pierre9

Ťažko filmu niečo vyčítať. Možno akýsi chlad, jednoducho som sa nedokázal stotožniť s predstavou Cruisa ako nemeckého vojaka. A film, kde nemeckí vojaci hovoria po anglicky u mňa nikdy nebude za plný počet...

Niet veľmi čo dodať, azda len, že som stále akosi veril v happyend a neviem, či sa koniec dá nazvať happyendom. V každom prípade práve koniec bol tým posledným štvorčekom v mozaike čarovného filmu.

Snímok, ktorý je okrem hereckých výkonov neveľmi výrazný. Traja hlavní predstavitelia ukazujú, čo v nich je a čerešničkou na torte je Benigni, ktorý filmu udáva tempo. Určite však za pozretie stojí... 3.5*

Čísla, čísla, čísla... Presne o tom je I.O.U.S.A.. Určite neodporúčam pozerať bez aspoň základov z ekonómie, lebo sa v tých všetkých číslach stratíte. Nebudem zľahčovať ekonomickú situáciu v USA, podľa môjho názoru problémy, ktoré v neposlednom rade vychádzajú z demografického trendu, ktorý existuje v súčasnosti trápia drvivú väčšinu rozvinutých krajín, takže USA nie sú žiadnou výnimkou... Aj keď oni tých problémov majú, často vlastnou vinou, viac. Busha Jr. si zvolili sami a minimálne z ekonomického hľadiska sa to ukázalo ako dosť zlý ťah.

Plne si uvedomujem historickú úlohu, ktorá Havlovi bezpochyby prislúcha a rovnako chápem, čo znamená, predovšetkým pre Čechov. Dokumentárny film by však, podľa mňa, mala zdobiť objektivita. Ono, pokiaľ sa tá osobnosť nemá za čo hanbiť, nemal by to byť problém. Faktom totiž je, že každý človek robí chyby a pre mňa dokument, ktorý ukáže iba svetlú stránku osobnosti a retušuje chyby, ktorých sa dopustila, nemôže byť dobrým dokumentom. V prípade Havla nemám na mysli žiadnu konkrétnu vec, čím však viac študujem udalosti, ktorých sa zúčastnil ako prezident, tým viac viem, že chyby tam boli... A budovať dojem, že občan Havel je bezchybný, je z môjho pohľadu práve to, čo sa tu dialo pred rokom 1989 a proti čomu aj on bojoval...

Nedávno som videl film Občan Havel a aj preto ma to v rámci festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet na Tenkrát 2 veľmi neťahalo. Trojica Havel, Klaus, Mečiar mi neprišla ako tí najpríjemnejší spoločníci na piatkový večer. Tento film ma však veľmi milo prekvapil. Téma poskytovala obrovský priestor na to, aby bola spracovaná jednostranne (keďže ide o český film, pro-česky), opak je však pravdou. Prekvapila ma očividná snaha o objektivitu, ktorej som sa v určitých situáciách až čudoval a to v mojich očiach film posunulo k 4*. Veľmi zaujímavé. A dávno som nevidel nič vtipnejšie ako Mečiarovu one-man-show v televízii, kde rozprával o čiernej a bielej :D (Jeden svet 2009)

Môže byť dokument informačne bohatý a zároveň aj zábavný? No, zjavne môže, čo je fantastická správa. Na Osadné som bol, po všetkých dobrých zvestiach a cene MFF Karlovy Vary, poriadne zvedavý, predsa len však prekonalo moje očakávania. Kto má rád dokumentárne filmy si určite nemôže nechať ujsť toto neraz až komediálne dielo. Čo však zanechá azda väčší dojem ako humorné scény, je určite dobrota obyvateľov Osadného, ktorá vyžaruje z každej sekundy, ktorú ich je na plátne vidieť. (Jeden svet 2009)

Zo začiatku to naozaj malo tempo a vyzeralo veľmi sľubne, potom však režišér, a hlavne scenárista, začali túto latku podliezať.

Do určitej miery dosť klišé film. Nefunkčná rodina, otec alkoholik, matka hľadá, aspoň fyzickú, útechu niekde inde a to všetko ovplyvňuje život malého dievčatka...

Dokumentov o známych osobnostiach, príp. udalostiach bolo natočených nespočetné množstvo, tento však ukazuje človeka žijúceho svoj život kdesi v Petržalke, akých tam je možno veľa. Preto má u mňa plus. Keby som však mal hodnotiť psychický stav Jana, skončilo by to asi v zápornych "hviezdičkách".