tomo41

This right here is the land of opportunity. This is America. This is my home! The show goes on! Trojhodinový epický príbeh vyrozprávaný tak, ako to len Martin Scorsese vie. Stopáž totiž môže vyzerať odstrašujúco, no stojí to zato (koniec koncov ten kto videl aspoň Martyho Casino vie o čom hovorím). Scorsese tieto zložité príbehy, zo zložitého sveta fungujúceho na trochu iných pravidlách rozprávať vie vynikajúco. Woolfieho však vyrozprával trochu inak, ešte s väčšou dávkou vtipu a nadsázky, s poriadnym tempom deja a napriek tomu v druhom pláne veľmi metaforicky a hlboko. Popri tom exceluje v hlavnej úlohe Leo DiCaprio, ktorý už má zrejme ďakovnú reč na preberanie Oscara napísanú. Jordana Belforta, akéhosi kríženca Raola Dukea a Gordona Gekka, zvládol priam majstrovsky a vy v podstate tomuto skurvenému hajzlíkovi po celý film apoň trochu fandíte. K tomu si treba prirátať vydarené hlášky a minimálne dve scény, ktoré majú potenciál sa stať kultové. Vo výsledku tu tak máme jeden z najlepších filmov roku 2013 a minimálne od čias Departed najlepší Scorseseho film.

4 ročné obdobia, jedna okúzľujúca Marine Vacht a poetické, intímne rozprávanie o dospievaní a sexualite 17-ročnej Isabelle. Jeune et Jolie je ukážkou Ozonových režisérskych a scenáristickych schopností. Pre mňa patrí tento film medzi to najlepšie, čo som z roku 2013 videl.

Veľmi príjemný francúzsky film o matkách a dcérach, ich problémoch aj radostiach. Konfrontácia svetov dvoch generácií vyšla perfektne, európske prostredie fungovalo výborne a herecky to bolo tiež veľmi slušne zvládnuté. Uveriteľný film, ktorý nie je zbytočne vážny a neraz aj pobaví. Vydzvihnúť tiež treba aj výborný soundtrack. Škoda len slabšieho záveru.

Vizuálne nádherné, atmosfericky podmanivé, no obsahovo prázdne dielo.

Nuž, takto to dopadne, keď sa robí remake kvalitného filmu z ázijskej produkcie s hlavným zreteľom na to, aby bol jasne zrozumiteľný širokému publiku. To samozrejme nemohlo fungovať. Old Boy sa síce pomerne šikovne drží hlavnej línie a oblúku svojho ázijského predchodcu, no to je asi tak všetko. Epizódne vôbec nefunguje. Bojové scény sa viac podobajú na vystúpenie tanečnej skupiny ako na boj, motivácie a chovanie postáv je plytké, nerozvité, zabité. Brolin je v hlavnej úlohe nepresvedčivý (oveľa viac si tu viem predstaviť Bale-a alebo Pitt-a) a celkový dojem z filmu je potom chabý. Žiaľ Spike Lee natočil len prázdnu imitáciu Old Boy, ktorého poznám ja.

Greengrass tieto "based on true story" príbehy vie natočiť skutočne majstrovsky. To, že Captain Phillips bude filmový nárez a kandidát na Oscara bolo jasné už po zverejnení mena režiséra a herca v hlavnej úlohe a očakávania sa do bodky naplnili. Greengrassova priam až dokumentárna autenticita, doplnená jeho tradične "roztrasenou" kamerou pohltí diváka takmer okamžite. Dávkovanie napätia, vyhrotenie scén či jednotlivé zvraty fungujú tiež dokonale. K tomu si treba prirátať Hanksa, ktorý sa po dlhšej dobe opäť ukázal vo výraznejšej postave a máme tu ašpiranta na film roka. A to oprávneného.

Pomsta po Košicky. Osobne som cítil inšpiráciu filmom Drive a v niektorých scénach aj krvavou Tarantinoskou filmovou poetikou. Film pôsobí pomerne nevyvážene a rozvláčne nedarí sa mu zatlačiťv sprány okamih na pílu. Potom niektoré scény fungujú lepšie iné zas menej. Ako veľké pozitivum však volím zvolené prostredie - Košice so všetkými svojimi osobitosťami pôsobia veľmi sviežo a neopozerane. Len škoda, že pri tak pomalom tempe rozprávania nedostali postavy a vzťahy viac priestoru. Potenciál tam bol. Bárta dokázal, že nie je seriálový tiežherec a väčšinu filmu v pohode sám utiahol. A aby som nezabudol, po Kandidátovi je tu ďalší domáci snímok s veľmi dobre zvládnutou obrazovou aj hudobnou stránkou, čo je veľké plus tohto filmu.

Kontroverzný námet, veľmi zaujímavé prostredie a svedectvo o živote dnešnej mladej generácie skazenej drogrami a technológiami. C'mon, to vážne si ľudia toto myslia? Áno, je to veľa reálneho a veľa vecí je len posunutých na hranu umýselne. Napriek slušným hereckým aj pornohereckým výkonom je správanie postáv ťažko uveriteľné. Prvá polovica filmu je pomerne dosť rozťahaná a miestami aj nudí, čo zrejme mali zachániť otvorené sexuálne scény, ktoré tu začali pôsobiť samoúčelne. Plus v celom filme ma neskutočne otravovali zábery z telefónu. (Áno, chápem režisérkyn zámer, ale žiaľ nevyšiel, nepôsobí to autenticky, ale lacno) Našťastie v druhej polovici chytí film druhý dych a vzťah Jasny a Djoleho začne byť skutočne zaujímavý. Škoda slabšieho konca, ktorý je síce v rámci vzťahu postáv zaujímavý, no v rámci filmu ako celku nevýrazny a nenesie žiadne posolstvo.

Cuarón si napísal film, v ktorom môže jeho fanaticky premakaná práca s kamerou dokonale vyniknúť. Nádherné zábery, na beztak uchvacujúce prostredie vesmíru a do detailu premyslený každý jeden pohyb s kamerou. Toto podporené skvelou hudbou, vďaka ktorej pochopíte, prečo na úvod zaznela poznámka o tom, že vo vesmíre nie je žiaden zvuk a skvelými hereckými výkonnmi oboch postáv, ktoré sa vo filme postavia (ok, jedna bola ešte navyše a pár hlasov, ale aj tak je to len o Bullockovej a trochu aj o Clooneym). Výber hercov bol vynikajúci, vyzreté herecké výkony, udržanie divákovej pozornosti či v cítenie sa do postavy - toto všetko fungovalo na výbornú. Škoda toho klišé s 1% kyslíku a ďalších podobných, no aj napriek tomu je to fantastický film, ktorý treba vidieť v kine a v 3D.

Treba povedať, že v kontexte súčasnej domácej filmovej tvorby je Kandidát veľmi dôležitým snímkom. Ukazuje, že sa sa dá spraviť kvalitná žánrovka aj v našich podmienkach, bez tupého obsahu (v čom zlyhali Bratislavafilm a Lóve) a aj so serióznou témou i zápletkou (čoho sa Tigre v meste, našťastie, nedotkli). Kandidát je veľmi zaujímavým snímkom, konečene z reálnej Bratislavy, hoci občas mierne pritiahnutý za vlasy (čo sa však dá často ospravedlniť). S kvalitnejšími hereckými výkonmi (Hilmerová wtf?), s menším počtom scenáristických a režisérskych barličiek a vygradovaným záverom, kde si priam pýtalo upustiť od nadhľadu filmu a ísť viac do hĺbky Lambertovej postavy, by išlo o pomerne zásadný snímok. Takto divák dostane oddychovú zábavu s občas rozpačitými, občas výbornými dialógmi, lopatisticky vysvetlené (ak by náhodou pri žuvaní popokornu nestihol premýšľať), krásnym vizuálom a kvalitným strihom (nebudem písať o tom, že občas tvorcovia až príliš zatlačili na pílu, toto v našej kinematografii tak veľmi chýbalo, že sa dá prižmúriť oko) a aj miernym poučením o tom, že aj bábkari môžu byť občas len bábkami.