marlon

Pravdivý príbeh ľudského odhodlania a vzdoru je síce obdivuhodný, jeho sfilmovanie však výrazne zaostáva za očakávaním. Nezáživné a nudné, bez potrebnej dávky napätia a dynamiky.

Chytľavý doják preplnený gýčovým sentimentom, spestrený veľmi slušnými hereckými výkonmi. Jeho účelová prvoplánovosť je vyvážená originálnym poňatím i spracovaním námetu.

Čo znamená láska, ak ju nevieme prejaviť? Čo znamená láska, ak ju nedokážeme precítiť? A čím je láska bez pokory a pochopenia? Na tieto a na mnohé ďalšie zásadné otázky z oblasti medziľudských vzťahov dáva odpoveď komorný príbeh rodiny Jarrettovcov, ktorého ľudskosť a schopnosť v človeku prebudiť silné emócie sú jedinečné. Redfordov režijný debut ako hrom!

Prvotriedna filmarina z prostredia investigatívnej žurnalistiky veľmi vynaliezavým spôsobom rekonštruje udalosti prevalenia jedného z najväčších politických škandálov americkej histórie. Nenútené odhaľovanie pravdy okolo tajných vládnych operácií, organizovaných za účelom diskreditácie a paralyzovania politických protivníkov v tesnej súčinnosti spravodajských a bezpečnostných zložiek, je v mnohých ohľadoch podmanivé a originálne. Pakula sa deklarativne snaží o objektivizáciu tématiky, keď do stredu záujmu stavia trpezlivosť a odvahu novinárskeho tandemu, ktorých ambície urobia americkej spoločnosti veľkú službu. Nezameniteľný rozprávačský štýl však svojou polodokumentárnosťou sťažuje možnosť orientácie v širšom spoločenskom meradle, nakoľko je nám pri skladaní mozaiky predkladané nepreberné množstvo faktov a svedeckých výpovedí. Celková rozvláčnosť deja a slabší ťah na bránku sú tak nevyhnutnou daňou, ktorú musel film zaplatiť. Odhalenie krehkosti a de facto iluzórnosti americkej demokracie má i napriek všetkému veľkú silu a na hlbšej pôsobivosti stráca len svojim nejednoznačným, do istej miery odťažitým postojom.

Sfilmovanie minipríbehu implicitne reflektujúceho zásadné spoločenské zmeny "víťazného februára" nás oboznamuje s ďalšou zo smutných kapitol spoločných čs. dejín. Film sa sústreďuje na obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo tzv. horúcej fáze zakladateľského obdobia komunistickej totality, napriek tomu sú prvky hroziacich represií, násilia a nezákonnosti, spoluvytvárajúce súdobý kolorit života vtedajšej spoločnosti, s pribúdajúcimi minútami čo raz viac citeľné. Ich podávanie v náznakoch ma neobyčajne silný dopad a končí starostlivo navodenou atmosférou začinajúcej hystérie o triednych nepriateľoch a neodvratnom priostrovaní triedneho boja. "Budeme je přesvědčovat znova a znova, ale budeme přesvědčovat jen ty, kteří nás chtějí pochopit, tí ostatní budeme tisnout k zemi". Všetkému dominujú NAŠI LIDI a všadeprítomné Ľudove milície - ozbrojená päsť robotníckej triedy!

Wilderova chutná netradičná súdna dráma je súputníčkou "12 Angry Men" a hoci oba filmy spája vykreslenie najprepracovanejších súdnych systémov na svete, vo svojej podstate pojednáva každý o niečom inom. V tomto prípade je súdna sieň s kódexom britskej právnej kultúry len "křovím" a všetko sa sústreďuje okolo vyšetrovania zdánlivo jednoznačného a zamotaného zločinu napĺňajúceho klasickú podstatu detektívky napätie nielen vytvoriť ale aj udržať do samotného konca. A to sa režisérovi zdarilo previesť na filmové plátno parádne. Pointa je zahalená obzvlášť vynaliezavým spôsobom až do svojho záverečného odhalenia, ktorého menšia teatrálnosť síce trocha uberá na jej sile, za to špecificky poňatá atmosféra počas jej rozohrávania poteší srdce nie jedného fajnšmekra. Štýlová kombinácia intuitívnej logiky a bystrého postrehu, okorenená fraškovitým humorom, cynickou žoviálnosťou a jemnou iróniou, sa nemalou mierou zaslúžila o to, že sa film zaradil medzi najlepšie sfilmované poviedky Agathy Christie a že bol jedným z prvých, ktorého kvalita predčila kvalitu svojej predlohy. Veľkú zásluhu na tom má samozrejme obsadenie hlavných rolí, medzi ktorými vyčnieva postava Sira Wilfrieda.

Smutný a bolestný film s bezchybným zobrazením prerodu ľudského zúfalstva v zničujúcu nenávisť. Sfilmovanie prvého a zároveň najkratšieho románu majstra knižného hororu Stephena Kinga však nemožno hodnotiť ináč než rozpačito. Skvelá kompozícia obrazov, z ktorých niektoré sú v symbolickej rovine priam vygravírované, totiž postráda precíznosť po celý svoj timeline a tak chytrá a efektná kombinácia mraziva a dojemnosti stráca na sile práve tam, kde by mohla zabrať na plno. Napriek všetkému nadpriemerný snímok!

„Signum laudis patrí k tým veľkým vojnovým dielam, ktoré prekročili svoje pôvodné žánrové vymedzenie. Jeho výpoveď nadobudla časovú i priestorovú univerzálnosť a zasahuje nás obnažením desivej dimenzie ukrytej na dne človeka“, ako zhrnuli význam Holleho filmu kritici. Je až nepochopiteľné, že jeden z najlepších čs. (proti)vojnových filmov a de facto prvý v čs. koprodukcii, zapadol prachom, pričom jeho dosah je možné zrovnávať s Kubrickovými "Paths of Glory". Majstrovsky vystavaný scenár, ktorému dominuje dramatický stret precízne zobrazených charakterov s detailne vykresleným sociálnym pozadím, je tvrdou obžalobou nezmyselnosti vojny plnej ironických paradoxov. Jej podstata spočíva v tragédii bezvýchodiskovosti hlavného hrdinu – vojaka odtrhnutého od reality, ktorého fanatická oddanosť stojí v ostrom opozite k stavovskej pýche, arogancii, defetizmu a nesvojprávnosti zbabelých príslušníkov dôstojníckej aristokracie. Kontrast potvrdzuje, že nie sú zúfalé situácie, len zúfalí ľudia i to, že v podmienkach vojny človek nezvíťazí nikdy! Sám režisér definoval film ako "príbeh človeka, ktorý sa stal vojakom, príbeh vojaka, ktorý mal všetky šance byť človekom, ale vojenský militarizmus a jeho mašinéria mu to nedovolili". A v ňom exceluje svojou maximálnou presvedčivosťou Vlado Müller, ktorý je ozdobou tohto nezaslúžene zabudnutého filmového skvostu.

Hoci hongkongsky filmový priemysel dal svetu množstvo akčných gangsteriek, až medzinárodný úspech tohto snímku definitívne presadil hongkongsky akčný film za samostatnú filmovú kategóriu. Romantický gýč je zmesou prvotriednych akčných (Hollywoodom často krát len imitovaných) kaskadérskych výkonov, zbesilých genocídnych (ako z komiksu vystrihnutých) prestreliek a dojemných emócií, vyvierajúcich z milostnej línie príbehu a zvláštneho priateľského puta mužských predstaviteľov, silnejúceho s každým prežitým dobrodružstvom. Prostý príbeh úmyselne nedoladený a svojim spôsobom výstredný, je v mnohých ohľadoch lepší i horší zároveň, natočený je však famózne. Jedná brutálna akcia strieda inú, počet mŕtvol narastá exponenciálne, aby nás melodramatické vsuvky čas od času naladili na "duševnú" frekvenciu! Šoková terapia v tomto prípade funguje naozaj bezchybne!

Prekvapujúci Affleckov režijný debut opäť raz potvrdil, že ak bol niekto nevýrazný pred kamerou, nemusí to ešte znamenať, že ním bude aj za ňou. Filozofické poňatie veľmi umne vypointovanej krimidrámy naopak poukazuje na duševnú vyzretosť i citlivosť režiséra. A i keď viaceré pasáže poodhalili isté rezervy, celkové vyznenie príbehu ako akejsi životnej rozpravy o tom, že niekedy na pravidlách až tak nezáleží, jasne naznačili, aký talent v mladom tvorcovi drieme!