m.a.t.o.

„Prebehni tadiaľ, aby som videl odkiaľ budú strieľať!" – „Prečo ja?" – „A kto iný by mal?" Tam, kde mali špageti westerny Buda Spencera a Terence Hilla má tento western kórejského Johnnyho Knoxvillea. Rozprávanie príbehu mi, najmä zo začiatku, prišlo byť príliš zložité, nedalo sa okamžite zorientovať v tom, kto je kto a aká je motivácia daných postáv, ale súdruh Kim to našťastie zachraňoval hafom kvalitnej akcie a prekrásnym, ale naozaj prekrásnym vizuálom. Myslím si, že toto je ten typ filmu, ktorý si aspoň ja osobne dokážem naplno užiť až pri ďalšom pozretí.

„A ty vieš kde je koniec sveta?" – „Veruže viem. Stará mať mi vraveli. Na konci sveta je taký veľký plot." – „Ale kdeže. Na konci sveta je veľká voda. Za tou vodou je druhá voda. A za tou je tretia voda. Až tam je ten plot čo si ty spomínal." Miestami to trpí na (ne)kontinuitu deja, ale inak sa jedná o vydarenú komédiu (paródiu) s nezabudnuteľnými hláškami :)

„Okamžite odtiaľto vypadni!" – „Toto je môj byt!" No nech nežeriem, ale mne sa to páčilo. Je naozaj málo filmov, ktoré pobavia deti i dospelých. A Pozri, kto to hovorí medzi ne rozhodne patrí. 70 %

„The man who seeks revenge should dig two graves." Prvý Ninja sa hral na niečo čím nebol, zato Shadow of A Tear je poctivé béčko, ktoré je si svojej béčkovosti "plne vedomé". Jasné, že by sa mu dalo vytknúť mnoho vecí, ale v rámci svojho už v podstate vymierajúceho subžánru sa stále jedná o vysoký nadpriemer. Súboje sú, ako sa už na Florentinea patrí, vynikajúco natočené, možno choreografia mohla byť málinko nápaditejšia pri niektorých, ale hlavné je to, že ich je tu, s prepáčením, pokokot (Isaac v jednom rozhovore tvrdil, že 15, ja som napočítal 13 :)). Skrátka a dobre, najlepší "nindžafilm", aký som doteraz videl. 75 %.

Kto by to kedy povedal, že sa v tak pokročilom veku budem trhať pri každom bu-bu-bu. Mama je horor s veľmi dobre vybudovaným napätím, a to kontinuálne počas celej stopáže. Jediné, čo môžem vytknúť je snáď len divné finále, v tomto smere sa nemôže rovnať Wanovmu The Conjuring, no ako celok na mňa Muschiettiho celovečerný debut zapôsobil lepším (strašidelnejším) dojmom. 75 %.

Robert De Niro sa zrejme stavil s Jamesom Francom, kto z nich natočí za jeden rok viac filmov, a tak De Niro asi berie všetko čo mu ponúknu. Mafiánovci neprinášajú zhola nič nové, pretože od takej súpisky - cez hercov a režiséra až po producentov by som to veru očakával, ale čo je najhoršie, nie sú ani vtipní. Pretože všetko to čo malo byť vo filme vtipné bolo... také... predpokladateľné. 50 %

„You owe me a life!" Ale hej. Filmy o bojových umeniach mám rád a keď sú fighty dobre natočené (čo tu akože sú - navyše nechýba slušná choreografia a zo súbojov cítiť aj riadnu fyzickosť a dynamiku), tak je nato radosť pozerať. Neviem čo presne od tohto filmu čakali tí, ktorí tu pindajú na príbeh a neviem čo všetko ešte. Určite ma to potešilo sto krát viac než tak ospevovaný a preceňovaný The Raid. Reevesovi sa réžijný debut jednoznačne vydaril. 70 %.

Nie som fanúšik hororov, no musím uznať, že The Conjuring je naozaj veľmi slušný reprezentant žánru. Úvodná polovica mi prišla byť príliš light, ba možno by som povedal, že aj nudná, no v druhej polovici to Wan postupne rozbiehal až k skvelo vygradovanému finále. 70 %

„A kto si dočerta ty? Zabijem ťa a ju zabijem tvojím nevládnym telom!" Na jednej strane treba objektívne priznať, že pri Drsňáčkach som sa dosť nasmial - či už pri rôznych situáciách alebo hláškach. Na druhej strane však treba povedať, že otravnejšiu buddy dvojku ako je Sandra Bullock s Melissou McCarthy som nevidel ani nepamätám. Je to tak medzi dvoma a troma hviezdičkami, pričom k dvom sa prikláňam kvôli tomu, že film mal pomerne veľa hluchých miest - 120 minút je predsalen na takú prostoduchú zápletku až-až. 45 %

„Práve si zabil ministra obrany." – „Aj tak nerobil svoju prácu príliš dobre." Komentár obsahuje spoilery White House Down vnímam z troch uhlov pohľadu: 1. Emmerich vs. tvrdo zomierajúci Bruce - inšpirácia Smrtonosnou pascou, ktorá svojho času v podstate vytvorila subžáner priestorovo obmedzených akčných filmov, je viac než zjavný. Emmerichov hlavný hrdina sa tiež zhodou okolností volá John a tiež pobehuje v tielku so samopalom preveseným cez rameno po baráku plnom teroristov. Čakal som už len nato, kedy sa vyzuje :) No a samozrejme podľa svojho veľkého vzoru nezabudne stráviť nejaký ten čas vo výťahovej šachte. To čo však Johna z Bieleho domu spája s Johnom z Nakatomi najviac je motivácia. Nezachraňuje prezidenta a jeho bielu chatrč preto, že chce, ale preto, že musí - tam niekde v tých 132 izbách a 35 kúpelniach sa okrem kopy rukojemníkov nachádza aj jeho malá dcéra (s veľkou hlavou :)). 2. Emmerich vs. James Bond z Alcatrazu - Nech mi nikto nehovorí, že Roland nevidel Skalu. Na prvý pohľad to možno nie je zrejmé, no isté prepojenie so slávnou Bayovkou tu je. Hlavný záporák totiž robí to čo robí nie zo svojich nacionalistických popudov (AIR FORCE ONE), ani pre peniaze (SMRTONOSNÁ PASCA), ale z osobných dôvodov. Preto, aby v jeho očiach bolo spravodlivosti učinené zadosť. No nie je to mäkkýš. Zatiaľ čo Ed Harris svojho času iba blufoval, James Woods je odhodlaný na čokoľvek. Ďalšie pojítko so Skalou možno vidieť i na ústrednej dvojici. Jeden je prefesionál, druhému aj raketomoet vypadne z ruky... 3. Emmerich vs. Gerardov padnutý foťák - Je nanajvýš divné, že dva tématicky rovanké filmy mali premiéru v ten istý rok...a nebolo to v 90. rokoch, ale v roku 2013. Obe snímky majú svoje pozitívne, ale i negatvíne stránky. V sumáre však u mňa vyhráva White House Down, pretože akcia bola jednoducho nápaditejšia a rôznorodejšia. Zatiaľ čo v Olympuse sme sa dočkali (doslova) bombastickej a veľkolepej prvej akčnej sekvencie a všetky ostatné už boli menšie a menšie, Roland to vzal z opačného konca. Začína akciami menšími a dávky náledne stupňuje. Samozrejme, môže sa oprieť i o dva krát vyšší rozpočet, vďaka čomu mi tie kulisy Bieleho domu pripadali byť "ozajstnejšie", než v prípade Fuquovej párty. Vyšší budget sa odráža i na kvalitnejších efektoch, a tak jediné čo Rolandovi z tejto stránky môžem vytknúť je len digitálne nepodarený skok prezidentskej limuzíny do bazéna. V mojich očiach však Emmerich nad padnutým foťákom vyhráva hlavne v nadhľade a (ne)patriotizme. Tu totižto nikoho neuvidíte so smrteľne vážnym výrazom tváre prisahať na vernosť vlajke USA a vlastne aj onú vlajku uvidíte možno tak dva-tri krát za dve hodiny. No a Jamie "Obama" Foxx tiež obmedzil debilné patriotické rečičky na minimum. White House Down je skártka podarená variácia Smrtonosnej pasce, no chýbajú mu dve podstatné veci - charizmatický hlavný hrdina, ktorý by nevyzeral ako (a teraz si pomôžem citáciou užívateľa T2) "prerastené decko" a drsnejšia akcia (čítaj R-kový rating). 70 %