné, miestami podtrhnuté vetami- citátmi ich diel. Zrod "netvora" prostredníctvom duchárskej seansy zaujme zopár originálnymi výtvarnými nápadmi (u mňa dominovali oči namiesto prsných bradaviek) a primerane obsadenými hercami. Všetko bez nákladných efektov, či bombastických netvorov. Aj keď sa už presne nikdy nedozvieme, čo sa v tú noc v skutočnosti udialo, faktom zostáva, že Polidori pod vplyvom týchto udalostí napísal prvú modernú vampírsku poviedku a Mary Shellyová zasa slávneho Frankensteina. (16.06.2005)

No to bol už len výmysel. Pozor, jemný spoiler! Príbeh okolo roku 1800 dal dokopy partičku, akou je posadnutý spisovateľ, šialený homosexuálny doktor a dve ženy a muž, obľubujúci voľnú lásku, teda slobodný sex. Toto zoskupenie a vzťahy medzi nimi malo mať psychologický podtón, ktorý som však zachytil len mierne, aj to len na začiatku. Na šialenstvá, akými film pokračoval, nemám žiadne pochopenie. Na scénu však prichádza ešte čosi iné. Jedného dňa sa rozhodnú vyvolať ducha (démona, diabolskú postavu), ktorá symbolizuje najtemnejšie, najstrašidelnejšie predstavy a úzkosti všetkých našich piatich postáv. Takže každá z týchto dvoch myšlienok by možno mala úspech, ale len osobitne. V spoločnom spojení vyznievajú pomerne neschopne a rozpačito. Aj keď z oboch sa dalo čosi vyčítať, najmä horrorová hudba a atmosféra mi dali z filmu asi najviac, stále je to len na slabšie tri, čiže 55%. (08.01.2008)