Desperado

Pilot viac než len navnadil. Je z toho cítiť Del Torov rukopis z každého frejmu, konečne je späť ten odviazaný, cynicky nekorektný, nechutne explicitný a predsa len láskavý tón. Nedotknutý knižnou trilógiou ma to oslovilo snáď ešte viac. Chytľavý dej, zaujímavé postavy s veľkým potenciálom sa plnohodnotne vyvýjať a dať príbehu živočíšnejší rozmer, nový uhol pohľadu na prevarenú a filmársky vyšťavenú tému, miešajúci napätie, zvedavosť, nepredvídateľnosť, ale aj nadhľad a rešpekt k danej tematike. Latka postavená veľmi vysoko, ďalši síce z toho môžu vyviaznuť s hexenšusom, ale budem dúfať, že kvalita neklesne nijak výrazne.

Takže po Liamovi Neesonovi, Johnovi Travoltovi sa do Paríža prestrieľal ďalší hollywoodsky matador, Kevin Costner, a vyzerá to tak, že jedinou Bessonovou úspešnou reinkarnáciou týchto bezpochyby charizmatických páprdov naďalej zostane zatiaľ iba Neeson. McGho výplachovka rozhodne nenudí, má zopár skvelých momentov, jeho zásadným problémom však je až prílišná žánrova rozpoltenosť a nezámerné klamanie telom. Dejová línia sa začína ako zaujímavý špionážny thriller, pokračuje ako komediálno-akčné rodinné drama a končí ako paródia na všetko, čo dovtedy po kúskoch žánrovo celkom zábavne ponúkal. Ano, v jednotlivostiach 3 dni na zabitie funguje veľmi solídne, ale celkovo vytvára dojem spektakulárneho mišmašu, ktorému chýba často šťava a brzdia ho linky, na ktoré som po traileroch vôbec nebol zvedavý (rodinné vzťahy). Tie som samozrejme očakával, ale tie linky úplne odtiahli úvodný dej na vedľajšiu koľaj, a tak ma záver nechával úplne chladným a postavy vrátane hodne slabých záporákov (samozrejme vinou imbecilného scenára) ma vôbec nezaujímali (úplne zbytočná a nevýrazná Amber Heard) , a ich osudy viacmenej len prešumeli do záverečných titulkov a márne som si po nich spomínal, o čom to vlastne celé bolo. Pri tom veľká škoda, Costner je aj v rokoch frajer, mnohé scény fungujú len jeho prítomnosťou, akčné scény sú vydarené, ale prílišná nadsázka celkový dojem strhavá do priemeru, na ktorý sa zabudne po pár dňoch. From Paris with Love 2.

Fajn jednohubka z írských pastvín. A taktiež dobrý príklad, ako sa dá z minima vyťažiť maximum, ktoré môže inšpirovať aj našich zanietených a talentovaných filmárov, kade vedie efektívna cesta natočiť lacný a efektívný zážitok. Mal som celkom príjemné mrazenie väčšinu stopáže a okrem solídnych výkonov neznámych hercov musím pochváliť aj jednoduché a atraktívne prostredie , v ktorom sa to odohráva. Viac však prezrádzať nechcem, lebo rozpisovať sa o tomto filmíku bez čo i len mierneho spoilerovania je veľmi ťažké a tak jedinou výtkou je len mierne prepálený záver, ktorý postráda motiváciu (samozrejme nevysvetlenú) kľúčovej postavy.

Farbičkami nabitá spomienka na rozšafné 70te roky, ktorá aj dnes skvele baví. Základnou podmienkou na vychutnanie si tohoto už klasického sci-fi s výborným nápadom a vtedy bohatou výpravou je prijmúť ho s nadhľadom rovnako ako ten nadhľad ponúka divákovi. Anderson bol viac než len slušný remeselník a na výsledku je to vidieť, keď spektakulárnosť, vtip ale aj napátie vie dávkovať po únosných porciách dokonca aj v tak bizarných lokáciách a dekoráciach akými aj po takmer 40tich rokoch Loganov útek disponuje. Ústredná dvojica je veľmi sympatická, York charizmatický , Agutter pohľadná a Ustinov si tu vystrihol milého huhňavého starého pošuka.

De Palmovská kamera tomu dodala rozhodne na pikantnosti, avšak ani to nič nemení na fakte, že inak táto zábavná jednohubka je klišoidná a z hlavy rýchlo vyšumí. Nepomáhajú tomu ani herecké výkony: Wood je tlmený a nevýrazný, jeho filmová partnerka je fyzicky otravná, Cusack má svoju badass postavu písanú ako nesvojprávneho idiota, čo prehral na automatoch celý svoj majetok a tečie mu do topánok. Nakoniec jediné zapamätateľné pozitívum tu zostáva réžia a zaujímavá kamera.

Ťažký béčkový priemer, ktorý nestihne ani poriadne naštvať a chvílkami aj zabaví. Príšerní herci splnili presne to, čo sa od nich vo filme s takýmto scenárom očakaválo, teda zmiznúť čo najspektakulárnejšie zo scény. Hlavne závererečná polhodina už doslova volala o rýchlopretáčanie a ukázala schopnosti režiséra. Takto zle vygradovaný (ani béčkový) hororový záver som už dlho nevidel. Mierne horšie ako jednotka, ktorá tiež do tohoto žanru veľa nepriniesla.

Nostalgia? Mozno. Sympaticky stret dvoch svetov, brany dobrodruzno-romantickym usmevnym tonom, kde sa da vsetko prvoplanovite pochopit. Cesta k skutocnemu stastiu nepotrebuje dokaz toho v co verime, ale nadej v to, comu sme sa branili verit. Zivot je jedna velka fantazia, a ani obtlstly Brando mi nevadil na to, aby som si tento mily cvokarsky slabikar oblubil. K-Pax pre vyliecenych romantikov (presne tu som pochopil otrepanu rovnicu cynik=frustrovany romantik) , a pamatajte, bol daleko pred nim.

Po pilote a následnej tretej časti sa potvrdzujú moje obavy. Terra Nova je za vlasy pritiahnuté voľné pokračovanie 7th Heaven s logickými kotrmelcami v intervale každých 5 minut, keď ani oči v stlp nezachránia potenciálny vysoký krvný tlak nad tým, čo sa na obrazovke deje (fyzika a logika tu riadne dostávajú na frak). Herci sú skrz naskrz seriálovo nesympatickí. O'Mara je nevýrazný, jeho rodina otravná a vôbec , takmer celé osadenstvo vyzerá akoby ich zhrabli z rôznorodých neúspešných vystúpení súťaží Miss, Mister, Missis či Child alebo i Dog (znečistenie Zeme asi má skvelý dopad na ľudskú estetiku). Langdon recykluje v blede modrom svoju postavu z Avataru a pochybujem , že celú túto káru výtvoru mačkopsa utiahne. Seriál pre celú rodinu, dokonca aj vaša babička v tom bude vidieť uspokojivú náhradu za Rosalindy a Esmeraldy.

Moc fajn filmík, v ktorom nezáleží až tak na tom, čo sa tam deje, ale akým spôsobom sa to vyrozpráva. V prvom rade utkvie jedinečný kontrast vizuálu s hudobným pozadím (nádherná elektronická miestami až kláštorná Martinezova kompozícia a slušivý podmaz a trefný pesničkový výber vo feelingu 80ies), kde sa snovosť strieda s nesamoúčelnou brutalitou podčiarkujúci otrepanú formulku, že život je rovnako krutý ako nádherný a každé rozhodnutie má svoje (aj najfatálnejšie) následky. Postavy a ich kasting výborný. Viac než pri všetkej snahe trochu ňoumovitého hlavného hrdinu v podaní Goslinga ma zaujali vedľajšie postavy. Mulligan je už od pohľadu krehká žienka, vyvolávajúca permanentne ochraniteľské pudy, Cranstonovmu manažérovi veríte jeho čestnosť a neľahký údel už len z pohľadu do jeho tváre, Perlmanovi jeho primitívne buranstvo lokálneho šéfa miestnych goríl, a Brooks? Zabudnite na jeho tajtrlícke komediálne figúrky, jeho Bernie predstavuje démonickú kombináciu elegancie a rozvahy De Nira a zároveň sadistickej a odhodlanej brutality Pesciho, a je proste týpek, z ktorého očí a gestikulácie vyžaruje varovanie, že s týmto chlapíkom sa neradno dostať do krížiku. Refnova réžia je skutočne hypnoticky pomalá, a s uvedeným hudobným motívom a kamerovými hrátkami na detaily postáv zo všetkých uhlov z filmu robia úplne niečo iné, než by si človek predstavoval po letmom prezretí obsahu deja.

Dosť uponáhľané , kde sa žvaní ostošesť a väčšinou o ničom, kde akcia strieda akciu, a ktoré príbehu často nepomáhajú. Finiš je emocionálne roztrieštený, jednoduchý a skratkovitý a spája sa s jednotkou ako nadržaný zajac so zajačicou (šup šup, mnoho času nezostáva, tak to rýchlo nejako naplácajme). Herci sa snažia, až na pár plus mínus odchýliek (po dlhej dobe opäť maniakálny lotor Bacon či extrémne nudná a nezáživná krása January Jones) a ako sezónny popkorňák funguje viac než dobre. Čo však nič nemení na skutočnosti, že sa jedná o doposiaľ Vaughnov najslabší kúsok do jeho zatiaľ malej filmovej mozaiky.