Profil
Hodnocení (1374)
Komentáře (311) Obsahy (1)
Kšefty (25)
Filmotéka (93)
Oblíbené filmy
Oblíbení režiséři
Oblíbení herci
Oblíbené herečky
Oblíbené seriály
|
Moje komentáře |
 Prokletý ostrov (2010) 
|
17.03.2010 |
| |
Ďalšia prechvalovaná záležitosť. Remeselne veľmi slušné, čo iné očakávať od Martyho, ale nevybral si najvhodnejšiu látku a zdá sa, že s týmto žánrom nemá skúsenosti. Záver dáva dvojité vysvetlenie, aj keď to nemal ani v pláne, samozrejme väčšina berie len jediné rozuzlenie, ktorému však podrážajú nohy predchádzajúce oslie mostíky a veľmi nevierohodný dej. Di Caprio odviedol svoj nadštandard, ale vzhľadom k ponúkanemu záverečnému twistu sa do postavy typovo nehodí, čiže byť dvorným hercom renomovaného tvorcu nemusí byť vždy výhra. Prekážali mi tam aj trikové sekvencie, ktoré príbehu len škodili, a aj flashbacky či snové vízie robili celkovému atmosferickému vyzneniu len medvediu službu. Sú tu však skvelé dialógy (bizarne pôsobivý rozhovor Di Capria s Levinom v jeepe), úchvatná kamera, ale Kingsleyho záverečné vysvetlovanie ma však šokovalo nepríjemne než by som si tu skladačku pôvodne predstavoval. Pretože k vyše dvojhodinovému rozprávaniu sa ani jedno rozuzlenie nehodí, a je to len zbytočná hra s divákom a zaradenie sa do trendy novodobých thrillerov. Nečítal som spomínanú predlohu, čiže neviem súdiť, aká záverečná dvojznačnosť fungovala v nej, ak vôbec bola, ale z filmu ani po druhom zhliadnutí sa mi nedostali dostačujúce argumenty čo i len k jednej. Ako klasický noir by to fungovalo lepšie než táto dráma, čo sa tvári už od úvodných minút ako búda na všetkých, čo očakávajú niečo výnimočné. U mňa sa však také niečo nedostavilo. Asi siahnem po knižke. |
 Canyon, The (2009)
|
11.03.2010 |
| |
Richard Harrah sa vydal nakrútiť dokumentárny film a zasadiť do toho akože zaujímavý príbeh. Takmer ako z Discovery Channel či Reality TV. Ken a Barbie sa majú veľmi radi, leč sú trošičku unudení, tak za svoju svadobnú cestu, na ktorú nezabudnú, si vybrali výlet do Grand Canyonu v sprievode s miestnym ochlastom. Patton je užvanený a otravný, Bailey je zúfalo necharizmatický (vizuálna kópia Jasona Patricka) a nudný, jedine Yvonne pôsobí ako tak prirodzene. Kopec nezmyselných žvástov v postupne nepohodlných podmienkach krásne drsnej prírody, pôsobivá kamera Nelsona Cragga a statická réžia, ktorá stavia príbeh v tak pôsobivej scénerii len na dialógoch. A kopírujúci záver tomu dal korunu, až sa mi natiskla otázka, či sa to celé netočilo len kvôli pointe, ktorá vyznie už nie absurdne šokujúco ale zúfalo komicky. Zbohom, Henry! |
|
[Rec] 2 (2009)
|
26.02.2010 |
| |
Pokračovanie skultovnelého hororu si na seba uplietol bič. Na jednej strane sa nesnaží rozvýjať zápletku do očakávateľných a podľa niektorých fanúšikov, priehľadných až nudných vôd skostnatelého zombie hororu, no snaží sa to robiť za každú cenu. Posunutie príbehu do mysteriózna až naznačované sci-fi, jedných poteší a druhých sklame. Tieto dva tábory Balaguero a Plaza dokonale rozpolili a stoja si proti sebe. Čo sa týka príbehu, ničím neprekvapí, tvorcovia nás hodia ihneď do akcie. Postupné budovanie atmosféry z jednotky je fuč. A predpokladám, že tento sequel je len akýmsi premostením do trilógie. Avšak samoúčelne narvať do príbehu tínedžerov, ktorí príbeh nikde neposúvajú, ba dokonca ani nevieme ich ďalší osud, je tak trochu päsťou na oko. Aj z pohľadu logiky. Veľa ukričaných dialógov, zbesilá akcia, množstvo krvi aj čierneho humoru ešte geniálny horor neurobia. |
|
Pevné pouto (2009)
|
05.01.2010 |
| |
Asi bude problém v predlohe. Mám taký pocit, že zrejme je ťažko sfilmovateľná, tobôž pre Jacksona, ktorý je doma skôr inde. Toľko zajacov naháňať sa jednoducho nedá, lebo nakoniec si divák nemusí pochutiť ani na jednom. Po výtvarnej stránke je to nuda, to už Wardove Ako prichádzajú sny sa mi javili zaujímavejšie a umeleckejšie, a to bolo pred 11 rokmi. Tu je to gýč na entú. Jackson akoby sám nevedel kde má viac tlačiť, či na melodramatickú časť, aj keď ju podáva viac odľahčene (asi ako v knihe), snovú a fantasknú, či na thrillerovú. A najviac mu ide tá posledná. Nutno poznamenať, že mu v tom pomáha bezchybný Tucci. Ostatní herci sú tiež v poriadku, ale buď dostávajú malý priestor, alebo im scenár tlačí do úst hlúpe repliky. Na toto trpí aj prevažne monológová Saoirse Ronan. V určitých fázach jej preslovy sú chladné, nezaujaté a úplne mimo obraz. Aj keď herecky tiež nezlyháva a typologicky sa hodí do svojej postavy perfektne. Atmosféru 70.rokov by Jackson zrejme nedokázal vytvoriť, ani keby mu Chevrolety z neba padali či tam poskakovali všetky slávne kapely z toho obdobia. A veľmi je cítiť, že predlohu písala žena, hlavne jej pocity na plátne sú cítiť cez nie veľmi citlivú mužskú ruku. Veľké sklamanie. |
|
Oheň v oblacích (1993)
|
31.12.2009 |
| |
Atraktivita filmu, aj keď silne televízne pôsobiaceho, vychádza z námetu podľa (vraj) skutočných udalostí. Spracovanie je dosť problematické, priemerné po scenáristickej aj režijnej stránke. A hlavne, nepôsobí to veľmi vierohodne. Spomienky na udalosť obete sú trochu pritiahnuté za vlasy, a aj keď neviem, aká je skutočná pravda okolo tejto historky, silne to zapáchalo kalkulom a inšpiráciou z iných hororových a scifi klasík. Herecky je to silne nezaujímavé, niet sa s kým zžiť a sympatizovať, jediná skutočná postava bol záporácky načrtnutý Sheffer, ostatní dostali buď málo priestoru alebo im chýbala charizma. Pravda, ako som už písal, scenár im veľa príležitostí nedával, nakoľko sa sústredil predovšetkým na jednu postavu, ktorú hral Robert Patrick. A po zhliadnutí tejto sci-fi drámy som sa presvedčil, prečo je tak často považovaný za neherca. |
|
Antikrist (2009)
|
25.12.2009 |
| |
Akurát sa zamýšľam, pre koho je film určený. Milovníkom hororov či silných drám? Obávam sa, že tí prví budú sklamaní a tí druhí znechutení. Nie je to film, je to polemika a pocity prenesené na plátno/obrazovku. Hra s divákom, ale nemyslím, že nefér. Návrat muža a ženy k prirodzenej podstate existencie, keď sa prejavuje diferenčnosť týchto dvoch pohlaví. Fyzicky sa priťahujú, emocionálne nie. To že fungovanie či nefungovanie vzťahov ide cez myšlienkové pochody dvoch existencií, možno chápať z biblického ale aj naturálneho hľadiska. Z pohľadu antikrista sme len zvieratá prahnúce po pudovosti, líšiace sa od ostatku zvieracieho ansáblu jedným. Rozumom. Tragédia rozdeľuje stav duše aj mysle a otvára dušu k temným silám a slabnutiu osobnosti. Žena a muž, emocionalita a racionálnosť. Niečo také fungovať nemôže. Nemyslím, že Trier neznáša ženy či nimi opovrhuje. Je nimi posadnutý. Tri základné prvky, príroda, muž a žena. Miesto - Raj. Príroda - telo/zdroj/počiatok, žena - ruka/médium, muž - nástroj/vykonávateľ. Nie prvýkrát som si všimol, že Trier ženy vykresľuje ako silné a dôležité bytosti, ako základný kameň fungovania života, ako skrytú odpoveď na všetko podstatné, čo hýbalo dejinami ľudstva - lásku, smrť, nenávisť, pomstu, obetu. Muž, tu figuruje ako egoista, racionálny neschopák zahľadený do seba aj v najvypätejších chvíľach. Silná osobnosť a či len emocionálny chlad? Žena vo svojej duševnej frustrácii riadená pudmi, sexuálnou nenásytnosťou, muž ješitne odhodlaný pomôcť za každých okolností. Obaja hrajú vzájomne svoje hry. Výsledok nemôže byť dobrý. Z tohoto možno chápať Triera dvojsečne. Chce ženy pochopiť alebo nenávidieť? Alebo len načrtáva myšlienku, že muž je bez ženy zablúdilým zvieratkom a odsúdený na neúspech. Wildovsky dekadentná predstava a nutná na rozmýšľanie. V každom prípade je to ponuré, pomalé, temné, depresívne a atmosferické. Po zhliadnutí Antikrista už nechcem ísť do lesa si kaziť romantické chvíle, lebo slovami klasika, z frustrovaného romantika sa stáva iba cynik. A to Lars rozhodne je a zakryť to tu ani nechce a všetko čo chcel povedať, mi povedal v skeptickom epilógu. A preto by mal vytrúbiť svetu, čo sa mu skutočne stalo. |
|
Disappeared, The (2008)
|
09.12.2009 |
| |
Pomalé, neoriginálne, atmosfericky riedke. Lepšie funguje ako dráma, než ako horror, pretože postráda tie tradičné prvky. Chýba tu napätie, či permanentný strach, ktorý by som v tomto príbehu aj očakával. Zostáva len zvedavosť, slušný hlavný predstaviteľ, ktorý ako som už písal, je zaujímavý z hľadiska psychológie. Číha z toho nízky rozpočet, čo by nevadilo, tematicky sa to blíži ku kultovému Candymanovi, avšak takú suburban atmosféru mu môže len závidieť, samozrejme aj vinou slabej hudobnej zložky. Mám však pocit, že toto tu všetko už bolo v lepšom balení. |
|
Hanebný pancharti (2009)
|
05.12.2009 |
| |
Pulp Fiction z alternatívneho obdobia 2.svetovej vojny. Tarantinov rukopis sa nezaprie, podobnosť s menovaným kultom je však až do očí bijúca. Kapitoly, čierny humor, vizuálna explicita, dialógy, herci... Ale čo ma na Tarantinovi prekvapuje, že dokázal tak závažné téma pretaviť do takejto neurážajúcej brakovej zábavy. Silne mu v tom pomáha aj opätovný trefný kasting. A opäť trafil do čierneho, keď sa zase ukázal ako objaviteľ nádejných hercov. O Rakúšanovi Christophovi Waltzovi sa nedá hovoriť inak, len v superlatívoch. Scény, v ktorých vystupuje, sú nabité onou tou spávnou jemnou tenziou, nutkaním sa báť a pritom zabávať. Ale ani ostatní herci nesklamali, každý odviedol svoju prácu na výbornú a karikatúrny Hitler tu presne zapadal do tohoto fikciového príbehového kontextu. Taktiež režisérovou silnou stránkou sa ukazujú dialógy, paradoxne najzábavnejšie časti, v akcii je však zámerne komiksový, čo mi pri takomto sympaticky rozprávanom nelineárnom príbehu vôbec neprekážalo. |
|
Nekonečný víkend (2008)
|
07.11.2009 |
| |
Režijne v poriadku, scenáristicky neoriginálne, herecky...hmmm. Blanks dokáže pracovať so zábermi s pomocou využitia minimalistických zvukov a vyvodiť slušnú atmosféru, spektakulárnu austrálsku prírodu nám podáva sugestívne. Strach z neznáma funguje, no málo využíva prírodu ako hlavné pojítko s osudom dvoch hlavných predstaviteľov, ktorí, poviem to naostro, boli otravní až k nepríčetnosti. Aha , a ešte niečo: ďalší dôkaz, že Caviezel je síce zaujímavý typ, ale mizerný herec. |
|
Noc v muzeu 2 (2009)
|
29.10.2009 |
| |
Je neskutočné, akým spôsobom sa Levy dokáže plaziť tak alibisticky po zemi, len aby niečo nepokazil. Všetko je tak uhladené a mnohokrát v miestach akcie nepotrebne komunikačné, a v následných komunikáciach neraz hluché a prázdne... No nič, trikovo dobre zvládnute, zopár zábavných a vtipných postavičiek úprimne rozosmeje. Dospelého neurazí, ale ani nenadchne, deti si prídu na svoje, no rovnako si tu nájdu aj nepotrebné pasáže, ktoré ich nezaujmú. Humor sa drží na hranici reálnej infantility a postpubertálneho virtuálneho ejakulátu. Nič čo by som pochválil, okrem Amy Adams a prehrávajúceho Azariu aj herecky nevýrazné. O chlp slabšie ako predchodca. |
|
Stáhni mě do pekla (2009)
|
01.09.2009 |
| |
Hmmm, veľa povyku pre nič. Toľko vychvalovaný "horor dekády" sa po celú dobu pohybuje na hranici sociálnej satiry s nechutnými naturalirstickými vsuvkami a lacného béčkového hororu vystrihnutého z 90tych rokov. Že tu prebíja forma obsah, je jasné od úvodných minút, keď sa zoznamujeme s mladou, pohľadnou, ambicióznou, no nakoniec aj hlúpučkou zamestnankyňou banky. Nič nové pod slnkom, do polovice to viacmenej nudí, je to príliš podľa šablóny a nezmenia to ani Raimiho vizuálne finesy. Až keď sa film prehupol do svojej druhej polovice, začalo to byť aj zaujímavo zábavné, kde skutočná forma nad príbehom naozaj nepôsobila samoúčelne a bavila viac ako samotný príbeh, plus skvelý záver potešil tiež. No ale čo už, napätie slabé, atmosféra nehororová, herecky nevýrazné, scenáristicky neinvenčné, proste len jednoduchá, zábavná, akčno-komediálno-hororová jednohubka. Ale horor dekády? Hmmm...a diváci na túto pascu prezieravo neskočili. |
|
Andělé a démoni (2009)
|
21.06.2009 |
| |
Klasická hollywoodska šablona: lacný, konšpiračný, lež pútavý svetový bestseler s ľahko fantazmagorickým dejom, obsadenie veľkého mena do hlavnej úlohy, prizvanie nejakých charizmatických filmových hviezd menšej žiarivosti či niekoľko charakterných hercov, renomovaný režisér, prepálený rozpočet...A funguje to? Z divackého hľadiska ano, z umeleckého či aspoň filmárskeho sotva. Atmosféra vytváraná len na základe eyecandy záberov či monumentálnej Zimmerovej hudby jednoducho nedokáže prekryť jednoduchosť schematického scenára či nezáživnosť hereckých predstaviteľov (s výnimkou Mueller-Stahla či Lie Kaasa). Plochosť postáv je daná už z Brownovho nezaujímavého románu a nič s tým neurobia ani nudiaci sa herci či profesionálna remeselnosť Howarda. A nebyť zmieňovanej sugestívnej hudby, nezostalo by ani to málo, len stopy po tematicky lákavej, no hlboko nevyužitej detektívke. Božská kravina! |
|
|
