Recenze (83)
Čiary (2021)
Čiary, ktoré sa rozbiehajú do rôznych smerov. Do 80 minút sa nedá napchať celé jedno mesto, najmä keď väčšinu stopáže tvoria ilustračné zábery, preto výsledok pôsobí trochu plytko.
Nikdys nebyl (2017)
Režijný masterpiece. Tento film nechce byť cool, práve naopak, je to hlboká psychologická sonda do duše ztraumatizovaného dieťaťa. Pôdorys príbehu tvorí naratívny vzorec revenge movies, ale Ramsayová ho ozvláštňuje tým ako sa jej darí obrazom sprítomňovať vnútro hlavného hrdinu. To, čo možno väčšinu divákov irituje, je, že tu "chýba" akákoľvek vysvetľovacia veta a preto napr. ak neviete, že synovia despotických a tyranských otcov, často v dospelosti narukujú do armády (rozkazy a ponižovania otcov vymenia za rozkazy a ponižovania veliteľov), nemôžete pochopiť ako komplexne sa režisérke na malej ploche darí načrtnúť skoro celý psychologický vývin hlavného hrdinu od detstva až do dospelosti. Je to film na viac pozretí, ak mu obetujete čas, tak vás odmení novými a novými významami.
Můj strýček Tudor (2020)
Desivý film o zneužívaní natočený s ľahkosťou, ktorá ho robí znesiteľným. To, čo ho robí výnimočným, je za prvé fakt, že je to veľmi osobný príbeh autorky, ku ktorému by sa málokto priznal a za druhé forma vizuálnych metafor, ktoré nám pomáhajú rozmýšľať nad príbehom a vytvárajú tak emocionálny dištanc.
Pre čisté svedomie (2020) (studentský film)
Midcult par excellence, ktorý svoju nemohúcnosť rozprávať príbeh skrýva za efektné snové sekvencie.
Přicházíme jako přátelé (2014)
Sauper je patologický narcis, ale odvaha a talent sa mu uprieť nedajú.
Smolný pich aneb Pitomý porno (2021)
Nie je to dokonalé, ale má to toľko geniálnych momentov, že človek sa nakoniec neubráni nadšeniu. Satira demaskujúca pokrytectvo rodičov, ktorí vlastnú perverziu skrývajú za zodpovednosť chrániť morálny vývin svojho dieťaťa. Piatu hviezdu dávam za ten nečakaný koniec.
Není zla mezi námi (2020)
Jenda nepochopil zmysel prvej poviedky a tak ju samozrejme kritizuje. Režisér zámerne sleduje rutinu zdanlivo obyčajného človeka, popisuje jeho ľudské stránky (stará sa pekne o rodinu a ešte aj o vlastnú matku), aby nás v závere zabil krutou pointou. Je to dokonale využitá vyprázdnená narácia.
Stranou Satana (2011)
Hlavná hrdinka mala podľa všetkého otca tyrana, ktorý jej dosť ubližoval (ako presne sa vo filme nikdy nepovie). Hlavný hrdina - akýsi tajný ctiteľ - jej pomohol zbaviť sa otca a zločinom ju vykúpil z toho utrpenia, ktoré doma prežívala. Odvtedy ju zlo začalo akosi mysticky priťahovať. Veľmi nekonvenčný film, plný nejasných symbolov, bohatý na možné interpretácie.
Tiché doteky (2019)
Hogenauer si zvolil veľmi zaujímavú tému, ale spravil toľko školáckych chýb, že sa nedajú ani zrátať. Najzákladnejšia, ale tkvie v tom, že si zvolil veľmi nepravdepodobný "skutočný príbeh", s čím ale oboznámil diváka až na samom konci, čiže najprv sa dívate na tú podivnosť, ktorej čím ďalej tým menej rozumiete až kým vás neunudí a potom vás zaskočí pointou, keď už nemá žiaden emocionálny náboj. Navyše chladná réžia nepôsobí odťažito, skôr mechanicky a kamera vám veľa emócií nesprostredkuje.
Styx (2018)
Miestny xenofóbi typu JASON_X sa už zhŕkli a vyžalovali do komentárov. Je to celkom slušný survival movie so zaujímavou morálnou dilemou hlavnej hrdinky, možno to je v niečom priehladné, ale chladnými vás to určite nenechá... iba ak by ste boli rasista, pre ktorého je černošský život menejcenný.