m.a.t.o.

Konečne sme sa aj na Slovensku dočkali motoristickej relácie, v ktorej sa vypasený moderátor nerozplýva nad mäkčenými plastami na palubnej doske najnovšieho Folksvágenu Golf. Už v minulosti bolo z Rasťových krátkych videotestov cítiť takú snahu o topgearovské odľahčenie a zábavu a nakoniec sa mu to podarilo dotiahnuť až do plnohodnotnej internetovej relácie s názvom Garáž. Páči sa mi, že každý diel je zameraný na inú tému, nie je to len o superšportoch, ale i o histórii jednotlivých automobiliek, zabudnutých modeloch, či priblížení rôznych disciplín motoristického športu. Niektoré časti už boli príliš crazy ("výber" policajných áut), niektoré zasa nadmieru pobavili (výlet do Chorvátska na autách, pri ktorých ani nebolo jasné, či tam vôbec dôjdu). Celkovo dávam palec hore za to chlapčenské nadšenie s akým túto reláciu celý jej autorský tím vyrába, no zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že stále je čo zlepšovať. Aj keď vlastne môžeme byť radi, že niečo také v našich podmienkach vzniklo.

Po dlhšej dobe som sa opäť rozhodol trochu vytrestať a pozrel som si jednu z tých novodobých Seagaloviek. Stevenovo kožené sako drží zapnuté len tak-tak, normálne som čakal, že keď sa nadýchne, tak gombíky z neho vystrelia kameramanovi rovno do oka. Ale to som trochu odbočil. Seagal si v Rumunsku založil celkom slušný biznis, keď ročne natočí tak dva filmy, ktoré sú vždy o tom istom (dokonca si k ním sám píše scenáre...no píše...skôr ich kopíruje), takže ťažko ich od seba nejak aj odlíšiť a hľadať na nich pozitíva. Ale skúsim. Prvé pozitívum bolo, že za kamerou nestál Keoni Waxman. Nie že by bol Chartrand lepší režisér, ale na Waxmana mám už alergiu. Druhé pozitívum bolo, že Steven použil tento raz hádam menej dablérov, než je uňho zvykom a v niektorých scénach sa dokonca bil (resp. snažil sa aby to vyzeralo ako bitka) on sám. Stavím sa, že v tej erotickej (!!!) scéne, tiež nepoužil dvojníka. No a to je tak všetko priatelia. Vlastne ešte jedno pozitívum: dopozeral som to do konca, aj keď napriek 90-minútovej stopáži sa mi to zdalo byť ukrutne dlhé.

„Takže celé toto miesto je jedna veľká bomba?" – „Možno nie, skúsim zablokovať signál." – „Prečo si nato neprišiel ty?" – „Ja to používam na kontrolovanie počasia." Jednotka síce nebola dokonalý film, no isté čaro sa jej proste uprieť nedalo. Dvojke do dokonalosti tiež chýbalo veľa, ale vyvažovala to kvalitnou akciou, snahou nabrať do obsadenia čo najviac akčných dôchodcov a, samozrejme, kvalitnými hláškami. No a čo trojka? Čaro je fuč, akcia poslabšia (alebo skôr kvôli ratingu so žalostne nevyužitým potenciálom), no čo bolo najhoršie - riešiť vo filme ako Expendables krízu stredného veku a namiesto obľúbených postáv sa väčšinu stopáže pozerať na nejakých odkundesov - to bolo pre mňa ako fanúšika najväčšie sklamanie. A nezachránil to ani démonický maniak Mel Gibson, na hrane otravnosti ukecaný Banderas či stratený syn Wesley Snipes. 45 %

„Politici vymýšaľali ako naštartovať ekonomiku. Mafiáni, ako byť na tom štarte prví. A my policajti, my sme nato len čumeli." Po nemastnom-neslanom traileri a vlažných recenziách som prehnané očakávania nemal. Teraz však musím priznať, že som nadšený. Áno, nadšený. Na naše stredoeurópsko-nízkorozpočtové pomery sa jedná o veľmi kvalitnú prácičku, určite oveľa lepšie odvedenú, než v prípade Kajínka. Film mal primeranú stopáž, takže skončil skôr, než by ma začal nudiť, vykreslenie vzostupu Mrázka, ehm Vedrala po páde komunizmu bolo veľmi realistické (niektorí vtedajší bankári by o tom vedeli rozprávať...) a celkovo scenár mi pripadal dobre napísaný - mal som z neho pocit, že väčšiu časť tvorila realita, než fikcia, čo pri životopisných filmoch je skôr výnimka, než pravidlo. A samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na hercov - najmä Vetchému som jeho kmotra žral všetkými desiatimi. 85 %

„Čo to je?" – „Najväčší kreténi na svete. A vráťte mi zbraň, neverím vám." – „Aj tak bola ťažká." V prvom rade, postava, ktorú Arnold hrá, nie je prispôsobená jeho veku, no a v druhom rade, ten jeho tím vyzerá skôr ako banda feťákov, než ako elitní agenti. A že je v jeho tíme aj žena, ktorá je len o trochu vyššia než poldecák, udrží ťažkú zbraň a pri prvom výstrele ju neodhodí pol kilometra dozadu, je tiež na pováženie. Na druhej strane, to malo niečo do seba. Ayer sa krvi nebojí, akciu tiež zvláda celkom s prehľadom, len škoda, že jej bolo tak málo. No, aby som to zhrnul: geniálne to nebolo, pozrieť sa to dalo, i keď pravdupovediac čakal som väčší prúser (meno Skip Woods ma totiž straší už od poslednej Smrtonosnej pasce). 55 %.

„Takže pristaneme s dierou v trupe...a už to niekedy fungovalo?" – „Nikto to ešte neskúšal." Náhod je tu na jeden film až príliš veľa a záver je (klasicky) prepálený, ale... napätie pekne od začiatku graduje a každú minútu tipujete, že lietadlo uniesol niekto iný. Takže vo výsledku sa jedná o napínavý thriller, nad ktorým však netreba veľmi premýšľať. 65 %

Originál som nevidel. Tomuto remakeu som chcel dať tri hviezdy, ale záver ma tak odrovnal, že dávam ešte jednu navyše.

„Kto je tvoj obľúbený hráč?" – „Messi." – „A tvoj?" – „Beckham." – „Šak ten nevie ani hrať... a kto chce Ronaldov dres? On je tiež cigán." Musím povedať, že do tohto filmu sa mi veľmi púšťať nechcelo. Už trailer totiž naznačil (hlavne scénou z policajnej stanice), že opäť raz sa z cigánov budú robiť "obete" a z bielych zase rasisti, pričom v slovenskej realite je cigán skôr zákonom chránený druh než utláčaný (spolu)občan. Samozrejme sa tak i stalo, no na moje prekvapenie to bolo vcelku znesiteľné, nakoľko Šulík to zručne vybalansoval autentickosťou a tým, že ukázal i tú stránku cigánskeho života, od ktorej mnohí tzv. aktivisti a ochrancovia ľudských práv odvracajú zrak (krádeže, nezamestnanosť, predaj žien, úžerníctvo). Celé to bolo sem-tam odľahčené nejakými podarenými hláškami („To bol vajda?" – „My už vajdu nemáme. Tu je demokracia. Každý si robí čo chce." ▐ „Obchodujem s bielym mäsom" – „Ty predávaš ženy?" – „Ne, kradnem kurčatá v Tescu.") a malo to koniec s určitou pointou, čo u súčasných slovenských a českých filmov nie je vždy zvykom. 50 %

Najlepší dokument o motoristickom športe, aký som doteraz videl. Zároveň som sa dozvedel i mnoho informácii, o ktorých som nemal ani šajnu. Akurát Fassbender to kazil tým svojím zhuleneckým prejavom. Ale aj tak palec hore!

Ľudskému terču by som mohol vytknúť viacero vecí. Ale nebudem. Mám totiž rád seriály, v ktorých nechýba akcia, nadhľad a humor. Navyše Christopher Chance v podaní Marka Valleyho je coolovejšia a bezprostrednejšia verzia Jamesa Bonda. Dobrá oddychovka na popoludnie po ťažkom dni strávenom v práci či škole. Nič viac, nič menej.